1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm.
c) Tr. por. dovolanie obvineného H. V. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo 6. júla 2017, sp. zn. 1T/12/2017, bol obvinený H. V. uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm.
3 Tr. zák., za nezistenej poľahčujúcej okolnosti
zák., nezistenej priťažujúcej okolnosti
zák., postupom
2 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal obvinený H. V. odvolanie. Krajský súd v Nitre o ňom rozhodol uznesením z 19. septembra 2017, sp. zn. 1To/45/2017, tak, že ho
por. zamietol, pretože zistil, že nie je dôvodné. Obvinený H. V. podal prostredníctvom svojho obhajcu Pavla Trnku dovolanie smerujúce proti naposledy zmienenému rozhodnutiu odvolacieho súdu z 19. septembra 2017, sp. zn. 1To/45/2017. Ako dovolací dôvod obvinený uplatnil ten
1 písm. c) Tr. por. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom
1 písm. c) Tr. por. obvinený H. V. namietal porušenie jeho práv na obhajobu. Uviedol, že na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde v Topoľčanoch dňa 24. mája 2017 bol v zmysle § 262 Tr. por. vykonaný nielen výsluch poškodenej Y. V., ale aj svedkov G. V. a G. V. po vylúčení obvineného z účasti na týchto úkonoch, pričom v prípade dvoch menovaných svedkov neboli na takýto postup splnené podmienky. Súd postupoval
por. bezdôvodne. Znalecký posudok MUDr. Eduarda Višňovského, ktorý podal v spolupráci s odborným konzultantom Mgr. Jolanou Múdrou pokladal obvinený za nezákonný. Tento posudok nepovažoval za spôsobilý na vykonanie dôkazu jeho prečítaním. Záverom obvinený z dôvodu
1 písm. c) Tr. por. navrhol, aby súd
1 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona a zároveň
2 Tr. por. zrušil dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/45/2017, zo dňa
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Topoľčany, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany, a to v tom smere, že ho považuje za nedôvodné. Plne sa stotožnil s právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, zastával názor, že v predmetnom konaní nebolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, a to konaním Okresného súdu Topoľčany, predchádzajúcemu vyneseniu rozsudku dňa 6. júla 2017. Navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie obvineného H. V. odmietol
por. zistil, že podané dovolanie nie je dôvodné a
c) Tr. por. ho odmietol, keďže je zrejmé, že dôvod dovolania
1 písm. c) Tr. por. nie je splnený. Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie. Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por., k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Tr. por. Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
por. a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Tr. por., alebo zamietne
1 Tr. por. bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom
a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
por. ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie pravdu, prípadne ak ide o výsluch svedka, ktorému alebo jeho blízkej osobe z podaného svedectva hrozí ujma na zdraví, smrť alebo iné závažné nebezpečenstvo, agenta alebo o svedka, ktorého totožnosť musí zostať zo závažných dôvodov utajená, urobí predseda senátu vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti alebo utajenie totožnosti svedka, prípadne vylúči obžalovaného, jeho dôverníkov a verejnosť po dobu výsluchu takého svedka z pojednávacej miestnosti. Po návrate do pojednávacej miestnosti musí byť obžalovaný oboznámený s obsahom výpovede svedka, môže sa o nej vyjadriť aj bez toho, aby sa so svedkom stretol, a môže mu prostredníctvom predsedu senátu klásť aj otázky. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") v prvom rade dáva do pozornosti samotné písomné vyhotovenie dovolania, v ktorého hlavičke obvinený zjavne omylom označil dovolací dôvod
1 písm. b) Tr. por., ale z obsahu i záverečného návrhu vyplýva, že obvinený uplatnil dôvod dovolania
1 písm.
1 písm. c) Tr. por., týkajúcich sa nezákonného postupu súdu prvého stupňa
por., na ktorý neboli
jeho názoru splnené zákonné podmienky a nezákonného znaleckého posudku MUDr. Eduarda Višňovského, podaného v spolupráci s odborným konzultantom Mgr Jolanou Múdrou, ktorý navyše považoval za dôkaz nespôsobilý na jeho vykonanie prečítaním, najvyšší súd konštatuje, že namietané zo strany obvineného v danej veci nepredstavuje porušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. Dovolací súd ustálil, že na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Topoľčany dňa 24. mája 2017, keď sa výsluch Y. V., ako aj svedkov G. V. a G. V. vykonal v neprítomnosti obvineného H. V., boli na postup
por. splnené zákonné podmienky, nakoľko išlo o výsluch svedkov, ktorých blízkej osobe, matke, z podaných svedectiev hrozila ujma na zdraví, smrť alebo iné závažné nebezpečenstvo. Najvyšší súd na tomto mieste zároveň uvádza, že hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je naplnením dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. Jedná sa o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy vyhodnotené v jeho prospech. Dovolací dôvod
1 písm.
písm. g) Tr. por., najvyšší súd sa ňou bude preto zaoberať v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia. Dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. g) Tr. por. K porušeniu práva na spravodlivý proces by pritom mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého vykonanie sa spochybňuje. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania), je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v trestnom konaní a súdu znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán v porovnaní s množstvom, kvalitou a závažnosťou tých dôkazov, ktoré už boli vo veci vykonané. Najvyšší súd ustálil, že na zistenie skutkového stavu v tejto veci boli súdom všetky dôkazy vykonané zákonným spôsobom a zároveň v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. náležite vyhodnotené, a to vrátane znaleckého posudku MUDr. Eduarda Višňovského č. 96/2016 zo
1 písm. g) Tr. por. tak nie je splnený. S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je vyjadrené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.