Obsah (6)

§ 60§ 388§ 396§ 420§ 431§ 449

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/33/2019 Identifikačné číslo spisu: 7115220959 Dátum vydania rozhodnutia: 05.03.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, poukázal na tú skutočnosť, že do konkurzu vedeného na majetok spoločnosti Stará sladovňa Košice, s.r.o., si s výnimkou spoločníkov a konateľov úpadcu - teda spriaznených osôb - časť z nich v procesnom postavení žalovaných, prihlásil svoju pohľadávku len jediný veriteľ, vo výške prihlásenej pohľadávky len 51,24 €. V súvislosti s pohľadávkou spoločnosti OSIVEX ZÁHRADKÁR s.r.o. v sume 41.770,79 €, súd prvej inštancie poukázal na to, že táto pohľadávka je pohľadávkou podriadenou, ktorej uspokojenie podlieha § 95 ods. 2 a 3 ZoKR. Za majúci obdobný charakter označil pohľadávku U.. U. (uplatnenú v konaní vedenom pod sp. zn. 30Cbi/21/2014) za predpokladu, že súd žalobe vyhovie. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie potom nevyhovel žalobe ani v časti, v ktorej sa domáhal vrátenia predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty. Návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol, keďže ho považoval za nedôvodný. Výrok týkajúci sa náhrady trov konania odôvodnil úspechom žalovaných v konaní a ustanovením §§§ 255 ods. 1 a 2 a 262 ods. 1 a 2 CSP.

1. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku zmenil tak, že kúpna zmluva uzatvorená dňa
2. augusta 2013, ktorou úpadca previedol na žalovaných nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v okrese P., v obci P., kat. úz. F. F. je právne neúčinná a žalovaným uložil povinnosť vrátiť uvedené nehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu. Súčasne rozhodol, že žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania, konštatujúc, že nebolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd poukázal na účel odporovateľnosti právnych úkonov ako inštitútu konkurzného práva, ktorým je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky na úkor veriteľov). Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pričom v danom prípade je takouto pohľadávkou okrem iných pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia Okresného súdu Košice I zo dňa
3. septembra 2016 v sume 41.770,79 €. Ďalším predpokladom odporovateľnosti, a to, že právny úkon bol urobený z úmyslom ukrátiť veriteľa mal odvolací súd tiež za naplnený, nakoľko v čase podpisovania predmetnej zmluvy boli žalovaní štatutárnymi osobami a spoločníkmi úpadcu teda spriaznenými osobami a za tohto stavu sa úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov predpokladá. Zdôraznil, že ak chceli byť žalovaní v konaní úspešní, mali preukázať neexistenciu úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky veriteľov, alebo to, že o dlžníkovom úmysle nevedeli. Vyslovil názor, že z obsahu celého spisu vyplýva, že žalovaní nepreukázali neexistenciu ich úmyslu ukrátiť uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov, skutočnosť ktorá v zmysle § 63 ZoKR má za následok ich povinnosť vrátiť plnenie do príslušnej konkurznej podstaty. Odvolací súd poznamenal, že správanie sa žalovaných pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorou mali byť nehnuteľnosti patriace úpadcovi prevedené na žalovaných nezodpovedá kritériám obvyklosti, spravodlivosti a poctivosti. Zdôraznil, že súd konajúci o neúčinnosti právnych úkonov musí zohľadniť všetky aspekty konkurzného prípadu aj časovej súvislosti a správanie žalovaných pred začatím konkurzného konania. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nezohľadnil okolnosti za akých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej neúčinnosti sa žalobca domáhal. Odvolací súd uzavrel, že so zreteľom na vyššie uvedené dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky skutkovej podstaty

§ 60Zo

KR a preto

§ 388CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.

O náhrade trov konania rozhodol

§ 396ods.

1 CSP v spojení s § 396 ods. 2 CSP.

1. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní (ďalej aj „dovolatelia“) navrhujúc rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Súčasne podali v zmysle § 444 ods. 1 CSP návrh, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku. Z obsahu dovolania vyplýva, že jeho prípustnosť vyvodili z ustanovenia § 420 písm. e/ a f/ CSP. Dovolatelia namietali, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, ktorý ako sudca spravodajca usmerňoval rozhodovanie celého senátu tak, aby rozhodnutie vyhovovalo predovšetkým záujmom jeho dlhoročného osobného priateľa, U.. U., ktorého zastupuje jeho syn, L.. U. B.. Práve U.. U. cez spoločnosť OSIVEX ZÁHRADKÁR s.r.o. stojí za pohľadávkou, ktorú odvolací súd označil vo svojom rozhodnutí ako „vykonateľnú pohľadávku“ a práve tento veriteľ má byť fakticky jediný údajný poškodený právnym úkonom napádaným žalobou. Uviedol, že sudca L.. X. B., pravidelne navštevuje U.. U. v jeho kancelárii na X. H.. č. XX M., ktorá sa nachádza hneď vedľa súdu. Žalovaní uviedli, že nesúhlasia s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Ndob/8/2018, ktorým rozhodol najvyšší súd o námietke zaujatosti vznesenej proti L.. B. a majú za to, že toto rozhodnutie je formalistické a ako celok nenapĺňa kritériá zákonnosti.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle § 35 CSP (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaných je dôvodné.
3. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. 7.

ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného rozhodnutia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 8.

§ 420písm.

e/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. 9.

