Obsah (12)

§ 173§ 194§ 66§ 18§ 68§ 51§ 192§ 15§ 283§ 48§ 221§ 247

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Urtos/2/2020 Identifikačné číslo spisu: 7019200737 Dátum vydania rozhodnutia: 26.03.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 173ods.

1 Trestného zákonníka Českej republiky a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

1. marca 2020 v Bratislave sťažnosť prokurátora Krajskej prokuratúry Košice proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
2. decembra 2019, sp. zn. 4Ntc/24/2019, a takto rozhodol: I.)

§ 194ods.

1 písm. a) Tr. por. sa uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 18. decembra 2019, sp. zn. 4Ntc/24/2019, zrušuje. II.)

§ 66ods.

1 písm. a), b), ods. 2, ods. 3 Tr. zák. sa návrh odsúdeného I. E., narodeného XX. S. XXXX v V. Z., trvale bytom N.. XXX, t. č. ÚVTOS Ružomberok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkami Krajského súdu v Košiciach z

1. marca 2018, sp. zn. 8Ntc/26/2017 a z
2. marca 2018, sp. zn. 8Ntc/28/2017, zamieta. Odôvodnenie Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením z
3. decembra 2019, sp. zn. 4Ntc/24/2019, rozhodol tak, že

§ 18ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. v spojení s § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. odsúdeného I. E. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu krajským súdom v konaniach pod sp. zn. 8Ntc/26/2017 a sp. zn. 8Ntc/28/2017.

§ 68ods.

1 Tr. zák. mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov a zároveň nad jeho správaním nariadil probačný dohľad v trvaní 2 ( dvoch ) rokov.

§ 51ods.

4 písm. h) Tr. zák. súd odsúdenému uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor Krajskej prokuratúry Košice (ďalej len „prokurátor“) ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil osobitným podaním z

1. februára
2. Uviedol, že odsúdený bol dosiaľ sedemkrát trestaný, pričom do posledného výkonu trestu odňatia slobody nenastúpil dobrovoľne, ale musel byť predvedený. Ani jedenkrát nebol disciplinárne odmenený, naopak, raz bol disciplinárne potrestaný; okrem toho má evidovaný jeden ďalší negatívny poznatok. K svojej trestnej činnosti neprejavuje kritický postoj a obviňuje z nej poškodených. Ani vykonávanie čistiacich prác, ktoré mu bolo na oddiele pridelené, nie je na dostatočnej úrovni. V hodnotení ústavu sa konštatuje len čiastočné plnenie programu zaobchádzania a jeho podmienečné prepustenie sa preto neodporúča. Na záver uviedol, že súd dostatočne nezohľadnil § 66 ods. 2 Tr. zák. a pripomenul, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je nárokovou záležitosťou a je tak žiaduce, aby odsúdený skutočne preukázal zmenu svojho správania. K sťažnosti prokurátora sa
3. februára 2020 vyjadril odsúdený E. tak, že „s rozhodnutím krajského prokurátora nesúhlasí a žiada najvyšší súd, aby zrušil jeho rozhodnutie a rozhodol

krajského súdu...“. Poukázal na to, že v ÚVTOS Ružomberok plní všetky pokyny a má tiež nadštandardné vystupovanie a správanie. K sťažnosti, ako aj k vyjadreniu sa už žiadna zo strán ďalej nevyjadrila. Sťažnosť i kompletný spisový materiál boli Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložené 4. marca 2020. Následne najvyšší súd postupom

§ 192ods.

1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, že táto je dôvodná. Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že krajský súd rozsudkom z 22. marca 2018, sp. zn. 8Ntc/26/2017,

§ 15ods.

1 v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“) uznal rozsudok Okresného súdu Mladá Boleslav z

1. februára 2016, sp. zn. 1T/70/2015, v spojení s uznesením Okresného súdu Mladá Boleslav zo
2. augusta 2017, sp. zn. 1T/70/2015, ktorým bol odsúdený E. na tam uvedenom skutkovom základe uznaný vinným z trestného činu nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a jedmi

§ 283ods.

