1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolania obvinených Ing. K. K. a Mgr. X. K. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo 7. júna 2016, sp. zn. 2T/46/2012, uznal obvinených Ing. K. K. a Mgr. X. K. vinnými z obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., ktorý spáchali formou spolupáchateľstva
zák. tak, že Ing. K. K., ako konateľ spoločnosti X. S., s. r. o. so sídlom I., D. č. XX, IČO: XX XXX XXX, 17. decembra 2004 uzatvoril ako mandatár so spoločnosťou Q., a. s. so sídlom Bratislava, Š.É. č. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpenou členom predstavenstva Ing. I. X. ako mandantom, v sídle spoločnosti Q., a. s., mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie kúpy a prevodu jednotlivých podielov - podielnikov Urbárskeho a pasienkového pozemkového spoločenstva Pernek
dojednaných podmienok v celkovej výmere 254 ha, s dobou účinnosti od
4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Tr. zák. obom obvineným trest odňatia slobody vo výmere desať rokov, na ktorého výkon ich
4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a
1 Tr. zák. ochranný dohľad na jeden rok. Zároveň
1 Tr. por. odkázal poškodenú obchodnú spoločnosť Q., a. s. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Obaja obvinení napadli uvedený rozsudok okresného súdu odvolaniami, na podklade ktorých Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 25. apríla 2017, sp. zn. 3To/118/2016,
1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u oboch obvinených a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. im
4 Tr. zák. a s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a šesť mesiacov, na ktorého výkon ich
4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku krajského súdu, ktorý bol obvinenému Ing. K. K. doručený
1 písm. i) Tr. por. v prvom rade namietajú, že skutok, tak ako je uvedený vo výroku odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa nebol ustálený súdmi oboch stupňov úplne správne. Konkrétne namietajú tú časť, v ktorej sa uvádza, že „kúpne zmluvy uzatváral Ing. K. K. s X. K. ako splnomocnencom s názvom X. K. - X., ktorý po dohode s Ing. K. K., v úmysle obohatiť sa na úkor spol. Q. a. s.“. Tvrdia, že obchodná spoločnosť X. S., s. r. o. bola v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Q., a. s. na základe mandátnej zmluvy uzavretej 17. decembra 2004. Je pravdou, že za túto spoločnosť mohli ako konatelia konať obaja, avšak každý z nich mohol konať samostatne. Preto pokiaľ súdy oboch stupňov hovoria o tom, že obidvaja ako konatelia mali byť uzrozumení o povinnostiach vyplývajúcich pre spoločnosť X. S., s. r. o. z mandátnej zmluvy, túto skutočnosť
nich nemožno považovať za preukázanú, nakoľko mandátnu zmluvu podpísal sám iba Ing. K. K. a Mgr. X. K. nebolo spoločníkom tejto spoločnosti, ale iba konateľom. Mgr. X. K. vystupoval v predmetnom obchodnom prípade ako samostatný podnikateľský subjekt, ktorý zastupoval jednotlivých urbárskych podielnikov na základe príkazných zmlúv. Z toho je
dovolateľov zrejmé, že ide o dva samostatné právne vzťahy, vzťah medzi spoločnosťou Q., a. s. - spol. X. S., s. r. o., vzťah medzi podnikateľom X. K. - X. a jednotlivými urbárnikmi. Právny záver, že obidvaja konali po vzájomnej dohode v úmysle obohatiť sa na niekom, nemožno
obvinených považovať za správny a objektívny, lebo súdy tento právny záver odôvodňujú najmä ich vzájomným príbuzenským pomerom. Ďalej poukázali na to, že príkazné zmluvy boli odplatné, pričom v nich bolo zakotvené dojednanie,
ktorého odmenu a náklady pre príkazníka bude znášať kupujúci, čo je v danom prípade poškodená obchodná spoločnosť zastúpená spoločnosťou X. S.. Z toho
dovolateľov vyplýva, že rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorú zaplatil kupujúci a ktorá bola vyplatená predávajúcim, bol zisk samostatného obchodného subjektu X. K. - X., ktorý mal v tomto zahrnutú aj svoju odmenu za konanie pre príkazcov a náhradu s tým spojených nákladov. Bolo preto na vôli tohto podnikateľa, či a za akú cenu odpredá jednotlivé urbárske podiely kupujúcemu, ktorý napokon zaplatil za tieto podiely vopred dohodnutú sumu v samotnej mandátnej zmluve, v žiadnom prípade nie vyššiu. Dovolatelia tak zastávajú názor, že v danej veci sa nemôže jednať o trestný čin, ale o obchodno-právny vzťah, v rámci ktorého si mohla spoločnosť Q., a. s. voči svojmu mandatárovi uplatniť nejaké pohľadávky, pokiaľ by boli vznikli z jeho konania. V rámci dôvodu dovolania
1 písm. i) Tr. por. obvinení tiež namietajú, že z vykonaného dokazovania je dostatočne zrejmé, že poškodenej spoločnosti nevznikla žiadna ujma na majetku.
