Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Asan/4/2018 Identifikačné číslo spisu: 5016200539 Dátum vydania rozhodnutia: 27.02.2020 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:

§ 239zák.

č. 461/2003 Z.z. za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prejednaniu a uloženiu sankcie zamestnávateľovi inšpektorátom práce za správny delikt

§ 19ods.

2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spočívajúcom v nelegálnom zamestnávaní

§ 3ods.

2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. za nesplnenie povinnosti

§ 231ods.

1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pre prekážku „ne bis in idem“ obsiahnutú v článku 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, v článku 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd?“ Odôvodnenie Odôvodnenie postúpenia 1. K postúpeniu veci veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“)

§ 22ods.

1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“, resp. „Správny súdny poriadok“) pristúpil senát 1S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predkladajúci senát“) po tom, čo pri svojom rozhodovaní dospel k právnemu názoru odlišnému od právneho názoru vyjadreného v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/6/2017 zo dňa

1. mája 2018, sp. zn. 5Asan/6/2017 zo dňa
2. júna 2018 a sp. zn. 10Asan/12/2017 zo dňa
3. júla 2018 (ďalej len „odlišné rozhodnutie“ resp. „odlišné rozhodnutia“).
4. Základom odlišnosti právnych názorov je právne-výkladové posúdenie možnosti uloženia pokuty inšpektorátom práce zamestnávateľovi

§ 19ods.

2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 125/2006 Z.z.“), spočívajúce v porušení zákazu nelegálneho zamestnávanie

§ 3ods.

2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 82/2005 Z.z.“) a to tým, že nebola splnená povinnosť

§ 231ods.

1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“), ak už bola tomu istému zamestnávateľovi

§ 239zák.

č. 461/2003 Z.z. uložená pokuta Sociálnou poisťovňou za nesplnenie povinnosti

§ 231ods.

1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z., a to s poukazom na princíp ne bis in idem a ustanovenia § 239 zák. č. 461/2003 Z.z. a § 19 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z.z. II. Zdroje práva dotknuté konaním A) zák. č. 125/2006 Z.z. 3.

§ 2ods.

1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním

1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a)
3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie

osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu,3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom. ______________________ 2) Napríklad Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2a) Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3) § 39 Zákonníka práce. 3a) § 5 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 3b) § 31 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3c) § 11 a 12 zákona č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 4.

§ 19ods.

2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v cit. znení inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 5.

§ 19ods.

5 zák. č. 125/2006 Z.z. v cit. znení pokutu

odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom

osobitných predpisov; to neplatí, ak bola uložená bloková pokuta. B) zák. č. 82/2005 Z.z. 6.

§ 2ods.

2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer

osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť

osobitného predpisu 6). ______________________ 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 2) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 6) § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z.z. 7.

§ 3ods.

2 zák. č. 82/2005 Z.z. v cit. znení právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať

§ 2ods.

2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať

§ 2ods.

3. C) zákon č. 461/2003 Z.z. 8.

§ 231ods.

1 písm. b) bod 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca

§ 4ods.

1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca

§ 4ods.

2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov

§ 227a

, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti

§ 20ods.

3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah

§ 20nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods.

2 písm. a) až c). 9.

§ 239zákona č.

461/2003 Z.z. v cit. znení, za porušenie povinností ustanovených v § 142 ods. 7, § 154 ods. 3, § 227 ods. 2, § 227a, § 228 až 234, § 238, 244 a § 279 môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b), ak už bola uložená pokuta

osobitného predpisu.102aa) ______________________ 102aa) Zákon č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. D) Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. 10.

článku 50 ods. 6 Ústavy nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom. E) Listina základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Z.z.) 11.

článku 40 ods. 5 Listiny nikoho nemožno trestne stíhať za čin, pre ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom. F) Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd 12.

článku 4 Protokolu č. 7 - Právo nebyť opakovane súdený alebo trestaný

1. Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom a trestným poriadkom tohto štátu.
2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania v súlade so zákonom a trestným poriadkom príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
3. Od tohto článku nemožno odstúpiť

článku 15 dohovoru. III. Opis preskúmavanej veci

1. Žalobou z 22.06.2016 sa žalobca na Krajskom súde v Žiline (ďalej aj „správny súd“) domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2016/3480 O-246/2016 z 17.05.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce v Žiline (ďalej len „inšpektorát práce“) č.k. 55/2016-IZA-2.3/pok/R z 15.03.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.200 eur.
2. Pokuta bola žalobcovi inšpektorátom práce uložená na základe § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z. za porušenie pracovnoprávnych predpisov, spočívajúcom v porušení ustanovenia § 99 zákona č. 311/2001 Z.z. tým, že na základe zamestnávateľom predloženého rozpisu pracovnej doby zamestnancov za obdobie november - december 2014 a január - marec 2015 bolo zistené, že zamestnávateľ nevedie evidenciu pracovného času, tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu.

predloženej evidencie pracovnej doby zamestnancov za uvedené obdobie bolo zistené, že zamestnávateľ vedie evidenciu pracovného času zamestnancov tak, že zaznamenáva len údaj o celkovom počte odpracovaných hodín (2 hod., 8 hod.) v jednotlivých pracovných dňoch a iná evidencia pracovného času sa nevedie (pozn. tento skutok nie je pre predloženie veci veľkému senátu relevantný, a preto sa ním nezaoberal), ďalej na základe oprávnenia daného § 19 ods. 2 písm.

1. a)bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. za porušenie zákona č. 82/2005 Z.z. spočívajúcom v porušení jeho § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
2. b)tým, že na základe zamestnávateľom predloženej evidencie pracovného času za mesiac november 2014 bolo zistené, že Eva Doležalová vykonávala prácu v mesiaci november 2014 v dňoch od 24.11.-28.11.2014. Celkom v mesiaci november 2014 odpracovala 5 dní po 8 hod., spolu 40 hodín, a za vykonanú prácu v mesiaci november 2014 jej bola vyplatená mzda oproti podpisu v celkovej sume 844,09 €. Žalobca využíval závislú prácu vyššie menovanej fyzickej osoby, preukázala založenie pracovnoprávneho vzťahu

osobitného predpisu predložením pracovnej zmluvy, ktorá bola písomne uzatvorená dňa 24.11.2014 s nástupom do práce 24.11.2014, avšak nesplnila oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni

osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z.), čo

§ 2ods.

