1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Ladislava Kuruca proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2017, sp. zn. 1 To 116/2016, takto rozhodol:
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného J. I. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 30. augusta 2016, sp. zn. 9 Tk 1/2016, uznal obvineného za vinného v bode 2/ obžaloby z obzvlášť závažného zločinu lúpeže spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe, že: dňa 30.05.2013 v čase asi o 13.30 hod. v T. na ulici T. č. XX vstúpili obv. J. I. maskovaný silikónovou maskou s karikatúrnou podobizňou pravdepodobne osoby Arnold Schwarzenegger a ozbrojený samopalom nezisteného typu, spolu s D. X., ktorý je stíhaný v inom trestnom konaní, maskovaným silikónovou maskou s karikatúrnou podobizňou osoby Václav Klaus a tretím doposiaľ nestotožneným páchateľom maskovaným silikónovou maskou pravdepodobne osoby Louis De Funés, obaja ozbrojení samopalmi vz. 58, do vnútorných priestorov pobočky poškodenej spol. L., a.s., kde pod hrozbou použitia prinesených strelných zbraní žiadali od pracovníkov pobočky vydať finančnú hotovosť, pričom obv. I. po vstupe do pobočky zakričal na prítomné osoby v pobočke: „Prepad! Na zem! Ľahnite si na zem!", čím prinútil prítomných, aby si ľahli na zem, následne pristúpil k zamestnancovi pošk. S. K., ktorého stiahol na zem za kravatu a následne mu prikázal otvoriť zásuvky na časovej pokladni, z ktorých po otvorení vybral presne nezistený počet bankoviek v rôznych nominálnych hodnotách, medzičasom D. X. pristúpil k zamestnankyni pošk. E. Y. a prinútil ju otvoriť priehradky na časovej pokladni, z ktorých postupne vybral presne nezistený počet bankoviek v rôznych nominálnych hodnotách, následne obv. I. prinútil riaditeľku pobočky pošk. Ing. R. E., aby sa presunula do trezorovej miestnosti a aby mu otvorila trezor, po jeho otvorení obv. I. vybral z tohto finančnú hotovosť v presne nezistenej sume, ktorú uložil do prineseného presne nestotožneného bieleho plátenného vreca a následne odišiel spolu s pošk. Ing. E. z trezorovej miestnosti do priestoru pobočky a pri prechode kuchynkou, cez ktorú prechádzali, zobral zo stola peňaženku pošk. Y. spolu s jej obsahom v celkovej hodnote 167,60 Eur, obv. I. po návrate do priestoru pre klientov v pobočke prikázal D. X. zhromaždiť zvyšnú hotovosť z pokladne pošk. K., po čom D. X. na pokyn obv. I. vytrhol násilím zásuvku z časovej pokladne pošk. K. a zhromaždil zvyšnú hotovosť do bližšie nestotožnenej prinesenej tašky zelenej farby, medzičasom do priestorov pobočky s vysielačkou v ruke vošiel doposiaľ nestotožnený tretí páchateľ a zakričal slová v zmysle, aby končili, že policajti majú signál a sú už na ceste, po čom všetci traja páchatelia ušli z pobočky L., a.s. v T. a nastúpili do osobného motorového vozidla zn. JEEP GRAND CHEROCKEE LAREDO, VIN:S čiernej farby, ktoré za tým účelom zadovážili D. X. spolu s obv. I. v mesiaci december 2012 v obci B., okr. Z., od osoby R. Q., po nasadnutí do vozidla v T. sa týmto presunuli cez obec K. do oblasti nazývanej T. X., vo vzdialenosti 4 km od obce E., kde vozidlo zanechali v lesnom poraste v ťažko dostupnom teréne s interiérom pokrytým spadnutým suchým lístím a poliatym automobilovým benzínom a roztokom skladajúcim sa zo zmesi uhľovodíkov C3-C4 a terpénických frakcií (čistič na gril), vozidlo bolo nájdené dňa 20.07.2013, uvedeným konaním spôsobili poškodenej spol. L., a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom: R. V. X, P., škodu v sume 86 352,13 Eur, pričom k zraneniu osôb nedošlo. Za to mu uložil
3, § 36 písm. j/, § 37 písm. f/, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a
3 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu zároveň uložil ochranný dohľad na dobu 1 (jeden) rok.