nich nemožno hovoriť o škode, ako o sume 14.265.229,- Sk, ktorá predstavuje rozdiel medzi cenami pozemkov uvedenými v jednotlivých kúpnych zmluvách uzavretých v mene spoločnosti Q., a. s. a skutočne vyplatenými kúpnymi cenami, lebo nedošlo k ujme na majetku tejto spoločnosti, ani k reálnemu úbytku na majetku. O správnosti tohto tvrdenia svedčia
dovolateľov aj ustanovenia § 126 Tr. zák., ktoré upravujú určenie výšky škody a
týchto ustanovení nemožno údajne spôsobenú škodu spoločnosti Q., a. s. ani určiť. Zároveň vyslovili názor, že ak súd odkázal poškodených na civilný proces, hoci výška škody je súčasťou popisu skutku, tým spochybnil svoje stanovisko ku vzniku škody. Pokiaľ ide o názor odvolacieho súdu, že obaja obvinení mali v zmysle mandátnej zmluvy aj základnú povinnosť oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní jeho záležitostí a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta, dovolatelia v prvom rade zdôraznili, že túto povinnosť mal iba Ing. K. K., ktorý samostatne konal za mandatára. Súčasne pripustili, že Obchodný zákonník viaže touto oznamovacou povinnosťou mandanta, ale len v prípade, že nastali okolnosti, ktoré vyšli najavo pri zariaďovaní záležitosti, a ktoré môžu mať vplyv na pokyn mandanta. V danom prípade okolnosti výkupných cien a cien, za ktoré odpredávali svoje podiely jednotliví urbárnici, boli
obvinených poškodenej spoločnosti známe vopred (Ing. X. sa
nich pravidelne zúčastňoval na valných zhromaždeniach urbárskeho spoločenstva Pernek) a tieto okolnosti by nemuseli mať vplyv na rozhodnutie kúpiť 2/3 urbárskych podielov za vopred dohodnutú cenu uvedenú aj v mandátnej zmluve. Preto aj keby dovolatelia pripustili, že mandatár v zastúpení Ing. K. K., nekonal v súlade so svojimi povinnosťami, bolo možné sa domáhať od neho nejakých nárokov v civilnom konaní a nie zneužiť prostriedky trestného práva na zabezpečenie „vrátenia“ časti vynaložených finančných prostriedkov na kúpu urbárskych podielov. Z pohľadu týchto skutočností nemožno zo strany obvinených hovoriť o úmyselnom podvodnom konaní. Napokon v rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinení namietajú aj spôsob, akým došlo na rokovaní, ktoré vyvolala spoločnosť Q., a. s., k vyhotoveniu notárskej zápisnice zo 4. júla 2006, sp. zn. N 421/2006, Nz 266645, NCRIs 26611/2006, ktorá nebola zo strany obvinených nikdy pred notárom podpísaná a nebola vyhotovená na notárskom úrade. Pokiaľ ide o dôvod dovolania
1 písm. a) Tr. por., obvinení tvrdia, že v danom prípade rozhodol miestne nepríslušný súd, keď samotný okresný súd bez akýchkoľvek pochybností zistil, že k podpisu mandátnej zmluvy medzi spoločnosťou Q., a. s. a spoločnosťou X. S., s. r. o. došlo v I. na ul. K. T. č. XX a toto miesto spáchania skutku sa nachádza v obvode Bratislava II. K argumentácii, že v danom prípade sa jedná o tzv. dištančný delikt, poukázali dovolatelia na to, že
ustálenej súdnej praxe sa distančným deliktom rozumie trestný čin, pri ktorom následok (respektíve účinok) nastane alebo môže nastať na inom mieste, než tam, kde došlo ku konaniu páchateľa. Obvinení pritom tvrdia, že z pohľadu objektívnej stránky predmetného trestného činu je začiatok konania v zmysle skutkovej vety rozsudku prvostupňového súdu stanovený podpisom mandátnej zmluvy, ku ktorému došlo v obvode Okresného súdu Bratislava II a konanie potom pokračovalo na rôznych miestach v obvode Krajského súdu v Bratislave, pričom
dovolateľov z vyššie uvedených dôvodov ku škode ako predpokladanému následku ani nedošlo. Následne, podaním z 12. júna 2018 obaja obvinení prostredníctvom obhajcu rozšírili dôvody podaných dovolaní aj o dôvod
1 písm. e) Tr. por.