2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. je nelegálne zamestnávanie, (oznamovacia povinnosť bola splnená dňa 27.11.2014 v čase o 10:57 hod.), uvedené porušenie bolo zistené pri výkone inšpekcie práce

§ 7ods.

3 písm.

1. a)zákona č. 125/2006 Z.z., vykonanej v dňoch 30.04., 11.05. a 14.05.2015 u žalobcu. 15. Žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu okrem iného namietal, že uloženie sankcie zo strany inšpektorátu práce bolo v danom prípade nezákonné, nakoľko ustanovenie § 19 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z.z. vylučuje možnosť uloženia sankcie, ak už sankcia bola uložená iným orgánom, rovnako túto možnosť vylučuje aj § 239 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý priamo odkazuje na zák. č. 125/2006 Z.z. Žalobca poukázal na to, že za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm.
2. b)zák. č. 461/2003 Z.z. mu už bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1610949015-GC04/15 z 14.04.2015 uložená pokuta vo výške 9,96 eura, ktorú zaplatil. 16. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K vyššie uvedenej námietke uviedol, že skutočnosť, že bola žalobcovi uložená pokuta Sociálnou poisťovňou nie je dôvodom na neuloženie pokuty za porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní, pretože Sociálna poisťovňa uložila pokutu za porušenie § 231 ods. 1 písm.
3. b)zák. č. 461/2003 Z.z., ktorá sa ukladá za každý deň omeškania pri nesplnení si prihlasovacej a ohlasovacej povinnosti. Žalovaný konštatoval, že v tomto prípade sa chránia odlišné spoločenské záujmy, v prípade sankcie zo strany Sociálnej poisťovne ide o sankciu z omeškania a v pri ukladaní pokuty zo strany inšpektorátu práce ide o nelegálne zamestnávanie. 17. Žalobca uplatnil rovnakú námietku týkajúcu sa nezákonnosti uloženej pokuty z dôvodu vylúčenia dvojitého potrestania aj v správnej žalobe. 18. Správny súd rozsudkom zo dňa 24. októbra 2017 sp.zn. 20S/84/2016 (ďalej tiež „napadnutý rozsudok“) preskúmavané rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím

§ 191ods.

1 písm.

1. c)v spojení s odsekom 3 písm.
2. a)S.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému

§ 191ods.

4 S.s.p. na ďalšie konanie. 19. Správny súd v odôvodnení poukázal na zásadu ne bis in idem - teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý čin (zakotvenú v čl. 40 ods. 5 Listiny a v článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru) a zdôraznil, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, túto zásadu treba vztiahnuť aj na konania o správnych deliktoch. Správny súd poukázal na rozsudok veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Zolothukin proti Rusku a uviedol, že výkladom tohto rozhodnutia možno dospieť k záveru, že stíhanie jedného a toho istého skutku

dvoch skutkových podstát je prípustné vtedy, pokiaľ sa tieto od seba navzájom líšia v podstatných prvkoch (okolnostiach). Naopak tam, kde panuje aspoň čiastočná zhoda v podstatných okolnostiach skutku pôjde vo vzťahu k aplikácii článku 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o uplatnenie zásady ne bis in idem. Správny súd ďalej poukázal na § 19 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z.z. a na základe jeho znenia (bodu 4) posudzoval, či za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania definovaného v § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. bola žalobcovi uložená pokuta

zák. č. 461/2003 Z.z. 20. Správny súd uviedol, že objektívnou stránkou deliktu

§ 19od.

2 písm.

1. a)bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. je naplnenie § 2 ods. 2 písm.
2. b)zák. č. 82/2005 Z.z. - podnikateľ zamestná fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere, využíva jej závislú prácu a nesplní si povinnosť

§ 231ods.

1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. a objektívnou stránkou deliktu

§ 239zák.

č. 461/2003 Z.z. je (okrem iného) aj porušenie § 231 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z., ktorá je naplnená vtedy, ak zamestnávateľ zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu jeho činnosti neprihlási do registra poistencov. V danom prípade bolo preukázané, že zamestnávateľ (podnikateľ) prihlásil svoju zamestnankyňu, s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah, po začatí výkonu jej činnosti, teda k využívaniu závislej práce zamestnávateľom došlo, ale bez splnenia prihlasovacej povinnosti pred samotným začiatkom výkonu tejto činnosti. Zamestnávateľ teda naplnil objektívnu stránku iného správneho deliktu

§ 19ods.

2 písm. a) bod 1. zák. č. 125/2006 Z. z. porušením zákazu nelegálneho zamestnávania

§ 2ods.

2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. Naplnil aj objektívnu stránku iného správneho deliktu

§ 239zák.

č. 461/2003 Z.z. porušením povinnosti uvedenej v § 231 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z., ktorá je v danom prípade totožná s nelegálnym zamestnávaním

§ 2ods.

2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z., keďže zamestnankyňa určitú dobu u zamestnávateľa vykonávala závislú prácu bez toho, aby si jej zamestnávateľ prihlasovaciu povinnosť

§ 231ods.

1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. 21. Preto správny súd konštatoval, že porušenie povinnosti

§ 231ods.

1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. je nelegálnym zamestnávaním

§ 2ods.

2 písm.

1. b)zák. č. 82/2005 Z.z. Teda ak bol žalobca postihnutý za porušenie § 231 ods. 1 písm.
2. b)zák. č. 461/2003 Z.z. skorším rozhodnutím Sociálnej poisťovne, platí zákaz uvedený v § 19 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z.z. a nie je preto možné za tento skutok uložiť ďalšiu pokutu

§ 19ods.

2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. Keďže pokuta bola žalobcovi napriek tomu takto uložená, bolo potrebné toto rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

§ 191ods.