1 Tr. por. obvinenému uložil nahradiť poškodenej L., a.s. škodu vo výške 25 000 Eur a so zvyškom nároku poškodenú
1 Tr. por. odkázal na civilný proces. V ostatných bodoch obžaloby (1/, 3/) obvineného
c/ Tr. por. oslobodil, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal.
3 Tr. por. poškodenú L., a.s. a H. Y., a. s. s jej nárokom na náhradu škody v tejto časti odkázal na civilný proces. Na podklade odvolania obvineného a prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava (ďalej len „prokurátor") Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 25. januára 2017, sp. zn. 1 To 116/2016,
por. obe odvolania zamietol. Obvinený proti uzneseniu krajského súdu (v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa), v odsudzujúcej časti vo vzťahu ku skutku 2/ podal dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c/, písm. g/ Tr. por., teda že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Obsahovo ich vymedzil s poukazom na skutočnosť, že nosným dôkazom pre uznanie viny bola pachová stopa, ktorá bola použitá ako dôkaz priamy, hoci v trestnom konaní je považovaná len za dôkaz nepriamy. Pri zabezpečovaní dôkazu došlo k porušeniu práva na obhajobu a tento nebol vykonaný zákonným spôsobom. Porovnávanie pachových stôp bolo vykonané až v júli 2015, pričom nebol upovedomený obhajca ani iná osoba (napr. znalec, prokurátor, nezúčastnená osoba), a porovnávanie nebolo zaznamenané na obrazový záznam. Poukázal na rozhodovaciu prax v otázkach charakteru tohto dôkazu, ktorý má prvky rekognície i vyšetrovacieho pokusu, ide teda o úkony, pri ktorých má právo zúčastniť sa obhajca i obvinený. Obhajca v prípravnom konaní žiadal o oznámenie termínov úkonov s možnosťou sa ich zúčastniť. Napriek tomu sa porovnávania pachových vzoriek zúčastnil len psovod a toto nebolo zaznamenané obrazovým záznamom, ide teda o nezákonne vykonaný dôkaz a porušenie práva na obhajobu. K ďalšiemu porušeniu práva na obhajobu
obvineného došlo pri vydaní a doručovaní uznesenia vyšetrovateľa z
2 Tr. por. Preskúmavanie správnosti postupu porovnávania pachových stôp má vykonávať znalec odorológ (IV. ÚS ČR 1098/15). Pribratý znalec nebol oprávnený hodnotiť správnosť pachového porovnávania a kľúčový dôkaz nebol preto vykonaný zákonným spôsobom. Porovnávanie vykonal služobný pes Festa, ktorý na takýto úkon nemal príslušný certifikát. Psovod vykonával porovnávanie so psom na vôdzke, čo je neprípustné. Takéto porovnávanie druhým psom je v rozpore s inštrukciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rovnako ako porovnávanie pachových stôp bez prítomnosti inej osoby a vedomosť psovoda o rozmiestnení pachových stôp. Pri porovnávaní neboli dodržané minimálne štandardy vyplývajúce z rozhodovacej činnosti súdov. Porovnávanie vykonával kpt. Z. iba s jedným certifikovaným psom a druhý necertifikovaný bol na vôdzke, pričom neexistuje obrazový záznam. Je zrejmé, že dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom. Dovolateľ ďalej zdôraznil, že vo svojej záverečnej reči namietal aj spôsob a počet použití pachovej stopy, a na tieto námietky súdy nižšieho stupňa nereagovali a odvolali sa na znalca MVDr. Semana. Vyslovil nesúhlas s názorom krajského súdu týkajúcim sa nemožnosti prihliadať na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV. ÚS ČR 1098/15 z dôvodu retroaktivity. Na záver dovolateľ navrhol, aby súd vyslovil porušenie zákona v namietaných ustanoveniach, zrušil obe rozhodnutia súdov nižšieho stupňa a okresnému súdu prikázal vec znova prerokovať a rozhodnúť. Svoje dovolanie doplnil sám obvinený podaním doručeným Najvyššiemu súdu 12. októbra 2017 označeným ako „Príloha k dovolaniu", v ktorom okrem iného uviedol, že bol nespravodlivo odsúdený, a to iba na základe jediného a nepriameho dôkazu - pachovej stopy, pričom z dvoch skutkov bol spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodený. Pachová stopa bola
neho vyhotovená nezákonne a vyhodnotená neobjektívne v jeho neprospech. Touto nespravodlivou krivdou trpí celá jeho rodina, hlavne dve maloleté deti. Je nevinný a ničoho sa nedopustil, preto žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spravodlivo a zákonne. Dovolanie i jeho doplnenie bolo v zmysle § 376 Tr. por. zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania. Prokurátor sa k podanému dovolaniu vyjadril podaním doručeným okresnému súdu