1 TZ ČR, za čo mu bol

§ 283ods.

1 TZ ČR uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, na výkon ktorého ho krajský súd

§ 48ods.

2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (ďalej len „prvý rozsudok“) (zv. 8Ntc/26/2017, č. l. 53). Okrem toho, krajský súd

§ 15ods.

1 v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. uznal aj rozsudok Okresného súdu Mladá Boleslav z

1. apríla 2017, sp. zn. 3T/13/2017, v spojení s uznesením Okresného súdu Mladá Boleslav zo
2. septembra 2017, sp. zn. 3T/13/2017, ktorým bol odsúdený E. na tam uvedenom skutkovom základe uznaný vinným z trestného činu lúpeže

§ 173ods.

1 TZ ČR, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho krajský súd

§ 48ods.

2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (ďalej len „druhý rozsudok“) (č. l. 10). Dňa 25. septembra 2019 si odsúdený E. podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu, ktorú odôvodnil tým, že polovicu trestu má už dávno vykonanú a rád by sa vrátil domov, nakoľko jeho matke sa výrazne zhoršil zdravotný stav a už ho viac nemôže navštevovať (č. l. 1); o podanej žiadosti rozhodol súd na verejnom zasadnutí po výsluchu odsúdeného (č. l. 29, 32).

§ 66ods.

1 písm. a),

1. b)Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a
2. a)ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
3. b)ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

§ 66ods.

2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

§ 66ods.

3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov

odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu

§ 68ods.

2. Z vyššie citovaných ustanovení plynie, že pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne splnil dve podmienky. Formálnu - vykonal trest v zákonom stanovenej dobe a materiálnu - plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. K formálnej podmienke najvyšší súd konštatuje, že v prípade skutku z prvého rozsudku, ktorý bol v Českej republike právne kvalifikovaný

§ 283ods.

1 TZ ČR s trestnou sadzbou 1 - 5 rokov (pozn. ktorá kvalifikácia je pre páchateľa v porovnaní so slovenskou právnou úpravou priaznivejšia) ide o prečin, kým v prípade skutku z druhého rozsudku, ktorý bol kvalifikovaný

§ 173ods.

1 TZ ČR s trestnou sadzbou 2 - 10 rokov ide (rovnako ako na Slovensku) o zločin (R 2/2016). Formálna podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu oboch uložených trestov tak v zmysle § 66 ods. 3 Tr. zák. bude splnená po vykonaní 2 rokov a 2 mesiacov (1/2 z 1 roka a 2/3 z 2 rokov a 6 mesiacov). Keďže odsúdený E. nastúpil na výkon trestu odňatia slobody

1. júna 2018 s tým, že do tohto výkonu sa mu uznesením krajského súdu zo
2. júla 2018 započítal výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Českej republike (pozn. od
3. novembra 2015 do
4. januára 2016 a následne od
5. novembra 2017 do
6. júna 2018), je zrejmé, že formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie spĺňa (zv. 8Ntc/26/2017, č. l. 75, 79). Tu len kvôli úplnosti najvyšší súd dodáva, že v zmysle stabilnej judikatúry nemohol brať do úvahy bezprostredne predchádzajúci výkon trestu, ktorý bol odsúdenému uložený rozsudkom Okresného súdu Mladá Boleslav z
7. mája 2017, sp. zn. 17T/37/2017, vo výmere 6 mesiacov (R 14/2016) (č. l. 6 - 7). K materiálnej podmienke najvyšší súd uvádza, že odsúdený doterajším výkonom trestu nepreukázal polepšenie a nemožno od neho ani očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život. Ako na to správne poukázal prokurátor, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, ktorého by sa odsúdený mohol dožadovať ihneď, ako si vykoná trest v zákonom stanovenej dobe. Naopak, je úlohou odsúdeného, aby príkladným správaním a aktívnym prístupom vo výkone trestu prejavil účinnú snahu po náprave. V tomto kontexte najvyšší súd upozorňuje, že