dovolateľov totiž mala byť predsedníčka senátu odvolacieho súdu JUDr. Zuzana Molnárova z rozhodovania o ich odvolaniach vylúčená, keďže sa predtým zúčastnila na rozhodovaní o sťažnosti Krajskej prokuratúry v Bratislave proti uzneseniu okresného súdu z
1 písm. i) Tr. por. doplnili obvinení prostredníctvom obhajcu napokon aj podaním zo 7. augusta 2018, v ktorom tvrdia, že
usmernenia krajského prokurátora v Bratislave zo
5 Tr. zák. účinného do
poškodeného nemení nič skutočnosť, že obaja boli z formálneho hľadiska v rozdielnom postavení, ale už zo samotného obsahu zmlúv vedeli, že spoločnosť X. - S., s. r. o. mala podpísanú mandátnu zmluvu. Považuje pritom za nepochybné, že tak prvostupňový ako aj odvolací súd správne právne posúdili zistený skutok a správne použili hmotnoprávne ustanovenia a správne konštatovali, že ide o trestný čin. Preto
poškodeného neobstojí dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. a argumentáciu dovolateľov o nesprávnom postupe súdov pokladá za neprijateľnú, na ktorej základe nemožno vyvodiť žiadny záver pre vyhovenie dovolaniu. Pokiaľ ide o obvinenými rozšírený dovolací dôvod
1 písm. e) Tr. por. vecný popis dôvodu vylúčenia JUDr. Molnárovej je
poškodeného účelový, nemajúci žiadny základ a oporu v Trestnom poriadku. Napokon poškodený uviedol, že o škode súd rozhodol v súlade s tým, že si svoje nároky už pred týmto rozhodnutím uplatňoval v civilnom procese. Výpočet škody pre účely trestného konania je v tomto prípade exaktný a nemenný a vyplýva priamo z kúpnych zmlúv uzatváraných medzi X. K. - X. v mene jednotlivých urbárnikov a spoločnosťou X. S., s. r. o. v jeho neprospech, čím mu bola spôsobená škoda vo výške najmenej 14.265.229,- Sk (437.518,- eur). Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave v písomnom vyjadrení z 26. júna 2018 k obvinenými uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. a) Tr. por. uviedla, že zo skutkovej vety obžaloby je zrejmé, že páchatelia konali okrem sídla spoločnosti Q., a. s. i v sídle notárskej kancelárie JUDr. Ľ. K. na nám. I. č. X I., kde predkladali kúpne zmluvy podpísané jednotlivými urbárnikmi a na základe žiadosti obvineného K. K. spisoval notár JUDr. K. v tejto notárskej kancelárii zápisnice o prijatí peňazí do úschovy s pokynom, kedy má prísť k vyplateniu peňazí z notárskej úschovy. Po splnení podmienok pre vydanie notárskej úschovy boli vždy peniaze vyplatené oprávnenému prijímateľovi zastúpenému X. K.. Žiadosti o uvoľnenie finančných