1 písm. c) S.s.p. zrušiť a rovnako aj prvostupňové správne rozhodnutie, pretože uvedená vada nastala aj v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom. 22. Správny súd poukázal aj na znenie § 239 zák. č. 461/2003 Z.z. a využijúc výklad argumentum a contrario dospel k záveru, že ak Sociálna poisťovňa uloží pokutu za nesplnenie povinnosti

§ 231ods.

1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. nemôže byť už uložená pokuta

predpisu uloženého v uvedenom odkaze 102aa) k § 239 zák. č. 321/2003 Z.z. V tomto kontexte považoval správny súd za právne irelevantné, že Sociálna poisťovňa uložila žalobcovi pokutu len vo výške 9,96 €. Týmto rozhodnutím je správny súd viazaný

§ 131S.s.p.

a musí z neho vychádzať. Ku konkurencii pri ukladaní pokút jednotlivými správnymi orgánmi uviedol, že Sociálna poisťovňa v zmysle § 239 nemá povinnosť pokutu uložiť, ale jedná sa len o fakultatívnu možnosť uloženia pokuty. Pokiaľ teda ešte nebola uložená pokuta Sociálnou poisťovňou ani inými orgánmi

osobitných predpisov uvedených v poznámke 102aa) v § 239 zák. č. 461/2003 Z.z., nič nebráni správnym orgánom, aby navzájom komunikovali aj o tom, či prebieha u nich správne konanie, ktorý orgán uloží pokutu za porušenie § 231 ods. 1 písm. b), ktoré konanie sa preruší do právoplatného ukončenia iného správneho konania, atď.

1. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o porušení základnej zásady správneho trestania ne bis in idem za opodstatnenú. Daný zákaz dvojitého trestania vyplýva expressis verbis z textu ust. § 239 posledná veta zákona č. 461/2003 Z.z. a tiež z ust. § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. Žalobca už bol za totožný skutok, totožný v naplnení objektívnej stránky správneho deliktu t.j. v spôsobe, mieste a čase spáchania (využíval závislú prácu fyzickej osoby bez splnenia registračnej povinnosti) a chránenom záujme (dávkové nároky zamestnanca v spojení s fiškálnymi záujmami štátu) už potrestaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne. IV. Kasačná sťažnosť žalovaného
2. Kasačná sťažnosť v preskúmavanej veci sa opiera o nasledovný dôvod: - § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie a aplikácia zásady ne bis in idem správnym súdom, a to vzhľadom na vyslovený záver o nemožnosti uloženia pokuty žalobcovi zo strany inšpektorátu práce, ak mu už bola uložená pokuta zo strany Sociálnej poisťovne.
3. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v súvislosti s výkladom pojmu delikt

čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru poukázal na potrebu skúmania tzv. kritérií Engel - kritériá stanovené v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Engel a ďalší v. Holandsko

§ 239zák.

č. 461/2003 Z.z. nemá charakter trestnej sankcie, a to s poukazom na fakultatívnu možnosť ukladania sankcie, jej výšku a spodnú hranicu jej určenia. 26.

sťažovateľa čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru nemožno aplikovať, nakoľko v prípade uloženia sankcie Sociálnou poisťovňou nejde o trestné obvinenie, resp. trestné odsúdenie. Zásada ne bis in idem nebola porušená. Sťažovateľ preto navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil mu vrátil na ďalšie konanie. V. Argumentácia predkladacieho senátu A) Všeobecné vymedzenie predkladacej právomoci 27. Ustanovenie § 22 ods. 1 písm. a) S.s.p. zakotvuje nasledujúci text: „

§ 22ods.

1 písm. a) a b), v uznesení o postúpení musí byť uvedený dôvod takéhoto postupu, a to prípadne aj s otázkou, ktorej posúdenie je na rozhodnutie veci rozhodujúce.“ 29. Predkladajúci senát konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom

§ 452ods.

1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po preverení splnenia procesných podmienok na konanie o predloženej kasačnej sťažnosti kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, zaobstaral si podklady pre posúdenie doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu a po neverejnej porade jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver o postúpení veci veľkému senátu na základe nižšie uvedených názorov.

1. Ako už bolo vyššie uvedené, v predchádzajúcom súdnom prieskume Najvyšší súd rozhodoval obdobnú vec ako v prípade žalobcu a vydal odlišné rozhodnutia sp. zn. 7Asan/6/2017, sp. zn. 5Asan/6/2017 a sp. zn. 10Asan/12/
2. B) Opis odlišného rozhodnutia sp. zn. 7Asan/6/2017
3. Najvyšší súd prostredníctvom rozhodnutia sp. zn. 7Asan/6/2017 vyhodnocoval porušenie zásady ne bis in idem v súvislosti s uložením sankcie zamestnávateľovi inšpektorátom práce za správny delikt

§ 19ods.

2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. spočívajúcom v nelegálnom zamestnávaní

§ 3ods.

2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z.z. za nesplnenie povinnosti

§ 231ods.

1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z., ak bola predtým tomu istému zamestnávateľovi uložená sankcia

§ 239zák.

č. 461/2003 Z.z. za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z., pričom dospel k odlišnému právnemu názoru ako je nižšie uvedený právny názor predkladajúceho senátu: „

1. Pri právnom posudzovaní skutkových okolností daného prípadu vychádzal zo znenia ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č.125/2006 Z. z. v znení účinnom ku dňu 02.05.2014, ust. § 19 ods. 5 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 16.12.2015 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia), § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, ako i § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z., § 3 ods. 2 citovaného zákona ako i ust. § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 239 citovaného zákona, ktoré ustanovenia vykladal v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR formálne bez toho, aby vôbec v rámci posudzovania porušenia zásady ne bis in idem prihliadol na odlišnosť právne významných následkov konania žalobcu, za ktoré bol sankcionovaný jednak zo strany Sociálnej poisťovne, a jednak zo strany Inšpektorátu práce. Pokiaľ by bol žalobca zo strany správneho orgánu sankcionovaný za menej závažný následok svojho konania uplatnením zásady ne bis in idem, by bolo celkom znemožnené sankcionovanie za omnoho závažnejší následok.
2. Práve z dôvodu naplnenia záujmu chráneného zákonom o inšpekcii práce a zákonom o sociálnom poistení s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu (t.j. všetky relevantné trestnoprávne skutočnosti), kedy sám žalobca pár dní po vyhotovení protokolu z vykonanej kontroly inšpektorátom práce požiadal Sociálnu poisťovňu o uloženie pokuty (pokuta bola uložená rozhodnutím č. 700- 1613136014-GC04/14 zo dňa
3. októbra 2014, v ktorom

§ 239zákona č.