c/ Tr. por. odmietol. Vyjadrenie bolo doručené obvinenému a jeho obhajcovi (I. ÚS 355/2015), ako i ostatným stranám konania. Právo vyjadriť sa žiadna zo strán nevyužila. Obvinený v priebehu dovolacieho konania zmenil obhajcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd") vyzval novozvoleného advokáta JUDr. Rastislava Koutuna, aby sa k podanému dovolaniu vyjadril, prípadne ho doplnil vlastným podaním. Obhajca v odpovedi doručenej Najvyššiemu súdu 17. októbra 2018 uviedol, že na podanom dovolaní trvá, stotožňuje sa s ním v plnom rozsahu a trvá na dôvodoch bez ďalšieho osobitného podania. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. h/, § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky
4, § 373 ods. 1, ods. 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Najvyšší súd však zistil, že dovolanie obvineného je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť
c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. O zásadné porušenie tohto práva ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby v zmysle § 37 Tr. por., a zároveň orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase reálne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, prípadne ak ide o iné pochybenie súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku ktorého došlo k odňatiu alebo znemožneniu riadneho uplatnenia procesných práv obvineného, pričom intenzita takéhoto porušenia musí dosahovať stupeň zásadnosti, teda takéto porušenie musí kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť jeho základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby.
1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dôvod dovolania
1 písm. g/ Tr. por. sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania, k dokazovaniu. Týka sa predovšetkým vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie), lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou, nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní tých dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o porušenie zákona, v tejto súvislosti už Najvyšší súd stabilne v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že také porušenie by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z uvedeného potom vyplýva, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov je úspešným dovolacím dôvodom len vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného. Obvinený namietal, že dôkaz získaný ako pozitívny výsledok porovnávania pachovej stopy zabezpečenej z miesta činu a porovnávacej pachovej stopy (dôkaz pachovou identifikáciou), ktorý bol pre záver o vine vo vzťahu k odsudzujúcej časti rozsudku rozhodujúci, nebol vykonaný zákonným spôsobom a pri jeho zabezpečovaní a vykonávaní došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu. Námietky konkretizoval tak, že porovnávanie pachových stôp bolo vykonané až v júli 2015, o vykonaní dôkazu nebol upovedomený, nezúčastnil sa ho obhajca obvineného ani iná osoba, porovnávanie nebolo zaznamenané na obrazový záznam, vykonal ho služobný pes Festa, ktorý nemal na takýto úkon príslušný certifikát, a nevykonal ho samostatne, ale na vôdzke, psovod sám rozmiestňoval pachovú stopu a pri porovnávaní vedel, kde sa stopa nachádza, a obvinený namietal aj spôsob a počet použití pachovej stopy.
2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
tohto zákona alebo
osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Druhy dôkazných prostriedkov sú v ustanovení § 119 ods. 2 Tr. por. vymenované demonštratívne, t. j. Trestný poriadok umožňuje využitie aj iných, pokiaľ dôkaz z nich získaný môže prispieť k náležitému objasneniu veci. Takýto prostriedok, ak postup jeho získavania a vykonávania zákon priamo neupravuje, musí spĺňať všeobecné požiadavky
Trestného poriadku, predovšetkým musí mať náležitosti úkonu, musí byť v súlade so zákonom, resp. nesmie ho porušovať či obchádzať, a musí rešpektovať zásady trestného konania a zachovávať práva obvineného. Pachová stopa ako dôkazný prostriedok nie je výslovne upravená v Trestnom poriadku. Získavanie pachových stôp a výkon pachovej identifikácie upravujú predovšetkým vnútorné akty, ktorými sú najmä nariadenie prezidenta Policajného zboru (ďalej aj „PZ") č. 10/1998 z
čl. 1 ods. 2 nariadenia, metóda pachových konzerv je prostriedkom kriminalistickej techniky, ktorá slúži na skúmanie pachovej identifikácie osôb a vecí pri odhaľovaní trestných činov a zisťovaní ich páchateľov.
čl. 2 ods. 2 (veta prvá) nariadenia, odoberanie pachových stôp z miesta činu vykonáva kriminalistický technik ako prvý kriminalisticko-technický úkon na mieste činu.