prostriedkov žiadateľa X. S., s. r. o. zastúpenej Ing. K. K. boli adresované spoločnosti Q., a. s. do jej sídla na Š.F. X, I.. Keďže podstatná časť podvodného konania obvinených (predkladanie kúpnych zmlúv a vyššie uvedené notárske úschovy) prebiehali v notárskej kancelárii JUDr. K. na E.. I. X, je prokurátorka toho názoru, že podanie obžaloby na Okresný súd Bratislava I je v súlade so zákonom. Poukázala pritom aj na ustanovenie § 20 Tr. por.,
ktorého ak je daná príslušnosť niekoľkých súdov, konanie vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu. K obvinenými označenému dôvodu dovolania
1 písm. i) Tr. por. prokurátorka nad rámec odôvodnení rozhodnutí súdov oboch stupňov, na ktoré odkazuje, doplnila, že dokazovaním na súde bolo preukázané, že na jednaniach so spoločnosťou Q., a. s., sa aj pred uzavretím mandátnej zmluvy aj po jej uzavretí, za spoločnosť X. S., s. r. o. zúčastňovali obaja štatutári. Rovnako obaja sa zúčastňovali stretnutí Urbárskeho spoločenstva, kedy prebiehali jednania o cene 128.000,- Sk za podiel pre urbárnikov. Poukázala tiež na to, že príkazné zmluvy s jednotlivými urbárnikmi mal síce uzatvorené živnostník X. K. - X., avšak ako vyplýva z listinných dôkazov, ktoré prokurátorka zároveň príkladmo označila, za X. K. ako X. vystupoval vo viacerých prípadoch Ing. K. K. ako zastupujúci.
prokurátorky tak nie je možné konanie obvinených vyhodnotiť ako obchodnoprávny vzťah a účasť na skutku Ing. K. K. oddeliť od účasti na skutku Mgr. X. K.. Napokon k námietke spochybňujúcej vznik škody prokurátorka dodala, že spoločnosť Q., a. s. na základe uvádzania nepravdivých skutočností v kúpnych zmluvách s jednotlivými urbárnikmi cestou notárskej úschovy vyplatila kúpne ceny určené v kúpnych zmluvách, a to cca 194.013,- Sk za jeden podiel, pričom predávajúcim bola vyplatená cena 128.000,- Sk, teda o cca 1/3 nižšia. A práve táto 1/3 vyplatených finančných prostriedkov je
prokurátorky škodou, o túto hodnotu sa reálne znížil majetok poškodeného a o túto finančnú hodnotu sa obvinení neoprávnene obohatili. V reakcii na rozšírenie dôvodov dovolania prokurátorka v písomnom vyjadrení z
ktorého trestné činy trváce, trestné činy pokračovacie a trestné činy hromadné sa posudzujú ako činy spáchané za účinnosti nového zákona, ak sa časť konania uskutočnila za účinnosti nového zákona pokiaľ by toto konanie bolo trestným činom aj
skoršieho zákona. V podstate z týchto dôvodov prokurátorka navrhla dovolania obvinených Ing. K. K. a Mgr. X. K.