§ 431ods.

1 CSP, dovolanie je prípustné

§ 420

možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

§ 431ods.

2 CSP, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 10.

ustanovenia § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 11.

ustanovenia § 440 CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. 12. Z obsahu dovolania vyplýva, že jedným z dôvodov, z ktorých dovolateľ v zmysle § 420 písm. e/ CSP vyvodil prípustnosť dovolania, je nesprávne obsadený odvolací súd. 13.

čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

1. Dovolatelia v dovolaní namietali, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca JUDr. Vladimír Hrib, PhD. Nimi v dovolaní uvádzané skutočnosti sú totožné s dôvodmi uvedenými v nimi vznesenej námietke zaujatosti. Opodstatnenosť žalovanými vznesenej námietky zaujatosti posudzoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Ndob/8/2018 z
2. septembra 2018, ktorým rozhodol, že sudca JUDr. Vladimír Hrib, PhD., nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2CoKR/45/2018, 2Ncb/11/
3. V odôvodnení uznesenia najvyšší súd konštatoval, že z obsahu námietky zaujatosti, predloženého súdneho spisu a ani z vyjadrenia namietaného sudcu existencia žalovanými tvrdeného osobitného vzťahu JUDr. Vladimíra Hriba s U.. P. U. nevyplýva. Najvyšší súd ďalej konštatoval, že ani žalovanými namietaná skutočnosť, že syn namietaného sudcu zastupuje U.. P. U. a jeho obchodné spoločnosti v iných konaniach, nepredstavuje dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetného sporu, nakoľko súd prvej inštancie uznesením z
4. februára 2018, č. k. 31Cbi/15/2015-302, na základe návrhu žalovaných rozhodol o neprípustnosti vstupu intervenienta, obchodnej spoločnosti OSIVEX ZÁHRADKÁR s.r.o. do konania, teda spoločnosť zastúpená advokátom L.. U. B., v predmetnom spore v štádiu odvolacieho konania už nevystupuje. Nakoľko žalovaní v dovolaní neuvádzali žiadne ďalšie (odlišné) skutočnosti a dovolací súd sa stotožnil so záverom najvyššieho súdu v uvedenom uznesení, dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalovaných

ustanovenia § 420 písm. e/ CSP nie je procesne daná. 15. Dovolatelia vyvodili prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. 16.

§ 420písm.

f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 17. V súvislosti s dovolateľmi namietanými nedostatkami odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,

ktorej súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie

čl. 46 ods. 1 ústavy a práva

čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, a to s ohľadom na to, o aké rozhodnutie ide (meritórne alebo procesné) a v akom štádiu súdneho konania je rozhodnutie vydané. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. III. ÚS 209/04, IV. ÚS 112/05, III. ÚS 25/06, IV. ÚS 301/09, IV. ÚS 402/2013). Z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že arbitrárnosť a zjavná nedôvodnosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom v súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto plneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). 18. Dovolací súd sa stotožnil s názorom dovolateľov, že krajský súd napadnutý rozsudok neodôvodnil, svoje právne a skutkové závery vyslovil bez jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky skutkovo relevantné otázky, vzhľadom na skutočnosť ktorú mal prípustnosť dovolania

§ 420písm.

f/ CSP za danú. Dovolací súd súhlasí s tvrdením dovolateľov, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavkám na náležité odôvodnenie rozhodnutia, keď odvolací súd, ktorý zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v odôvodnení len stroho konštatoval, že z obsahu celého spisu vyplýva, že žalovaní nepreukázali neexistenciu ich úmyslu ukrátiť uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov a poznamenal, že správanie sa žalovaných pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorou mali byť nehnuteľnosti patriace úpadcovi prevedené na žalovaných, nezodpovedá kritériám obvyklosti, spravodlivosti a poctivosti. Dovolací súd dáva za pravdu dovolateľom, že odvolací súd vyslovil takýto záver, avšak nič viac k tomuto záveru neuviedol, keď z obsahu odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť, na základe akých skutočností dospel odvolací súd k takémuto hodnoteniu konania žalovaných pri uzatváraní kúpnej zmluvy, nakoľko v tomto smere neobsahuje rozsudok akékoľvek odôvodnenie, takže nemožno zistiť, z ktorých dôkazov vyvodil svoje závery a akými úvahami k nim dospel. Sám odvolací súd pritom zdôraznil, že súd konajúci o neúčinnosti právnych úkonov musí zohľadniť všetky aspekty konkurzného prípadu, a to najmä časové súvislosti a správanie sa žalovaných pred začatím konkurzného konania a vytkol súdu prvej inštancie, že okolnosti za akých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy náležite nezohľadnil. Aké konkrétne aspekty predmetného konkurzného prípadu, súd prvej inštancie náležite nezohľadnil a ako jednotlivé aspekty, a vlastne ktoré, zohľadnil pre nedostatok odôvodnenia, však nemožno vôbec zistiť. 19. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie je možné zistiť, akým spôsobom dospel k úplne opačnému záveru ako súd prvej inštancie a preto rozsudok odvolacieho súdu spolu s opravným uznesením

§ 449ods.

1 a § 450 CSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa odvolací súd vysporiada s vytýkanými vadami, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

1. Vzhľadom na zrušenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP (ktoré zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania), odpadol dôvod, aby dovolací súd rozhodoval o návrhu žalovaných na odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.
2. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.