461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov uložila žalobcovi pokutu v sume 1,20 Eur za porušenie povinnosti stanovenej v § 231 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona), s cieľom zabrániť uloženiu pokuty

zákona č. 125/2006 Z. z. treba v rámci administratívneho trestania pri posudzovaní naplnenia zásady ne bis in idem brať zreteľ aj na právne následky konania žalobcu v režime oboch zákonov.“ C) Opis odlišného rozhodnutia sp. zn. 5Asan/6/2017

1. Najvyšší súd riešil obdobnú vec aj v rozhodnutí sp. zn. 5Asan/6/2017: „
2. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd zameral svoju pozornosť na to, či v preskúmavanej veci došlo zo strany žalovaného k porušeniu zásady „ne bis in idem“ v prípade, keď sťažovateľa sankcionoval za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. napriek tomu, že tento bol právoplatným rozhodnutím sankcionovaný zo strany Sociálnej poisťovne za porušenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z....
3. Zásada „ne bis in idem“ teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý čin je v ústavnej rovine zakotvená v čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd. Povinnosť rešpektovať túto zásadu vyplýva aj z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky najmä z čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 48.

čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 Dohovoru „nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom

zákona a trestného poriadku tohto štátu.“ 48. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti uplatňovania princípu „ne bis in idem“ vyplýva, že aj v tomto prípade treba pojmy trestný čin a trestné obvinenie vykladať obdobne ako

čl. 6 Dohovoru autonómne. Je právne bezvýznamná právna kvalifikácia skutku vo vnútroštátnom práve, ak možno správny delikt subsumovať pod pojem trestné obvinenie v zmysle tzv. Engel kritérií sformulovaných ESĽP v rozhodnutí Engel a ďalší proti Holandsku zo dňa 08.06.1976 (sťažnosť č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72 a 5370/72). Prvým kritériom

názoru kasačného súdu krajský súd pri právnom posudzovaní skutkových okolností daného prípadu vychádzal zo znenia ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., ustanovenie § 19 ods. 5 citovaného zákona, § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, ako i § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z., § 3 ods. 2 citovaného zákona ako i ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 239 citovaného zákona, ktoré ustanovenia vykladal v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR s tým, že v rámci posudzovania porušenia zásady ne bis in idem správne prihliadol na odlišnosť právne významných následkov konania sťažovateľa, za ktoré bol sankcionovaný jednak zo strany Sociálnej poisťovne, a jednak zo strany Inšpektorátu práce. Pokiaľ by bol sťažovateľ zo strany správneho orgánu sankcionovaný za menej závažný následok svojho konania uplatnením zásady ne bis in idem, by bolo celkom znemožnené sankcionovanie za omnoho závažnejší následok. 55. Práve z dôvodu naplnenia záujmu chráneného zákonom č. 125/2006 Z.z. a zákonom č. 461/2003 Z.z. s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu (t.j. všetky relevantné trestnoprávne skutočnosti), kedy sám sťažovateľ požiadal Sociálnu poisťovňu o uloženie pokuty (sťažovateľovi bola

§ 239zákona č.

461/2003 Z.z. uložená pokuta vo výške 35,- € za porušenie povinnosti stanovenej v § 231 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona), s cieľom zabrániť uloženiu pokuty

zákona č. 125/2006 Z.z. bolo nutné v rámci administratívneho trestania pri posudzovaní naplnenia zásady ne bis in idem brať zreteľ aj na právne následky konania sťažovateľa v režime oboch zákonov.“ D) Opis odlišného rozhodnutia sp. zn. 10Asan/12/2017

1. Na tomto mieste predkladajúci senát poukazuje na záver odlišného rozhodnutia 10Asan/12/2017 v nasledujúcom znení: „
2. Krajský súd mal zo zisteného skutkového stavu bez akýchkoľvek pochybností za zrejmé, že porušenie povinnosti

§ 231ods.

1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení je nelegálnym zamestnávaním

§ 2ods.

2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci, preto ustálil, že ak bol žalobca postihnutý za porušenie § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení rozhodnutím Sociálnej poisťovne, platí zákaz uvedený v § 19 ods. 5 zákona o inšpekcii práce a nie je preto možné za tento skutok uložiť ďalšiu pokutu

§ 19ods.

2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce. 28. Názor kasačného súdu sa však líši od názoru krajského súdu uvedeného vyššie. Vychádzajúc zo zákona o inšpekcii práce, zo zákona o nelegálnej práci a zákona o sociálnom poistení nemohol kasačný súd inak ako konštatovať, že žalobca ako zamestnávateľ svojim konaním porušil dva rozdielne zákony chrániace rozdielne záujmy, preto uloženie sankcie zo strany Sociálnej poisťovne

zákona o sociálnom poistení za porušenie povinnosti prihlásiť zamestnanca do jej registrov nebránilo sťažovateľovi v tom, aby uložil žalobcovi pokutu

zákona o nelegálnom zamestnávaní za to, že tento využíval závislú prácu zamestnanca, ktorého neprihlásil do Sociálnej poisťovne. Krajský súd tak prejednávanú vec nesprávne práve posúdil, ak stotožnil porušenie povinnosti zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do registrov Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca (ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení) s nelegálnym zamestnávaním (ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci), pri ktorom zamestnávateľ využíva závislú prácu fyzickej osoby, s ktorou má založený pracovnoprávny alebo štátnozamestnanecký pomer a nesplnil si povinnosť

osobitného predpisu (napr. prihlasovaciu povinnosť), pretože žalobca bol Sociálnou poisťovňou sankcionovaný za nesplnenie prihlasovacej povinnosti v zmysle zákona o sociálnom poistení a sťažovateľ mu uložil pokutu za to, že sa dopustil nelegálneho zamestnávania

zákona o nelegálnej práci“. 34. V ďalších častiach odlišných rozhodnutí sa nachádzajú právne názory Najvyššieho súdu, ktoré nie sú pre vymedzenie odlišnosti právnych názorov relevantné. E) Nesúhlasný právny názor predkladajúceho senátu 35.

mienky predkladajúceho senátu na posúdenie porušenia zásady ne bis in idem v preskúmavanej veci je nutné vyhodnocovať: a. či ukladanie sankcií za správny delikt

§ 239zák.