čl. 4 ods. 1 nariadenia, odber porovnávacej pachovej stopy nesmie vykonať osoba, ktorá bola prítomná pri zaistení pachovej stopy na mieste činu.
čl. 4 ods. 4 (veta prvá) nariadenia v znení zmeňujúceho nariadenia, pri odbere porovnávacej pachovej stopy pachový snímač sa vyberá z obalu sterilným nástrojom, priloží sa osobe na telo v oblasti pásu, ponechá sa na tele po dobu 10 minút.
čl. 6 ods. 3 nariadenia v znení zmeňujúceho nariadenia, pachová identifikácia sa vykonáva v rade piatich až ôsmich pachových stôp z trestnej činnosti, medzi ktoré sa umiestni pachová stopa z objasňovaného prípadu, tento postup sa opakuje päťkrát so zmenou postavenia porovnávanej pachovej stopy. Po štvrtom označení sa považuje porovnanie za preukázateľné.
čl. 6 ods. 5 nariadenia v znení zmeňujúceho nariadenia, pachová stopa z miesta činu a porovnávacia pachová stopa sa používajú na porovnávanie pachov až po 24 hodinách od ich odberu. Pokiaľ je z taktického hľadiska nevyhnutné vykonať porovnanie skôr, musí sa porovnávanie pachových stôp po 24 hodinách opakovať.
čl. 6 ods. 6 nariadenia v znení zmeňujúceho nariadenia, ak pes prítomnosť pachu podozrivej osoby označí alebo vylúči, výsledok sa považuje za kladný.
čl. 8 ods. 2 nariadenia v znení zmeňujúceho nariadenia, vyradenie pachových stôp sa vykonáva na základe písomného súhlasu príslušného útvaru Policajného zboru v prípade, ak bol páchateľ trestného činu zistený.
čl. 8 ods. 3 nariadenia v znení zmeňujúceho nariadenia, ďalšie pachové stopy, ktoré boli prijaté do evidencie, sa vyraďujú po uplynutí piatich rokov.
Prevádzkového poriadku (podkapitola 5.7) v priestoroch Oddelenia metódy pachovej identifikácie (ďalej aj „OMPI") sa zamestnanci, ako aj ľudia v doprovode policajta OMPI pohybujú a správajú tak, aby pri výkone pachovej identifikácie vykonávajúcim policajtom so služobným psom, tohto zbytočne nevyrušovali akýmkoľvek hlukom, ktorý by mohol vyrušiť služobného psa a tým ovplyvniť priebeh pachovej identifikácie.
Prevádzkového poriadku (podkapitola 5.7, bod 5.7.1 písm. a/) je zakázané vstupovať zamestnancom a policajtom OMPI do pracovnej kóje počas výkonu pachovej identifikácie, okrem policajta prevádzajúceho tento výkon.
Prevádzkového poriadku (podkapitola 6.1) pred samotným porovnávaním musí psovod vykonať tzv. náhodnú zaujímavosť. Náhodná zaujímavosť je povinný úkon vykonávaný so služobnými psami pred samotným porovnávaním, ktorým sa vylučuje prítomnosť pachu, zaujímavého pre psa, ktorý by mohol ovplyvniť psa takým spôsobom, že by zmätočne označoval pachovú stopu.
Prevádzkového poriadku (podkapitola 6.1, bod 1. písm. c/) psovodovi, ktorý vykonáva pachovú identifikáciu so služobným psom, ktorý má pridelenú platnú kategóriu MPK1, rozmiestňuje pre prvé opakovanie v sérii do stojanov pachové konzervy so stopami druhá osoba, a to prevažne referent - laborant (alebo iný policajt OMPI) s použitím vysterilizovaných pracovných nástrojov. Policajt, ktorý vykonáva pachovú identifikáciu so služobným psom, ktorý má pridelenú platnú kategóriu MPK2, si pachové konzervy do stojanov rozmiestňuje sám
vlastného uváženia.
