1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. T. sa odmieta. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj „prvostupňový súd“) zo dňa 16. mája 2017, sp. zn. 1T/29/2017, bol obvinený G. T. uznaný za vinného v bode 1) rozsudku zo zločinu lúpeže
1 Trestného zákona a v bode 2) rozsudku zo zločinu lúpeže
1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1) dňa
2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm.
2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 42,04 eur a poškodenému D. T., nar. XX. C. XXXX v F., trvale bytom B. XXX, XXX XX G. M., škodu vo výške 385,- eur a
2 Trestného poriadku poškodeného D. T. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
1 písm. b) Trestného poriadku obvinený odôvodnil tým, že súd rozhodoval v nezákonnom zložení, pretože trestná sadzba za skutok v bode 2) rozsudku bola v rozmedzí 8 - 12 rokov, čo znamená, že konanie malo v predmetnej veci prebiehať pred senátom, nie pred samosudcom. Z napadnutého rozsudku prvostupňového súdu však vyplýva, že konanie bolo vedené pred samosudcom, ktorý podpísal aj predmetný rozsudok s označením samosudca a nie predseda senátu. Obvinený zároveň uviedol, že ak prokurátor v predchádzajúcom konaní uviedol, že údajne išlo iba o zjavnú pisársku chybu, ak by tomu skutočne tak bolo, prvostupňový súd by vydal uznesenie o oprave
1 Trestného poriadku, k čomu však doteraz nedošlo, nakoľko mu takéto uznesenie nebolo doručené. Týmto postupom je obvinenému zároveň obmedzená možnosť podať odvolanie proti rozsudku, pretože takáto oprava by sa dotkla obsahu celého rozsudku, vrátane výroku o treste a obvinenému by tak vzniklo právo podať odvolanie proti výroku o treste prvostupňového rozsudku. Dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku je
obvineného naplnený tým, že jeho obhajca nenamietal, že ide o senátnu trestnú vec, pričom touto nečinnosťou obvinený ostal v podstate bez relevantnej obhajoby, čím došlo k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu. Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku videl obvinený v tom, že prvostupňový súd nesprávne použil priťažujúce okolnosti
h), písm. m) Trestného zákona, pretože podmienky na ich použitie neboli v predmetnej veci splnené. Použitie priťažujúcej okolnosti
h) Trestného zákona
názoru obvineného vylučuje súčasné použitie § 41 ods. 1 Trestného zákona upravujúceho ukladanie trestu za dva alebo viac trestných činov, pretože týmto spôsobom dochádza k jeho duplicitnému potrestaniu za tú istú okolnosť. Nesprávne použitie priťažujúcej okolnosti
m) Trestného poriadku je
obvineného dané tým, že tresty uložené v predchádzajúcich trestných konaniach riadne vykonal, na základe čoho sa osvedčil a má sa na neho hľadieť akoby nebol odsúdený. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený taktiež namietal, že prvostupňový súd ho v bode 2) rozsudku uznal za vinného zo zločinu lúpeže
1, ods. 2 písm.
svojich slov v čase spáchania skutku nevedel o vyššom veku poškodeného, jeho skutočný vek sa na ňom nedal rozpoznať a skutok nespáchal s vedomím, že poškodený je osobou vyššieho veku. Z tohto dôvodu sa domnieva, že v predmetnej veci nebola naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty zločinu lúpeže
1, ods. 2 písm.
1 písm. b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní dňa
1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku. Hoci prvostupňový súd vyhlásil dovolaním napadnutý rozsudok približne mesiac pred prijatím vyššie uvedeného stanoviska, obvinený je toho názoru, že právna úprava vyhlásenia o vine, mimoriadneho zníženia trestu i konania o dohode o vine a treste bola v čase vyhlásenia rozsudku totožná s právnou úpravou v čase prijatia stanoviska a z tohto dôvodu mal prvostupňový súd už v čase vyhlásenia rozsudku brať do úvahy všetky skutočnosti uvádzané v tomto stanovisku, čo však neurobil. Obvinený zároveň zdôraznil, že
vyššie uvedeného stanoviska trestnoprávneho kolégia je možnosť mimoriadneho zníženia trestu v prípade vyhlásenia obvineného o vine ešte dôvodnejšia ako v prípade dohody o vine a treste, pretože na rozdiel od dohody o vine a treste obvinený uznáva svoju vinu bez garancie alebo predpokladu určitého, pre neho priaznivejšieho, rozhodnutia o treste. Napokon, z dôvodu opatrnosti, obvinený uviedol, že ak by jeho dovolanie bolo z akýchkoľvek dôvodov považované za neprípustné alebo podané neoprávnenou osobou a z tohto dôvodu odmietnuté, žiada o to, aby bolo jeho podanie považované za podnet ministrovi spravodlivosti na podanie dovolania v jeho prospech
1 Trestného poriadku a aby bol tento podnet predložený ministrovi spravodlivosti. Na základe uvedeného obvinený požiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 384 ods. 1 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a v súlade s § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, súčasne
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z
prokurátora zrejmé, že obvinený v predmetnej veci nevyužil svoje zákonné právo podať proti rozsudku riadny opravný prostriedok v miere predpokladanej ustanovením § 372 Trestného poriadku, respektíve sa tohto práva výslovne vzdal a týmto úkonom vylúčil vecný prieskum jeho veci na dovolacom súde. Nakoľko v predmetnej veci nie je splnená podmienka dovolania
Trestného poriadku, pričom ide o vadu neodstrániteľnú, ktorú by nebolo možné napraviť ani postupom