č. 461/2003 Z.z. a správny delikt

§ 19ods.

2 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z. má charakter trestného obvinenia v zmysle autonómneho výkladu v zmysle Dohovoru a či sa aplikujú záruky Dohovoru v plnom rozsahu, teda sa uplatňuje aj čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru, b. či je zákonom vylúčené postihnutie za oba správne delikty, c. či išlo o to isté protiprávne konanie toho istého páchateľa deliktu, ktorým sa chráni totožný záujem chránený zákonom.

1. Predkladajúci senát považuje v prvom rade za potrebné poukázať na charakter správneho trestania. Správne trestanie, resp. posudzovanie zodpovednosti za správny delikt v oblasti verejnej správy je oblasťou, ktorá sa približuje výkonu trestného súdnictva, a to najmä v súvislosti uplatňovaním zásad trestného konania a dodržiavaním záruk spravodlivého procesu najmä voči tomu, kto je obvinený, a preto má posudzovanie správnej žaloby vo veciach správneho trestania oproti všeobecným ustanoveniam správnej žaloby svoje špecifiká, vyplývajúce nielen z ustanovení § 194 a nasl. S.s.p. Nová právna úprava v Správnom súdnom poriadku tak dáva správnemu súdu bez ohľadu na rozsah a dôvody žaloby priamo povinnosť zaoberať sa otázkou zistenia skutočného stavu veci, otázkami zániku zodpovednosti za správny delikt, ale aj otázkami druhu a výšky sankcie z toho hľadiska, či nevybočila z rozsahu správnej úvahy danej orgánu verejnej správy znením zákona. Aj keď správny súdny poriadok bližšie nekonkretizuje, ktoré zásady trestného konania sú vo veciach správneho trestania aplikovateľné, práve úvahy o aplikácii týchto zásad by mali tvoriť podstatu súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí o zodpovednosti za správne delikty a o uložených sankciách.
2. Predkladajúci senát sa stotožňuje so závermi odlišných rozhodnutí v tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy.
3. Jedným z princípov, ktorý sa uplatňuje v oblasti správneho trestania, je princíp ne bis in idem, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý čin. V ústavnoprávnej rodine vychádza z článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd. Tento princíp vyplýva aj z medzinárodných dokumentov, relevantný je najmä článok 4 ods. 1 protokolu č. 7 Dohovoru, no je obsiahnutý aj Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a v Charte základných práv EÚ. Pre výklad princípu je smerodajná judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je založená na autonómnom pojme trestný čin a trestné obvinenie.
4. Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Engel a ďalší proti Holandsku zo dňa 08.06.1976 sformuloval kritéria, na základe ktorých možno vyhodnotiť, či ukladanie sankcií za správny delikt možno v konkrétnom prípade subsumovať pod veci trestného charakteru - tzv. kritéria Engel:
5. kritériom je kvalifikácia

vnútroštátneho práva. Ak je dané konanie kvalifikované ako trestný čin, obsah pojmu trestné obvinenie je naplnený, ak je kvalifikovaný ako správny delikt, je potrebné naplnenie pojmu trestné obvinenie skúmať. Ide o východiskové kritérium. Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že v súvislosti s tým je najprv potrebné vedieť, či na základe právneho systému štátu je ustanovenie definujúce predmetný protiprávny čin súčasťou trestného práva alebo iného právneho odvetvia. Ide o formálne a relatívne kritérium, a pokiaľ skutok nie je v právnom poriadku zmluvného štátu kvalifikovaný ako trestný čin (čím by spadal tento skutok do pôsobnosti čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 automaticky), použijú sa pre zodpovedanie otázky aplikovateľnosti čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 na daný delikt ďalšie dve kritériá. Ak teda delikt

vnútroštátneho práva nie je definovaný ako trestný čin, nevylučuje to jeho trestnú povahu a uplatnia sa ostatné kritéria.

1. kritériom je povaha deliktu z hľadiska chráneného záujmu a účelu sankcie. Tu je nutné posudzovať, či je chránený záujem všeobecný alebo partikulárny, resp. či je norma adresovaná všetkým alebo vymedzenej skupine osôb. Zároveň je nevyhnutné posúdiť účel sankcie, t.j. či sankcia, ktorá sa ukladá za spáchaný delikt, má povahu reparačnú (nemá trestný charakter) alebo preventívno-represívnu (má trestný charakter).
2. kritériom je povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí dotknutej osobe. Zohľadňuje sa výška do úvahy prichádzajúcej sankcie, nie konkrétna uložená sankcia.
3. Pri skúmaní naplnenia jednotlivých kritérií sa má postupovať od prvého kritéria k tretiemu, pričom postačuje splnenie aspoň jedného z nich na to, aby predmetné konanie mohlo byť označené za trestnoprávne v zmysle Dohovoru. Nie je tak potrebné kumulatívne naplnenie kritérií, a to ani druhého a tretieho. Kumulatívny prístup nemožno však vylúčiť v prípade, ak alternatívne testovanie druhého a tretieho kritéria neprináša jednoznačnú odpoveď, ktorá by vyvracala alebo potvrdzovala trestnoprávny charakter predmetného konania (rozsudok vo veci Sergej Zolotukhin proti Ruskej federácii z
5. 2009).
6. Tieto kritéria podrobne rozobral aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II. ÚS 185/2014 zo dňa 13.11.2014 (body 22 až 25). Na tento nález ako aj na kritéria Engel poukázal Najvyšší súd v odlišných rozhodnutiach, avšak bez ich bližšej aplikácie vo veci, pričom predkladajúci senát na ich základe dospel k záveru o trestnom charaktere uvedených konaní v zmysle Dohovoru.
7. Posudzujúc prvé kritérium predkladajúci senát uzatvára, že aj uloženie sankcie inšpektorátom práce

§ 19ods.