Prevádzkového poriadku (podkapitola 6.1, bod
výpovede svedka kpt. Bc. N. Z. (č. l. 5187, súdna časť) sa pachové porovnávanie vykonáva v tzv. kóji, čo je sterilná miestnosť, kde sú pachové stopy umiestnené v sterilných stojanoch. Pri výkone pachového porovnávania sa v miestnosti nachádza len psovod a pes. Skúšky vykonal sám, snažia sa vyvarovať rušivých vplyvov. Pri úkone nebola prítomná žiadna ďalšia osoba, nebol urobený ani audiovizuálny záznam, nakoľko naň neprišla požiadavka. Pachová identifikácia bola vykonaná s dvoma služobnými psami, a to so psom Nuxia, ktorý má pridelený certifikát, kategóriu MPK2, a so psom Festa s certifikátom, kategóriou MPK1, pričom pachové stopy v oboch prípadoch rozmiestňoval sám svedok. Po preverení dovolacích námietok Najvyšší súd dospel k nasledovnému: Pokiaľ ide o námietku časového odstupu medzi odobratím pachovej stopy z miesta činu a vykonaním porovnávania (pachovej identifikácie), treba uviesť, že časové rozpätie, ktoré ešte je alebo už nie je prípustné medzi uvedenými úkonmi, nebolo stanovené zákonom ani podzákonnou normou či vnútorným aktom. Jediná úprava v tomto smere, ktorú obsahuje čl. 6 ods. 5 nariadenia v znení zmeňujúceho nariadenia (obdobne tak Prevádzkový poriadok, podkapitola 6.1, bod
3 Tr. por. Námietku, že vykonania pachovej identifikácie sa nezúčastnil obhajca obvineného ani iná nezúčastnená osoba a že porovnávanie nebolo zaznamenané obrazovým záznamom, rovnako nemožno považovať za opodstatnenú. Prítomnosť inej osoby než je psovod pri pachovom porovnávaní nie je s ohľadom na spôsob jeho vykonávania žiaduca. Zviera ako hlavný nástroj identifikácie je citlivé na vonkajšie vplyvy (rušivé faktory), ktoré by mohli mať negatívny dopad na výsledok úkonu. Pre demonštráciu citlivosti psa na drobné rušivé vplyvy možno spomenúť metodiku výcviku služobných psov k metóde pachovej identifikácie (Prevádzkový poriadok, podkapitola 6.2),
ktorej každý nový element pri výcviku pes vníma ako rušivý vplyv, pričom medzi rušivé elementy patrí napríklad zmena pracovného oblečenia psovoda, zmena postroja, obojka, vôdzky psa, prítomnosť novej veci v pracovnej kóji (napr. statív kamery), prítomnosť a pohyb cudzej osoby v pracovnej kóji, pohyb za oknom v pracovnej kóji, zmena stojanov na pachové konzervy, zmena pracích práškov na oblečení psovoda, zmena čistiacich prostriedkov na podlahe v kóji či prímes nových pachov do pachového pozadia v pracovnej kóji z vonkajšieho prostredia vzniknutých vetraním, nečakané zvuky počuteľné v pracovnej kóji a iné. V nadväznosti na to je v zmysle Prevádzkového poriadku (podkapitola 5.7, bod 5.7.1 písm. a/) zakázané vstupovať do pracovnej kóje počas výkonu pachovej identifikácie dokonca i zamestnancom a policajtom OMPI (okrem policajta vykonávajúceho úkon). Pachová identifikácia je veľmi špecifický spôsob zabezpečovania/získavania dôkazu a jeho špecifiká sa odrážajú aj v možnostiach obhajcu a obvineného zúčastniť sa na tomto úkone, čo však nie je v rozpore s právom na obhajobu a nezakladá to ani nezákonnosť vykonania dôkazu, pretože si to vyžaduje podstata úkonu. Keďže výsledok porovnávania psom nie je možné overiť inými spôsobmi (ľudskými zmyslami ani inými exaktnými metódami), je podstatné, aby úkon prebehol striktne v súlade so stanovenými postupmi, ktoré sa časom vyvíjajú a formujú. Dodržanie nastavených pravidiel je tiež v záujme obvineného. Hoci sa v súdnej praxi vyskytli rozhodnutia,
ktorých má proces porovnávania pachovej stopy z miesta činu s pachovou stopou konkrétnej osoby prvky rekognície i vyšetrovacieho pokusu, čoho konzekvenciou je možnosť obhajcu a obvineného zúčastniť sa na takomto úkone v určitom štádiu konania, je treba brať zreteľ na postupný vývoj v tejto oblasti na základe poznatkov z praxe a s tým súvisiace zmeny úpravy niektorých postupov. Rovnako je nutné podotknúť, že uvedený názor vyslovili súdy v konkrétnej právnej veci a takéto rozhodnutie nie je záväzné erga omnes. Ako správne podotkol aj súd nižšieho stupňa, nejde o zjednocujúce stanovisko ani judikatúrne riešenú problematiku. V uvedenom kontexte preto nehrá úlohu skutočnosť, že obhajca obvineného požiadal o účasť na vyšetrovacích úkonoch. Z hľadiska dosiahnutia správneho a spoľahlivého výsledku pachového