hodnotenia ÚVTOS Ružomberok, odsúdený je nekritický k svojej trestnej činnosti (počas rozhovorov uvádza, že „on nič zlé neurobil“), počas takmer dvojročného výkonu trestu si nevytvoril podmienky na udelenie disciplinárnej odmeny; naopak, jedenkrát bol za prechovávanie nepovolených predmetov disciplinárne potrestaný. Hoci verbálne deklaruje, že má záujem o prácu, z vnútorného pracoviska šitie bol pre slabé pracovné výkony vyradený; ani čistiace práce, ktoré na oddiele vykonáva, nie sú na požadovanej úrovni (č. l. 20). Napokon, o pasivite odsúdeného svedčí aj tá okolnosť, že už v minulosti sa dožadoval preradenia do ústavu s nižším stupňom stráženia, ktorá žiadosť mu bola práve s poukazom na neplnenie programu zaobchádzania uznesením krajského súdu z

1. júna 2019 zamietnutá (č. l. 18). Z pohľadu možnej recidívy je treba osobitne upozorniť na tú okolnosť, že odsúdený má sedem záznamov v registri trestov (č. l. 6 - 8). I keď je pravdou, že v troch prípadoch išlo o veľmi dávnu trestnú činnosť (z obdobia rokov 1991, resp. 1994), kde mu bol uložený len podmienečný trest odňatia slobody a odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil (pozn. v ďalšom prípade bolo trestné stíhanie uznesením Okresnej prokuratúry Trebišov z
2. septembra 2009 podmienečne zastavené), treba dodať, že skoro vo všetkých prípadoch išlo o trestnú činnosť s prvkami násilného charakteru [pozn. ublíženie na zdraví

§ 221ods.

1 zákona č. 140/1961 Zb., resp. § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., krádež

§ 247ods.

1 písm. b), ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb.], ku ktorej sa odsúdený v pomerne rýchlom slede navrátil (pozn. viď posledné tri odsúdenia z Českej republiky). Zrejme tieto dôvody, rovnako ako jeho slabé sociálne ukotvenie (pozn. vôbec nejavil záujem o svoje deti ani o svojich súrodencov), už zmienená nekritickosť k vlastnej trestnej činnosti, nižšia úroveň dosiahnutého vzdelania, ale aj závažnosť trestného činu, za ktorý je aktuálne vo výkone trestu, viedol ÚVTOS Ružomberok k záveru o strednom riziku sociálneho zlyhania (č. l. 21 - 22). K úvahe krajského súdu,

ktorého je treba dať odsúdenému „šancu zapojiť sa do riadneho života a postarať sa o chorú matku“, najvyšší súd upozorňuje, že toto jej ochorenie nebolo nijakým spôsobom objektivizované. Bez ohľadu na to, odsúdenému už v Českej republike (podobne ako opakovane predtým na Slovensku) bola daná životná šanca, ale nevyužil ju a k trestnej činnosti sa navrátil (pozn. obe vyššie označené tresty boli pôvodne podmienečne odložené, aby súd následne uzneseniami zo 14. augusta 2017 a 6. septembra 2017 nariadil výkon trestu). Ani starostlivosť o matku sa nateraz nejaví byť natoľko urgentná, keďže samotný odsúdený na verejnom zasadnutí potvrdil, že sa o ňu stará brat (č. l. 29). Na podklade týchto skutočností najvyšší súd napadnuté uznesenie

§ 194ods.

1 písm. a) Tr. por. zrušil a návrh odsúdeného I. E.

§ 66ods.

1 písm. a), b), ods. 2, ods. 3 Tr. zák. zamietol. Poučenie: