Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/130/2019 Identifikačné číslo spisu: 3817201691 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Petríková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 420písm.

f) CSP uviedol, že odvolací súd radikálnym spôsobom zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a na 41 stranách vyslovil úplne iné skutkové a právne zistenia a závery, ako súd prvej inštancie, čo vyústilo do zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie. Konštatoval, že aj napriek značnej kvantite odôvodnenia, ktoré je vo veciach výživného ojedinelé, je však rozhodnutie odvolacieho súdu arbitrárne. Odvolací súd napriek rozsahu odôvodnenia vyslovil iba samé domnienky, možnosti, nejasnosti či úvahy. Uviedol, že odvolací súd nevyslovil, neustálil a nezistil, aké reálne príjmy má dovolateľ dosahovať, pokiaľ dovolateľom deklarované príjmy považoval za nehodnoverné. Dôvodil, že odvolací súd je v mimosporovom konaní viazaný vyšetrovacou zásadou a je povinný zistiť skutočný stav veci, čomu deklaruje aj fakt, že v odvolacom konaní je možné predkladať nové dôkazy a uplatňovať odvolacie dôvody. Za danej situácie mal podľa názoru odvolateľa odvolací súd vykonať odvolacie pojednávanie a takto doplniť dokazovanie. Vo vzťahu k

§ 421ods.

1 písm. a) CSP uviedol, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke „tzv. negatívnej dôkaznej teórie“. Vo vzťahu k

§ 421ods.

1 písm.

1. b)CSP uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené a to týchto otázok: 1. „vplyvu prechodnej pracovnej neschopnosti povinného rodiča trvajúcej dlhší čas na rozsah vyživovacej povinnosti tohto rodiča k maloletému dieťaťu počas obdobia prechodnej pracovnej neschopnosti rodiča trvajúcej dlhší čas“, 2. „existencie povinnosti povinného rodiča vytvoriť si finančnú rezervu za účelom úhrady budúceho výživného počas budúcej pracovnej neschopnosti povinného rodiča trvajúcej dlhší čas“, 3. „rozsahu povinnosti povinného rodiča na úhradu neštandardných a nehospodárnych nákladov na maloleté dieťa v rámci určeného výživného“. Zároveň navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. K uvedenému dovolaniu sa vyjadrila matka maloletého. Uviedla, že dovolanie otca je v celom rozsahu nedôvodné a žiada, aby dovolací súd dovolanie odmietol. 5. Podľa § 2 ods. l CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 424 CSP) a to oprávneným subjektom (§ 427 CSP), zastúpeným podľa § 429 ods. 1 CSP, skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné. 7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
2. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
3. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
4. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
5. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
6. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
7. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7.1. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
8. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
9. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
10. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 9. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania. 10. Odborná spisba rozdeľuje podmienky prípustnosti dovolania na objektívne:
11. a)prípustný predmet,
12. b)lehota na podanie dovolania,
13. c)náležitosti dovolania a na subjektívne, t. j. osoba oprávnená podať dovolanie (Ficová a kol. Občianske procesné právo, Druhé aktualizované a doplnené vydanie, Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344). 10.1. V Civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota na podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie. 11. Dovolateľ v danom prípade vyvodzuje prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania z § 420 písm.
14. f)CSP a z § 421 ods. 1 písm.
15. a)a písm.
16. b)CSP. Vo vzťahu k

§ 420písm.

1. f)CSP namietal, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je aj napriek jeho rozsiahlosti arbitrárne, konštatoval, že odvolací súd radikálne zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tým, že vyslovil úplne iné skutkové a právne zistenia. 12. Podľa § 420 písm.
2. f)CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12.1. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namietal, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. 13. V súvislosti s námietkou, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zmätočné a arbitrárne, dovolací súd v tomto smere odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktoré je aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po 1. júli 2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm.
3. f)Občianskeho súdneho poriadku.“ 14. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné. 15. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“. 16. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napríklad Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009, prípadne Ryabykh proti Rusku z roku 2003). Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých odvolací súd vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení, čím tak dovolací súd má za to, že konanie nebolo postihnuté vadou podľa § 420 písm.
4. f)CSP. 17. Dovolací súd vo vzťahu k námietkam dovolateľa uvádza, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí neodchýlil, resp. nezmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ale práve naopak svojím rozhodnutím vykonal nápravu formálnej chyby, ktorej sa dopustil súd prvej inštancie, ohľadom splatnosti splátok výživného. Vo vzťahu k námietke dovolateľa, že odvolací súd nenariadil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania dovolací súd konštatuje, že odvolací súd už v predmetnom spore rozsudkom z 27. septembra 2018 č. k. 27Cop/43/2018-917 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, čím tak aj súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a teda odvolací súd už nemal za potrebné nariaďovať pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania, s čím sa stotožňuje aj dovolací súd. Dovolací súd tak uvádza, že v prejednávanej veci sa odvolací súd v odôvodnení svojho (dovolaním napadnutého) rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci. V tomto prípade ich preto nie je potrebné opakovať, keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej inštancie vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, takýto postup bol plne v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. 18. Vo vzťahu k