porovnávania sa iné osoby okrem psovoda, resp. osoby rozmiestňujúcej pachovú vzorku, nemohli pachovej identifikácie zúčastniť priamo, keďže by sa mohli stať zdrojom rušivého vplyvu s negatívnym dopadom na závery porovnávania. Súd prvého stupňa správne k tejto otázke podotkol, že ani pri iných úkonoch, ako je napríklad pitva či porovnanie vzoriek DNA alebo odtlačkov prstov, nebýva prítomný obhajca či iná osoba, pričom takýto postup neznižuje relevantnosť uskutočneného úkonu a už vôbec nemá vplyv na jeho zákonnosť, pokiaľ sa v konaní nepreukáže opak. Priebeh a závery pachového porovnávania v predmetnej veci osvedčuje jednak Správa, jednak výpoveď svedka Z., ktorý porovnávanie priamo vykonával a tieto v konaní neboli sporné. V tejto súvislosti možno analogicky poukázať na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo veci Al Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu z 15. decembra 2011, č. 26766/05 a 22228/06, v rámci ktorej bol sformulovaný trojfázový test, tzv. Al Khawaja test, ku ktorému sa pristupuje v prípadoch výpovedí svedkov. V rámci testu sa zisťuje dôvod, pre ktorý nebolo umožnené obvinenému vypočuť svedka, či sporná výpoveď predstavuje jediný alebo rozhodujúci dôkaz a či toto obmedzenie práva na kontradiktórnosť konania bolo vyvážené ďalšími faktormi, vrátane procesných opatrení využitých v konaní.
Al Khawaja testu samotná skutočnosť, že sa jedná o dôkaz jediný, či rozhodujúci, ešte nemusí spôsobiť porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak je táto skutočnosť vyvážená inými opatreniami. Vyžaduje sa teda existencia dostatočných vyvažovacích faktorov, vrátane silných procesných záruk, ktoré umožňujú náležité a spravodlivé ohodnotenie spoľahlivosti spornej výpovede. Prevádzkový poriadok (podkapitola 6.1, bod
1 Tr. por. ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú
osobitného zákona. V jednoduchých prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti.
1 Tr. por. ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup
postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o pitvu mŕtvoly.
1 Tr. por. úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti, sa mu určia spravidla v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok. Treba dbať pritom na to, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Možno mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil na výsluchu obvineného, svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania posudku. Pri takom dokazovaní má právo byť prítomný a vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno zapožičať spis. Inštrukcia č. 7/2009 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z
1 Tr. por. s tým, aby zodpovedal nasledujúce otázky: či bol dodržaný správny postup pri odbere a zaisťovaní pachových stôp a porovnávacích pachových stôp, či bol dodržaný správny postup pri identifikácii pachových stôp, či výsledky zistené identifikáciou sú platné a použiteľné ako dôkaz v ďalšom trestnom konaní, a znalec sa mal zároveň vyjadriť, aké podmienky mohli v daných prípadoch znemožniť odobratie, prípadne znehodnotiť zaistené pachové stopy a porovnávacie pachové stopy, alebo uviesť iné skutočnosti významné pre riadne a objektívne posúdenie veci.
Prílohy č. 6 inštrukcie č. 7/2009 je odbor veterinárstvo vymedzený ako náuka o morfológii, fyziológii, chorobách zvierat a ich liečbe a odvetvie kynológia ako náuka o chove, výcviku a určovaní plemennej príslušnosti psov a ich charakteristike. Odorológia je kriminalistické odvetvie, ktoré sa zaoberá zákonitosťami vzniku pachov, ich vlastnosťami a významom, a tiež skúmaním pachových stôp.
súčasnej právnej úpravy (vyhláška č. 228/2018 Z. z.) sa „kriminalistická odorológia zaoberá skúmaním pachu osoby, ktorý je vylučovaný potnými žľazami. Potné žľazy ekrinné zabezpečujú termoreguláciu tela, potné žľazy apokrinné vylučujú pot pri psychickom podráždení nervového systému osoby. Tento pach je
súčasných poznatkov kriminalistiky individuálny, nie je známy jeho materiálny nositeľ a ani mechanizmus dedenia. Pachová stopa osoby je samostatným druhom kriminalistickej stopy a patrí medzi stopy rovnosti objektu, čo znamená, že je časťou pôvodného materiálneho vybavenia objektu, ktorý ju vytvoril.".