1 Trestného poriadku, prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného G. T.
d) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci uznesením odmietol. Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený
1 písm. b), písm. c), písm. i) Trestného poriadku. Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou. Na úvod je potrebné poukázať na to, že v predmetnej veci už najvyšší súd o dovolaní obvineného G. T. rozhodoval, a to uznesením zo 16. októbra 2018, sp. zn. 2 Tdo 62/2018, ktorým dovolanie obvineného
b) Trestného poriadku odmietol ako podané neoprávnenou osobou. Rovnako ako v prípade predchádzajúceho rozhodnutia o dovolaní obvineného, i v rámci tohto rozhodnutia najvyšší súd poukazuje na to, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obvinený G. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. mája 2017 urobil vyhlásenie o tom, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe (č. l. 282 spisu). Toto jeho vyhlásenie bolo prvostupňovým súdom
7, ods. 8 Trestného poriadku prijaté s tým, že dokazovanie o skutku v rozsahu, v akom sa k jeho spáchaniu obvinený priznal, sa nevykoná, a vykonajú sa iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení (č. l. 282 spisu). Po vykonaní dokazovania v tejto časti prvostupňový súd vyhlásil dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým obvineného uznal za vinného v bode 1) rozsudku zo zločinu lúpeže
1 Trestného zákona a v bode 2) rozsudku zo zločinu lúpeže
1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe. Po vyhlásení tohto rozsudku obvinený priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedol, že sa vzdáva práva na podanie odvolania a nesúhlasí ani s tým, aby iná oprávnená osoba podala v jeho prospech odvolanie (č. l. 284 spisu). Keďže práva na podanie odvolania sa po vyhlásení rozhodnutia, počas lehoty na podanie odvolania, vzdal aj prokurátor, prvostupňový súd v súlade s § 172 ods. 2 Trestného poriadku vyhotovil zjednodušený rozsudok, ktorý neobsahoval odôvodnenie. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 18. mája 2017.
5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane
3 písm. c), d), f),
1 písm. c).
1 Trestného poriadku dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.
2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Trestného poriadku
1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech. Ustanovenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372 ods. 1 (veta prvá) Trestného poriadku. V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku) môže dovolanie podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. c), § 372 ods. 1 Trestného poriadku] - porovnaj uznesenie najvyššieho súdu zo
1 písm. c) Trestného poriadku, v zmysle ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Vo vzťahu k predmetnej veci teda možno zosumarizovať, že na podanie dovolania proti výroku o vine (po vyhlásení obvineného o tom, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe) je oprávnenou osobou len minister spravodlivosti z dôvodu nemožnosti podania odvolania ani dovolania obvineným, o čom bol tento prvostupňovým súdom pred vykonaním jedného z vyhlásení
l. 282 spisu). Vo vzťahu k výroku o treste však obvinený mohol využiť svoje právo na podanie odvolania, čo ale neurobil a tohto svojho práva sa do zápisnice o hlavnom pojednávaní výslovne vzdal. Z tohto dôvodu vo vzťahu k tomuto výroku nesplnil podmienku uvedenú v § 372 ods. 1 Trestného poriadku (využitie práva podať riadny opravný prostriedok) a preto sa najvyšší súd nemohol zaoberať ani dovolacími námietkami vzťahujúcimi sa k výroku o treste. Napokon, pokiaľ obvinený v podanom dovolaní žiadal, aby v prípade odmietnutia jeho dovolania bolo toto považované za podnet ministrovi spravodlivosti a aby mu bol tento podnet predložený, najvyšší súd mu dáva do pozornosti, že zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva možnosť dovolacieho súdu predkladať podnety na podanie dovolania ministrovi spravodlivosti. Naopak, ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku výslovne predpokladá podanie podnetu niektorou z tam uvedených osôb priamo ministrovi spravodlivosti, ktorý následne na základe takéhoto podnetu podáva v súlade s § 370 ods. 3 Trestného poriadku dovolanie na súde, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Keďže v posudzovanom prípade bolo dovolanie podané neoprávnenou osobou (obvineným), dovolací súd ho na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci,
b) Trestného poriadku odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.