2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. ako aj uloženie sankcie

§ 239zák.

č. 461/2003 Z.z. nie je trestným činom, ale ide o správny delikt, preto je nutné skúmať ďalšie kritériá. 43. V rámci druhého kritéria sa z pohľadu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva delikt považuje za subsumovateľný pod normatívny text čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 vtedy, ak právna norma, o porušenie ktorej ide v prípade tohto deliktu, sa aplikuje na neurčitý všeobecný počet adresátov, a uložená sankcia je aspoň čiastočne preventívno-represívneho charakteru. V prípade deliktu, kde dochádza k porušeniu právnej normy adresovanej určitej špecifickej skupine osôb so zvláštnym postavením, avšak uložená sankcia je preventívno-represívneho charakteru, prihliada sa pre zodpovedanie otázky o aplikovateľnosti čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 na tretie kritérium, a to stupeň závažnosti sankcie, ktorú možno dotknutej osobe uložiť (rozsudok vo veci Albert v. Rumunsko, body 32 - 34). Aplikujúc uvedené možno konštatovať, že na základe § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. ako aj § 239 spolu s § 231 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. možno sankciu uložiť špecifickej skupine osôb - zamestnávateľovi a

názoru predkladajúceho senátu plnia tieto ustanovenia represívny resp. preventívno-represívny účel, a to v konkrétnom prípade odradiť zamestnávateľa od neplnenia povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. a zároveň sankcionovať, resp. potrestať (represívne pôsobiť) zamestnávateľa za nesplnenie tejto povinnosti V tomto smere je však pre konečnú odpoveď na otázku, či je v tomto prípade aplikovateľný čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 potrebné zohľadniť tretie kritérium Engelovských kritérií. 44. Tretím kritériom je stupeň závažnosti sankcie, ktorú možno uložiť dotknutej osobe. V oboch prípadoch sa zamestnávateľovi ukladá peňažná pokuta, pričom na posúdenie tretieho kritéria sa zohľadňuje výška do úvahy prichádzajúcej sankcie, nie konkrétna uložená sankcia.

§ 19ods.

2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. je možné uložiť pokutu do výšky 200.000 eur a

§ 239zák.

č. 461/2003 Z.z. až do výšky 16.596,96 eura, teda ide o sumy, ktoré môžu výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkovej sféry zamestnávateľa a plnia represívnu funkciu (funkciu trestu). V oboch prípadoch ide o závažné sankcie. Pre posúdenie tohto kritéria nie je relevantné, že bola Sociálnou poisťovňou uložená pokuta vo výške 9,96 € ani to, že Sociálna poisťovňa uložila pokutu sadzbou za každý deň omeškania (to zo zákonného ustanovenia nevyplýva), dôležitá je sankcia, ktorá hrozí. 45. Predkladajúci senát považuje ďalej z hľadiska princípu ne bis in idem za podstatné vysporiadať sa s otázkou, či zákon vylučuje uloženie sankcie za správny delikt

§ 19ods.

2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. a

§ 239zák.

č. 461/2003 Z.z. Princíp ne bis in idem preto nie je dotknutý a nemožno sa ho dovolávať v prípade súbehu deliktov, teda v situácii, kedy jediný skutok páchateľa naplní viac než jedno porušenie zákona. Uloženie viacerých sankcií na základe odlišných porušení zákona je možný, ak ho zákon výslovne nevylučuje. Týmito úvahami sa odlišné rozhodnutia nezaoberali, čo z pohľadu predkladajúceho senátu vyžaduje potrebu predloženia veci veľkému senátu. 46. Ako vyplýva z ustanovenia § 239 zák. č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b), ak už bola uložená pokuta

osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 125/2006 Z.z. Z uvedeného je nepochybné, že v prípade, ak bola uložená pokuta

zák. č. 125/2006 Z.z. (za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b/) vylučuje to možnosť uloženia pokuty Sociálnou poisťovňou. Pre preskúmavanú vec je však potrebné si zodpovedať otázku opačnú, či je možné uložiť pokutu Inšpektorátom práce

§ 19ods.

2 písm.

1. a)bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. (na základe porušenia povinnosti stanovenej v § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z.) po tom, čo bola za porušenie povinnosti stanovenej v § 231 ods. 1 písm.
2. b)zák. č. 461/2003 Z.z. skôr uložená pokuta Sociálnou poisťovňou (výška uloženej pokuty je pre zodpovedanie tejto otázky irelevantná). Vo vzťahu k aplikácii a výkladu ustanovenia § 239 zák. č. 461/2003 Z.z. je preto možné uvažovať nad použitím argumentum a contrario. 47. Zákaz dvojitého trestania je zakotvený aj v § 19 ods. 5 zák. č. 126/2005 Z.z., v zmysle ktorého pokutu

odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom

osobitných predpisov. Pre posúdenie možnosti uloženia pokuty

§ 19ods.

2 písm. a) bod 1 je právne významné, či bolo za to isté porušenie už právoplatne uložená pokuta. V preskúmavanej veci bola pokuta

§ 19ods.

2 písm. a) bod 1 zák. č. 126/2005 Z.z. inšpektorátom práce žalobcovi uložená za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b), zák. č. 82/2005 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby, preukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu

osobitného predpisu predložením pracovnej zmluvy, ktorá bola písomne uzatvorená dňa 24.11.2014 s nástupom do práce 24.11.2014, avšak nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni

osobitného predpisu v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z., čo je

§ 2ods.

2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálnym zamestnávaním. Pokuta

§ 239bola žalobcovi uložená za porušenie povinnosti v zmysle § 231 ods.

1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. 48.

predkladajúceho senátu nespĺňa ustanovenie § 19 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z.z. požiadavku určitosti a jasnosti. Skutočnosť, že § 19 ods. 5 odkazuje na porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm.

1. a)tohto zákona nie je možné vykladať na ťarchu obvineného zo správneho deliktu resp. odsúdeného, nakoľko ad 1/ výpočet uvedených právnych predpisov nie je taxatívny a ad 2/ pri právnych predpisoch, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (bod 4) chýba odkaz na konkrétne právne predpisy. Zároveň nie je jednoznačný výklad uvedeného ustanovenia ani v tom smere, či pokutu nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm.
2. a)a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo (pozn.

týchto predpisov) uložená iná majetková sankcia iným orgánom

osobitných predpisov alebo je nutné druhú časť vety vykladať ako samostatnú podmienku, teda či pokutu nemožno uložiť osobe, ktorej bola uložená iná majetková sankcia iným orgánom

osobitných predpisov.

1. Čo sa týka vymedzenia predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, je nesporné, že základným predpisom je zák. č. 82/2005 Z.z., ktorého cieľom je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu. Z dôvodovej správy ďalej vyplýva, že zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú fyzické osoby vrátane cudzincov bez plnenia povinných odvodov a dani z príjmov, spôsobujú našej ekonomike značné škody, a to únikom príjmov do štátneho rozpočtu. Zákon ustanovuje aj zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a v § 2 definuje, kedy sa vykonávanie závislej práce a zamestnávanie považujú za nelegálne (definuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie). Na naplnenie definície nelegálneho zamestnávanie sa vyžaduje súčasné splnenie nasledovných podmienok:
2. zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,
3. využívanie závislej práce fyzickej osoby, s ktorou má založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer a
4. nesplnenie povinnosť

§ 231ods.

1 písm.

1. b)zák. č. 461/2003 Z.z. Povinnosť zakotvená v § 231 ods. 1 písm.
2. b)je teda jedným zo znakov nelegálneho zamestnávania, no musia byť splnené aj ďalšie vyššie uvedené podmienky. 50. Ak sa bližšie pozrieme na zákonné znenie § 231 ods. 1 písm.
3. b)zák. č. 461/2003 Z.z. tak tu stanovenú zákonnú povinnosť má splniť 1. zamestnávateľ, teda právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch (§ 7 Zákonníka práce), tým že prihlási do registra poistencov a sporiteľov 2. zamestnanca, teda fyzickú osobu, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu (§ 11 Zákonníka práce). 51. Vychádzajúc z uvedených definičných znakov nelegálneho zamestnávania vymedzených v § 2 zák. č. 82/2005 Z.z. už samotné porušenie § 231 ods. 1 pís.
4. b)možno označiť za nelegálne zamestnávanie, nakoľko túto zákonnú povinnosť plní zamestnávateľ prihlásením zamestnanca (a v tomto pojme je zahrnuté vykonávanie závislej práce v pracovnoprávnych vzťahoch).

predkladajúceho senátu tak nie je možné vylúčiť, že pod právne predpisy, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce možno zaradiť aj zák. č. 461/2003 Z.z., čím by sa pri aplikácii § 19 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z.z. vylúčila následná možnosť uloženia sankcie inšpektorátom práce

zák. č. 125/2006 Z.z.

1. Vo svetle uvedeného je potrebné, vzhľadom na vyššie naznačenú nejednoznačnosť ustanovenia § 19 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z.z., ktoré sa týka ukladania sankcií za správny delikt, zvážiť aj uplatnenie zásady in dubio pro reo.
2. Ak by aj dospel veľký senát k názoru, že vyššie uvedené ustanovenia nevylučujú súčasný postih za správne delikty

§ 19ods.

2 písm. a) bod 1 zák. č. 126/2005 Z.z. a

§ 239zák.

č. 461/2003 Z.z. je potrebné vyriešiť otázku, či v prípade, ak uloženie sankcie za jeden správny delikt odkazuje priamo na nesplnenie konkrétnej povinnosti

iného ustanovenia a toto nesplnenie napĺňa skutkovú podstatu iného deliktu, ide naozaj o odlišné porušenie zákona a ak ide o odlišné porušenie zákona, či došlo k súbehu. 54. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva posudzuje existenciu súbehu

testu tzv. vecnej a časovej súvislosti, pričom vecná a časová súvislosť správnych konaní musí byť daná súčasne. Na posúdenie, či sú tieto podmienky splnené stanovil Európsky súd pre ľudské práva stanovil základné kritéria v rozsudku A a B verzus Nórsko z 15.11.

2. Ďalej predkladajúci senát vo vzťahu k otázke totožnosti skutku uvádza, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva po zložitom vývoji dospela k záveru vyslovenom v rozhodnutí vo veci Sergej Zolotukhin proti Ruskej federácii z
3. februára 2009, že prvok idem (v tom istom) je nevyhnutné chápať v intenciách totožnosti skutku, teda nie totožnosti právnej kvalifikácie, pretože taký výklad by opäť zužoval rozsah práv garantovaných Dohovorom.
4. Sku­tok je to­tož­ný vte­dy, ak je za­lo­že­ný na to­tož­ných ale­bo v pod­sta­te rov­na­kých sku­toč­nos­tiach, ide te­da o sú­bor kon­krét­nych skut­ko­vých okol­nos­tí za­hr­ňu­jú­cich rov­na­ké­ho ob­vi­ne­né­ho a ne­roz­luč­ne spo­je­ných v ča­se a pries­to­re, kto­rých exis­ten­cia mu­sí byť preukázaná, aby moh­lo dôjsť k od­sú­de­niu ale­bo za­ča­tiu tres­tné­ho stí­ha­nia. Rovnaká definícia skutku vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, kto­rý vo ve­ci Esbroeck (C- 436 z ro­ku 2006) uvie­dol, že pre po­jem ten is­tý sku­tok sú pod­stat­né skutkové okol­nos­ti a nie práv­ne kva­li­fi­ká­cia.
5. Predkladajúci senát nerozporuje záver vyslovený v odlišnom rozhodnutí sp. zn. 7Asan/6/2017, že môže totiž nastať a mnohokrát aj nastáva situácia, kedy totožným konaním môžu byť narušené, či ohrozené viaceré spoločenské záujmy, čím sa potom naplnia skutkové podstaty iných správnych deliktov

rôznych zákonov (na ktorých konanie sú príslušné odlišné správne orgány), avšak vo svetle vyššie uvedených záverov dospel k potrebe dôkladnejšieho skúmania totožnosti skutku. 58. Z trestnoprávneho hľadiska bude totožnosť skutku v trestnom konaní zachovaná popri úplnej zhode konania a následku tiež vtedy, ak bude daná zhoda aspoň v konaní pri rozdielnom následku alebo zhoda aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ale rovnako i vtedy, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach (z hľadiska zachovania totožnosti konania i následku nie sú podstatné napríklad tie skutkové okolnosti, ktoré charakterizujú len zavinenie či iný znak subjektívnej stránky činu). Keďže nemožno dať všeobecne platnú smernicu, čo tvorí skutok v konkrétnej prejednávanej veci a kedy je totožnosť skutku zachovaná, je nevyhnutné skúmať túto otázku vždy

individuálnych okolností každého prípadu zvlášť (napr. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6 To 18/2010 z

1. marca 2011, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/00, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 194/06).
2. V preskúmavanej veci je zrejmé, že protiprávne konanie zamestnávateľa (žalobcu) spočívalo v prihlásení zamestnankyne, s ktorou mal zamestnávateľ založený pracovnoprávny vzťah, po začatí výkonu závislej práce. Tým došlo k využívaniu závislej práce zamestnankyne zamestnávateľom, avšak bez splnenia prihlasovacej povinnosti pred samotným začiatkom výkonu tejto činnosti. Na základe tejto skutočnosti bola inšpektorátom práce uložená pokuta za správny delikt

§ 19ods.

2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. spočívajúcom v nelegálnom zamestnávaní

§ 3ods.

2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. tým, že zamestnávateľ nesplnil prihlasovaciu povinnosť

§ 231ods.

1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. Uvedeným konaním bola naplnená aj skutková podstata správneho deliktu

§ 239zák.

č. 461/2003 Z.z., pričom ako už bolo vyššie uvedené, nesplnenie prihlasovacej povinnosti v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) napĺňa definičné znaky nelegálnej práce

§ 2ods.

2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z., keďže zamestnankyňa určitú dobu u zamestnávateľa vykonávala závislú prácu bez toho, aby si jej zamestnávateľ splnil prihlasovaciu povinnosť. Vymedzenie skutku v rozhodnutí o uložení pokuty

§ 19ods.

2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. odkazuje na pojem nelegálneho zamestnávania, ktorého prvkom je nesplnenie prihlasovacej povinnosti. Samotná skutočnosť, že boli porušené dva rozdielne právne predpisy

predkladajúceho senátu neznamená, že nemôže byť totožnosť skutku zachovaná. V danom prípade išlo o totožnosť v spôsobe, čase aj mieste spáchania správneho deliktu, išlo o jedno konanie toho istého páchateľa (žalobcu). 60. Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Segey Zolothukin proti Ruskej vyplýva, že stíhanie jedného a toho istého skutku

dvoch skutkových podstát je prípustné vtedy, pokiaľ sa tieto od seba navzájom líšia v podstatných prvkoch (okolnostiach). Naopak tam, kde panuje aspoň čiastočná zhoda v podstatných okolnostiach skutku pôjde vo vzťahu k aplikácii článku 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o uplatnenie zásady ne bis in idem.

názoru predkladajúceho senátu sa uvedené správne delikty (so zreteľom na konkrétny spôsob ich spáchania) od seba nelíšia v podstatných prvkoch.

1. K posudzovaniu totožnosti resp. odlišnosti záujmu chráneného záujmom je nutné uviesť, že aj keď je právom chránený záujem rozlišovacím kritériom správnych deliktov, v konkrétnom prípade je potrebné skúmať nielen to, aký verejný záujem chráni právny predpis (či už zák. č. 125/2006 Z.z., zák. č. 461/2003 Z.z., zák. č. 82/2005 Z.z.), na čo odkazovali odlišné rozhodnutia, ale najmä to, čo chráni konkrétne ustanovenie, teda aký konkrétny spoločenský záujem bol konkrétnym správnym deliktom ohrozený alebo porušený. V oboch prípadoch je to zamedzenie využívania závislej práce zamestnankyne zamestnávateľom bez splnenia prihlasovacej povinnosti (dávkové nároky zamestnanca v spojení s fiškálnymi záujmami štátu).
2. Záverom poukazuje predkladací senát aj na zásadu súčinnosti a spolupráce, ktorá je zakotvená tak v § 233 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. ako aj v § 18 ods. 4 zák. č. 125/2006 Z.z., na základe ktorej sú si Sociálna poisťovňa a inšpektorát práce povinné navzájom poskytovať súčinnosť a spolupracovať. Nič teda nebráni týmto orgánom verejnej správy, aby túto zásadu naplno využívali a vzájomne sa informovali, či prebieha u nich správne konanie týkajúce sa porušenia § 231 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý orgán uloží pokutu, ktoré konanie sa preruší do právoplatného skončenia druhého správneho konania.

predkladacieho senátu pri dodržiavaní tejto zásady nemusí byť zmarené potrestanie inšpektorátom práce, ak spáchanie správneho deliktu zistí aj Sociálna poisťovňa. 63. Za týchto okolností predkladajúci senát hľadajúc odpoveď na otázku, či bráni rozhodnutie o uložení sankcie Sociálnou poisťovňou zamestnávateľovi

§ 239zák.

č. 461/2003 Z.z. za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. prejednaniu a uloženiu sankcie zamestnávateľovi inšpektorátom práce za správny delikt

§ 19ods.

2 písm.

1. a)bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
2. b)zák. č. 125/2006 Z.z. spočívajúce v nesplnení povinnosti

§ 231ods.

1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. pre prekážku zákazu dvojitého trestania, sa predovšetkým nestotožnil s právnymi názormi odlišných rozhodnutí, že je aj napriek predchádzajúcemu uloženiu pokuty Sociálnou poisťovňou možné uloženie pokuty inšpektorátom práce. 64. Takto vzniknuté výkladové nejasnosti vyššie uvedených zdrojov práva dotknutého preskúmavaným rozhodnutím viedli predkladajúci senát k položeniu hore uvedenej otázky, ktorej posúdenie je na rozhodnutie veci rozhodujúce. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.