čl. 10 ods. 1 nariadenia v znení zmeňujúceho nariadenia podmienkou pre vykonávanie funkcie psovoda metódy pachových konzerv je absolvovanie základného kurzu klasickej kynológie, špeciálnej kynológie, základného špeciálneho kurzu metódy pachových konzerv. Účelom znaleckého posudku je objasnenie skutkových okolností na základe odborných znalostí v príslušnom odbore. Znalecké dokazovanie má zabezpečiť objasnenie skutočnosti dôležitej pre skutkový stav, pre zložitosť ktorého odborná činnosť
por. nie je postačujúca.
1 zákona č. 382/2004 Z. z. znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Znalec ako osoba odlišná od orgánov činných v trestnom konaní a súdu musí byť objektívny, nezaujatý, jeho úlohou nie je vykonávať dokazovanie, hodnotiť dôkazy, riešiť právne otázky, ale vyjadrovať sa k skutkovým odborným otázkam, ktoré spadajú do jeho kompetencie (t. j. do oblasti, v ktorej je zapísaný v zozname znalcov). Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa znalecký posudok týkal posudzovania pachových stôp a pachovej identifikácie, na jeho podanie mal byť primárne pribratý znalec z oblasti odorológie, teda z oblasti zaoberajúcej sa zákonitosťami vzniku pachov, ich vlastnosťami, významom a skúmaním. Skutočnosť, že takéto odvetvie nebolo v čase zabezpečovania dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní zapísané v zozname odborov a odvetví vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, nemôže byť na príťaž obvinenému. Ak nebolo možné zabezpečiť takéhoto znalca riadne, postupom
1 Tr. por., mal orgán činný v trestnom konaní, prípadne súd, zvoliť postup
2 Tr. por. a zadovážiť znalca odorológa
možností aj z iného štátu, eventuálne prehodnotiť vypracovanie znaleckého posudku v tejto oblasti. Odorológia ako kriminalistické odvetvie je osobitná oblasť s vlastnými zákonitosťami, ktoré v praxi môže posúdiť len znalec s potrebnými vedomosťami a skúsenosťami z tejto oblasti, pretože zodpovedanie odborných otázok môže mať vplyv na výsledok dokazovania. Znalec z príslušného odboru či odvetvia má spravidla prehľad o aktuálnom stave vedeckého skúmania, preto je kompetentný zodpovedať aj otázky vo vzťahu k najnovším poznatkom a k posunu vývoja. Znalec pribratý do konania v predmetnej veci (kynológ) sa mohol vyjadrovať len k otázkam spadajúcim do jeho kompetencie, t. j. úloha zvieraťa v procese získavania stôp, jeho správanie a faktory naň pôsobiace, atď. Pre úplnosť treba dodať, že výkon pachovej identifikácie zabezpečuje Oddelenie metódy pachovej identifikácie spadajúce pod Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Odbor kynológie a hipológie Prezídia Policajného zboru. Pribratie znalca kynológa by preto nemuselo byť úplne vylúčené, pokiaľ by sa jednalo o zodpovedanie praktických otázok týkajúcich sa výkonu pachovej identifikácie, avšak len v prípade, že by tento znalec spĺňal podmienku
čl. 10 ods. 1 nariadenia v znení zmeňujúceho nariadenia, teda muselo by ísť o znalca z oblasti kynológie s ďalším špecializovaným zameraním (s absolvovaným špeciálnym kurzom). Tento posudok by napriek tomu nemohol nahradiť odborné poznatky z oblasti náuky o pachoch a ich zákonitostiach, ktorých ozrejmenie bolo v predmetnej veci potrebné a ktoré môže poskytnúť len znalec odorológ. Čo sa týka rozhodovacej praxe súdov (zatiaľ bez judikatúrnej definitívy), ktorá bola v doterajších konaniach ovplyvnená hlavne možnosťami výberu znalcov, táto, rovnako ako samotná pachová identifikácia, resp. s ňou súvisiace vedné odbory a odvetvia, nestagnuje, ale mení sa novými poznatkami. Predmetná vec s ohľadom na všetky okolnosti prípadu je z pohľadu súdnej praxe