c) Tr. por. odmietnuť. V reakcii na vyjadrenie prokurátorky a poškodeného obvinení prostredníctvom obhajcu v podaní zo
dodatočných zistení bolo skutočné pôsobisko firmy Q. a. s. v tej dobe (čase skutku, pozn.) už na ul. K.. T. XX, kde sa odohrali aj všetky stretnutia, rokovania a kde aj reálne prišlo k podpisu mandátnej zmluvy. Na tejto ulici, v časti Bratislava II, sa prejednávali aj všetky právne kroky, odsúhlasovali sa uvoľňovania peňažných čiastok pre jednotlivých predávajúcich, viedli sa tam pravidelné informačné porady o prebiehajúcom obchodnom prípade, ako aj to, že poverený pracovník firmy Q., a. s. Ing. I. X. podpisoval a realizoval uvoľňovanie jednotlivých finančných čiastok do „Notárskej úschovy“. V tejto súvislosti tiež namieta, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal touto námietkou len zbežne a nepripustil dokazovanie v danej veci. Zopakoval pritom, že v tejto veci rozhodol nezákonný sudca, JUDr. Molnárová, a to z už vyššie uvedených dôvodov. Neskôr dodal, že podstatná - hlavná časť celého obchodného zastúpenia firmy Q., a. s. jeho osobou sa vykonala v obvode Bratislava II. Ďalej zdôraznil, že ani on a ani jeho syn Mgr. X. K. nekonali s úmyslom páchať trestný čin a ani nemali predstavu, že ich konaním mohol vzniknúť trestný čin. Tvrdí pritom, že nie oni, ale firma Q., a. s. oslovila jeho syna s tým, že má vedomosť o tom, že on má uvedené urbárske pozemky v ponuke na predaj a že zastupuje jednotlivých urbárnikov v tomto obchodnom prípade. V ďalšej časti stanoviska potom obvinený Ing. K. K. popisuje priebeh rokovaní s obchodnou spoločnosťou Q., a. s., ktoré vyústili do uzavretia mandátnej zmluvy medzi nimi so záverom, že firma Q., a. s. bola uzrozumená s tým, že kúpna cena jeho syna je nižšia ako predajná, ktorú v zmluve aj akceptovali, ako „cenu dohodnutú“. Okrem toho opisuje aj spôsob, akým boli uzatvorené jednotlivé „kúpnopredajné zmluvy“ a následne uvoľnené finančné prostriedky. Obvinený Ing. K. K. zároveň trvá na svojom presvedčení, že
1 písm. i) Tr. por. je napadnuté rozhodnutie založené na nesprávnom posúdení zisteného skutku. V tejto súvislosti zdôraznil, že mandátna zmluva bola podpísaná 17. decembra 2004 až po predchádzajúcej konzultácii s ich dlhoročným firemným právnikom, ktorý navrhol vystúpenie jeho syna z firmy X.-S., s. r. o. a oboch ich utvrdil v tom, že týmto krokom vylúčili akúkoľvek kolíziu, ktorá by mohla v budúcnosti zakladať možnosť trestnosti ich konania. Teda jeho ďalšie konanie v prospech firmy Q., a. s. bolo vykonávané v „dobrej viere“, že neporušuje žiadny zákon a preto je tu
neho vylúčený akýkoľvek úmysel smerujúci k porušeniu zákona z ich strany. Pokiaľ ide o čl. IV. mandátnej zmluvy, tento dovolateľ vyslovil názor, že využitím jeho znalostí o kontrakte v prospech mandatára by porušil § 265 ods. 2, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. a) Tr. zák. a na túto skutočnosť firmu Q., a. s. pred podpisom mandátnej zmluvy aj upozornil. Namieta tiež, že súd sa nikdy nevysporiadal s tým, že štatutári firmy Q., a. s. od samého začiatku vedeli o rozdieloch v kúpnej i predajnej cene a ani s výpoveďou svedka Ing. P. X., ktorý vyhlásil, že im vlastne škoda nevznikla. Napokon obvinený Ing. K. K. namieta, že použitie zákona č. 300/2005 Z. z. platného od 1. januára 2006 nebolo možné, keďže všetky obchodné prípady vychádzajúce z ich činnosti sa skončili do 31. decembra 2005. Jediný prípad B. Š. a jeho matky, ktorý sa realizoval v roku 2006, si totiž
neho účelovo zabezpečila firma Q., a. s. a sama ich požiadala, aby JUDr. S. k nemu pripravil podklady. Preto súd nesprávne použil § 221 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. platného od 1. januára 2006 a nie ustanovenie § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb.). V podstate z týchto dôvodov obvinený Ing. K. K. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj jemu predchádzajúci rozsudok okresného súdu, keďže
1 písm. a) Tr. por. vo veci rozhodol nepríslušný súd,
1 písm. i) Tr. por. je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení skutku, pretože v čase, kedy sa mal stať, bolo ešte v platnosti ust. § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb.), a z dôvodu, že vo veci konala a rozhodla nezákonná sudkyňa, ktorá mal byť vylúčená. Obvinený Mgr. X. K. v písomnom stanovisku z 31. decembra 2018 k vyjadreniu prokurátorky uviedol, že považuje podanie obžaloby na Okresný súd Bratislava I za nesprávne a účelové a žiada vyhlásiť daný súd za nepríslušný, keďže väčšina úkonov sa vykonávala v okrese Bratislava II, v kancelárskych priestoroch spoločnosti Q. a. s. na ulici Dr. K.. T. XX. Pokiaľ ide o uplatnený dôvod dovolania
1 písm. i) Tr. por. aj tento dovolateľ v podstate rovnako ako obvinený Ing. K. K. najprv popisuje ako nadviazali spoluprácu so spoločnosťou Q., a. s. a jej ďalší priebeh. Tiež zdôraznil, že JUDr. O.Ř. S. ho ani jedenkrát neupozornil, že by sa mohlo jednať o trestný čin a zároveň poukázal na výpoveď svedka Ing. P. X.. Napokon zdôraznil, že väčšina trestných činov kladených mu za vinu sa mala stať v roku 2005 a len dva sa mali stať v roku 2006. Aj
neho tak bola použitá nesprávna právna kvalifikácia
1, ods. 4 Tr. zák. (zákon č. 300/2005 Z. z.), i keď v čase keď sa mal skutok stať, bolo ešte v platnosti ustanovenie § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.). Preto aj on navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok dovolacieho súdu a jemu predchádzajúci rozsudok okresného súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Tr. por. a zistil, že dovolania boli podané obvinenými Ing. K. K. a Mgr. X. K. ako oprávnenými osobami
2 písm.
1 Tr. por. a s uvedením dôvodov dovolania
odseku 2 tohto ustanovenia. Dovolací súd ale zároveň zistil, že obvinenými uplatnené dôvody dovolania
písm. a),
por. Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014). Zároveň treba uviesť, že pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm.
1 písm. i) Tr. por., má z veľkej časti skutkový charakter. Obvinení totiž v súlade s obhajobou, ktorú uplatnili už v pôvodnom konaní, predkladajú dovolaciemu vlastný popis udalostí, na ktorého základe tvrdia, že skutok uvedený vo výroku odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa nebol ustálený súdmi oboch stupňov správne, nebolo preukázané, aby boli obaja uzrozumení o povinnostiach vyplývajúcich pre spoločnosť X. S., s. r. o. z mandátnej zmluvy, teda, že konali po vzájomnej dohode (čo považujú za právny záver, hoci ide o skutkové zistenie), na druhej strane ale bolo
nich preukázané, že okolnosti výkupných cien a cien, za ktoré odpredávali svoje podiely jednotliví urbárnici, boli poškodenej obchodnej spoločnosti vopred známe. Až od takto dovolateľmi vytvorenej (tvrdenej) pochybnosti o správnosti skutkových záverov sa potom odvíja ich námietka o nesprávnom právnom posúdení predmetného skutku z dôvodu, že v ich konaní absentuje akýkoľvek podvodný úmysel a preto sa nemôže jednať o trestný čin ale ide o obchodnoprávny vzťah. Takéto námietky však majú zjavne skutkový charakter a vecne nezodpovedajú obvinenými označeným, ale ani iným dovolacím dôvodom uvedeným v § 371 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd sa tak s nimi nemohol v tomto konaní vecne zaoberať, keďže námietky skutkovej povahy sú uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu
3 Tr. por., ktorý je oprávnený použiť jedine minister spravodlivosti. Z pohľadu obvinenými označeného dovolacieho dôvodu
1 písm.