§ 421ods.

1 písm.

1. a)CSP uviedol, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke „tzv. negatívnej dôkaznej teórie“. 19. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP, by mal dovolateľ:
3. a)konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd,
4. b)vysvetliť (a označením konkrétneho rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
5. c)uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm.
6. a)CSP. 20. Pokiaľ dovolateľ v takom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky a nekonkretizovania podstaty odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemôže ale najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. 21. K

§ 421ods.

1 písm.

1. a)CSP dovolací súd uvádza, že v danom prípade dovolateľ v dovolaní uviedol všeobecnú charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa jeho názoru došlo v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému pred prvoinštančným a odvolacím súdom, avšak dovolateľ nekonkretizoval dovolaciu otázku spôsobom vyplývajúcim z § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP ako aj neoznačil konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce právne názory, v ktorých sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a zaujal iný právny názor, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal dovolací súd v rozhodnutiach a preto má dovolací súd za to, že v danom prípade dovolateľ nevymedzil dovolaciu otázku spôsobom vyplývajúcim z § 421 ods. 1 písm.
3. a)CSP. 22. Vo vzťahu k

§ 421ods.

1 písm.

1. b)CSP dovolateľ uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené a to od otázok 1. „vplyvu prechodnej pracovnej neschopnosti povinného rodiča trvajúcej dlhší čas na rozsah vyživovacej povinnosti tohto rodiča k maloletému dieťaťu počas obdobia prechodnej pracovnej neschopnosti rodiča trvajúcej dlhší čas“, 2. „existencie povinnosti povinného rodiča vytvoriť si finančnú rezervu za účelom úhrady budúceho výživného počas budúcej pracovnej neschopnosti povinného rodiča trvajúcej dlhší čas“, 3. „rozsahu povinnosti povinného rodiča na úhradu neštandardných a nehospodárnych nákladov na maloleté dieťa v rámci určeného výživného“. 23. Dovolací súd uvádza, že pre dovolacie dôvody vyplývajúce z § 421 ods. 1 CSP je charakteristické, že pre dovolanie má tak mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). 24. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. V prípade absencie náležitého vymedzenia právnej otázky najvyšší súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd. 25. Dovolací súd poznamenáva, že si plne uvedomuje, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu, pokiaľ by sa pri posudzovaní dovolania uplatňoval prílišný formalizmus. V rozpore s týmito princípmi ale nie je prístup majúci na zreteli, že ustanovenia CSP vyžadujú istú mieru formálneho a obsahového vyjadrenia dôvodov, z ktorých procesná strana vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania. Ak však dovolanie aj po zameraní sa dovolacieho súdu na jeho obsah, zostáva naďalej nejednoznačné alebo nejasné v tom, že z neho nemožno usúdiť, že sa v danom prípade jedná o právne otázky, tak ako je uvedené v bode 22. V prípade otázok riešených podľa dovolateľa odvolacím súdom nesprávne musí ísť predovšetkým o otázky právne a pri takomto nazeraní na problém síce dovolateľovi nešlo vyčítať, že by sa o sformulovanie podľa neho dosiaľ dovolacím súdom neriešených otázok nepokúsil, avšak dovolací súd má za to, že takto dovolateľom formulované otázky nemajú charakter otázky právnej a preto dovolací súd uzavrel, že takto vymedzené dovolacie otázky nezodpovedajú kritériu vyplývajúceho z § 421 ods. 1 CSP. 26. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania otca nevyplýva z § 420 písm.
3. f)CSP a nevyplýva ani z § 421 písm.
4. a)a písm.
5. b)CSP. Vzhľadom na to dovolací súd dovolanie dovolateľa odmietol podľa ustanovenia § 447 písm.
6. c)CSP. 27. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.