jedinečná, dosiaľ sa nevyskytla, preto bolo potrebné k nej pristupovať osobitne. Rovnako dovolací súd nepovažuje za správny postup vo vzťahu k formulácii otázok, ktoré boli pribratému znalcovi zadané. Otázky, či bol dodržaný správny postup pri odbere a zaisťovaní pachových stôp a porovnávacích pachových stôp, a postup pri identifikácii pachových stôp, a či výsledky zistené identifikáciou sú platné a použiteľné ako dôkaz v ďalšom trestnom konaní, sú otázkami právnymi, ktoré smerujú k hodnoteniu vykonaných dôkazov, resp. ich použiteľnosti. Výsledkom sú de facto právne závery, ktorých posudzovanie patrí do výlučnej kompetencie súdu, v prípravnom konaní orgánov činných v trestnom konaní. Napriek zisteným nedostatkom znaleckého posudku nemožno konštatovať jeho nezákonnosť. V predmetnej veci išlo o úkon vykonaný oprávnenou osobou, t. j. osobou, ktorá je zapísaná ako znalec v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, táto osoba bola do konania ako znalec pribratá procesne prípustným spôsobom, právoplatným uznesením vyšetrovateľa PZ, neboli zistené dôvody na vylúčenie znalca ani skutočnosti, ktoré by mu bránili byť činný ako znalec, a znalecký posudok bol vykonaný pred súdom tak, ako to vyžaduje procesný predpis v ustanovení § 268 Tr. por., vrátane výsluchu znalca. Znalecký posudok ako dôkaz bol preto zabezpečený a vykonaný v súlade so zákonom. Relevantnosť vytknutých nedostatkov sa mohla prejaviť len vo vzťahu k posudzovaniu použiteľnosti tohto dôkazu (por. R 82/2001, R 40/1969) a jeho dôkaznej sily, čo sú kategórie spadajúce pod hodnotenie dôkazov. Tieto je však oprávnený skúmať len súd nižšieho stupňa. Súdy nižšieho stupňa ustálili skutkový stav, zohľadniac vykonané dôkazy, na ktorých založili svoje závery. Vychádzajúc z argumentačnej základne rozhodnutí má Najvyšší súd za to, že znalecké dokazovanie k predmetným otázkam bolo vykonané nad rámec stavu nevyhnutného na rozhodnutie, keďže súdy otázku viny ustálili na základe radu nepriamych dôkazov tvoriacich ucelenú a logickú reťaz (podrobne analyzované na strane 16 a nasl. rozsudku súdu prvého stupňa a na strane 20 a nasl. uznesenia odvolacieho súdu) existujúcu bez ohľadu na výsledok znaleckého dokazovania. Pre úplnosť Najvyšší súd dodáva, že k prípustnosti dôkazov nezaujal postoj ani ESĽP, keďže vo svojom rozhodnutí Asch proti Rakúsku z 26. apríla 1991, č. 12398/86, vyslovil, že prípustnosť dôkazov podlieha predovšetkým pravidlám vnútroštátneho práva a v princípe vnútroštátnym súdom prislúcha ohodnotiť nimi zhromaždené dôkazy. Úloha ESĽP potom spočíva v preskúmaní, či posudzované konanie ako celok vrátane spôsobu predkladania dôkazných prostriedkov malo spravodlivý charakter. Celkovú spravodlivosť konania v tomto rozhodnutí ESĽP okrem iného založil na posúdení možnosti obvineného vyjadriť sa v ďalšom konaní a uplatniť ďalšie prostriedky obhajoby. Zo súdneho spisu vyplýva, že uznesenie vyšetrovateľa PZ z 20. augusta 2015, ČVS: PPZ-1063/NKA-PZ-BA-2013, ktorým bol
1 Tr. por. do konania pribratý znalec MVDr. Pavel Seman, bolo doručené znalcovi
1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por. nie sú dané, preto rozhodol spôsobom vyjadreným v enunciáte tohto rozhodnutia. Na dôvažok, závery vyslovené v tomto rozhodnutí neznamenajú, že právnu úpravu a postupy vo vzťahu k pachovým stopám a pachovej identifikácii považuje najvyšší súd za celkom dostačujúcu. Zákonná úprava de lege ferenda, so striktne nastavenými pravidlami, bude musieť reflektovať najnovšie vedecké poznatky prenikajúce aj z iných európskych štátov (najmä z Českej republiky). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.