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., keďže dovolatelia spoločným konaním na škodu cudzieho majetku (majetku obchodnej spoločnosti Q., a. s.) seba obohatili tým, že (zatajením skutočnej kúpnej ceny) uviedli niekoho - obchodnú spoločnosť Q., a. s. do omylu a spôsobili tak na jej majetku škodu veľkého rozsahu - 473.518,85 eura, keďže práve táto suma predstavuje reálny úbytok na majetku poškodeného, a to v dôsledku konania obvinených (§ 124 ods. 1, § 125 ods. 1 Tr. zák.). V skutkovej vete popísané konanie obvinených zároveň preukazuje ich priamy úmysel spáchať trestný čin. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. nemôže napĺňať poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaní subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia (pozri stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 3/2011). Z tohto pohľadu je potom nepodstatné, že šlo o dva samostatné právne vzťahy (kupujúci - obvinený Ing. K. K. a obvinený Mgr. X. K. - jednotliví predávajúci), v ktorých obvinení navonok (formálne) vystupovali autonómne, keďže z popisu skutku je zrejmé, že obaja vedeli, že jednotlivé urbárske podiely sa v skutočnosti predávajú za nižšiu kúpnu cenu, než akú zaplatil kupujúci na základe nimi podpísaných kúpnych zmlúv. Pokiaľ obvinení v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietajú, že skutok mal byť posúdený ako trestný čin podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, treba v prvom rade uviesť, že pokračovacie trestné činy (rovnako ako trestné činy trváce a hromadné) sa posudzujú ako činy spáchané za účinnosti nového zákona, ak sa časť konania uskutočnila za účinnosti nového zákona a pokiaľ by toto konanie bolo trestným činom aj
skoršieho zákona (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 5/2012). Aj v tomto smere je potom dovolací súd viazaný v pôvodnom konaní ustáleným skutkom,
ktorého obvinení páchali trestný čin od
Trestného zákona účinného od
1 písm. a) Tr. por. (vo veci rozhodol nepríslušný súd) je potrebné predovšetkým uviesť, že pri pokračujúcom trestnom čine, podstata ktorého spočíva v postupnom vykonávaní viacerých na seba nadväzujúcich úkonov na rôznych miestach, miestom spáchania trestného činu je každé miesto, na ktorom sa páchateľ zdržiaval a páchal trestnú činnosť (primerane pozri R 12/1972). Z tohto pohľadu je potom pre dovolací súd opäť určujúce znenie skutku,
ktorého k uzavretiu mandátnej zmluvy medzi obchodnou spoločnosťou X. S., s. r. o. zastúpenou obvineným Ing. K. K. a obchodnou spoločnosťou Q., a. s. došlo v jej sídle na Š. č. X v I., a k následnému podpisovaniu kúpnych zmlúv (už medzi obvinenými) a uvoľňovaniu kúpnej ceny z notárskej úschovy dochádzalo na námestí A.. I. č. X v I.. Predmetný pokračovací trestný čin tak bol páchaný (minimálne v tejto časti) v územnom obvode Okresného súdu Bratislava I, ktorý tak bol nesporne miestne príslušný na konanie (§ 17 ods. 1 Tr. por.). V tejto súvislosti sa pre úplnosť žiada dodať, že aj keby bola časť konania páchaná v územnom obvode Okresného súdu Bratislava II, ako tvrdia dovolatelia, čo však z popisu skutku nevyplýva, stále by bol na konanie miestne príslušný Okresný súd Bratislava I, keďže naň podala prokurátorka obžalobu (§ 20 Tr. por.). Napokon nie je zjavne splnený ani obvinenými uplatnený dovolací dôvod
1 písm. e) Tr. por., a síce, že vo veci konala a rozhodla sudkyňa JUDr. Zuzana Molnárová, ktorá mala byť
dovolateľov vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania.
3 veta prvá Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2019 je z rozhodovania na súde vyššieho stupňa vylúčený iba sudca, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní (vo veci samej) na súde nižšieho stupňa. Menovaná sudkyňa sa však v posudzovanej veci podieľala na rozhodovaní vždy iba ako sudkyňa súdu druhého stupňa, pričom jej predchádzajúca účasť na rozhodovaní o čiastkovej otázke (sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o postúpení veci) neodôvodňuje ani jej vylúčenie
1 Tr. por. ako tvrdia dovolatelia. Len takéto skoršie rozhodnutie totiž nezakladá žiadny pomer sudcu k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, resp. k ich zástupcom, alebo iným orgánom činným v tomto konaní, ktorý by bol spôsobilý vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Tieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že v posudzovanej veci dôvody dovolania nie sú zjavne splnené, a preto dovolania obvinených Ing. K. K. a Mgr. X. K.
c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.