1 a § 78 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) a konštatovali, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej sumou 350 eur mesačne a na tvorbu úspor maloletej sumou 400 eur mesačne v zmysle rozsudku Okresného súdu Pezinok z
ktorého príjem matky maloletej sa zvýšil o 250 eur, okruh jej vyživovacích povinností sa nezmenil, otcovi maloletej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi, jeho príjem sa znížil o 2 500 eur oproti príjmu v roku
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) tvrdiac, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces malo spočívať v tom, že súdy nižšej inštancie dospeli na základe vykonaného dokazovania k absolútne nesprávnym a neudržateľným záverom, vôbec neprihliadli na ním uvádzané skutočnosti a skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo vyhodnotili tendenčne a účelovo v jeho neprospech. Dovolateľ považuje oba napadnuté rozsudky za nesprávne, nespravodlivé a vydané v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, ako aj pravidlami na určovanie výživného
zákona o rodine. Pri rozhodovaní o výživnom v celkovej sume 750 eur mesačne pozostávajúceho zo sumy 350 eur mesačne na bežné výživné a sumy 400 eur mesačne na tvorbu úspor vychádzali súdy z príjmov otca, ktoré dosahoval v priebehu rozvodového konania v období rokov 2012 - 2013, kedy pracoval ako projektový manažér v spoločnosti Slovak Telekom, a. s. Zmena zamestnania bola u neho odôvodnená objektívnym zhoršením jeho zdravotného stavu v roku 2014 a následnou priznanou invaliditou. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že u otca došlo k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, čím sa objektívne a preukázateľne znížili jeho majetkové pomery a možnosť zabezpečenia príjmov, čo je jednoznačne okolnosťou, na ktorú bolo potrebné prihliadnuť pri posudzovaní výšky výživného. Tvrdenie súdov nižšej inštancie, že u neho nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie súčasne určeného výživného v celkovej sume 750 eur mesačne je v úplnom rozpore s objektívne zisteným skutkovým stavom, keďže preukázateľné príjmy otca tvoria sumu približne 700 eur mesačne. Ďalšou okolnosťou, ktorá spôsobila zmenu pomerov na strane otca je aj vznik ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému synovi, ktorý sa mu narodil zo vzťahu s jeho súčasnou partnerkou. Apelovanie na zodpovednosť otca na plnenie jeho vyživovacej povinnosti na obe deti rovnako možno
dovolateľa vyhodnotiť ako neprípustné zasahovanie do práva otca na rodinný život. Je objektívne nemožné, aby otec plnil vyživovaciu povinnosť voči obom deťom rovnako, keď v zmysle súdnych rozhodnutí je zaviazaný platiť nadpriemerne vysoké výživné na maloletú dcéru, ktoré dokonca prevyšuje jeho reálne príjmy. Ako absolútne neodôvodnené sa javí tvrdenie súdov, že sa otec snaží zneprehľadniť svoje príjmy, pričom súdy nijakým konkrétnym spôsobom neuviedli, aké ďalšie neoficiálne príjmy otec má dosahovať, z akej činnosti tieto príjmy majú pochádzať, a v akej majú byť výške. Je neprípustné, aby konajúce súdy prijali záver o tom, že je v majetkových možnostiach otca prispievať na výživné v doterajšej výške, bez dôkazov a len na základe domnienok o „neoficiálnych“ príjmoch. Konajúce súdy ďalej nesprávne vyhodnotili a posúdili proporcionalitu medzi oprávnenými potrebami maloletej a zárobkovými možnosťami a majetkovými pomermi oboch rodičov. Otec trvá na tom, že celkové náklady na maloletú dcéru predstavujú mesačne sumu približne 150 eur. V súvislosti so sumou výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, ktorú súdy uložili platiť otcovi vo výške 400 eur s prihliadnutím na jeho vtedajšie dosahované príjmy otec uviedol, že vzhľadom na zníženú schopnosť otca dosahovať príjmy nemožno považovať túto povinnosť za odôvodnenú potrebu maloletej a je tu daný jednoznačný dôvod na zrušenie takejto povinnosti zo strany súdu. Vzhľadom na uvedené má otec za to, že konajúce súdy vyložili a aplikovali príslušné právne predpisy svojvoľne, čím porušili právo otca na spravodlivý súdny proces. V nadväznosti na vyššie uvedené otec maloletej ďalej zdôraznil, že právne posúdenie veci vykonané zo strany súdov nižšej inštancie, najmä čo sa týka zmeny pomerov na strane otca, je v rozpore so zaužívanou a ustálenou súdnou praxou všeobecných súdov a spôsobuje pre otca stav právnej neistoty. V početných rozhodnutiach všeobecných súdov bolo skonštatované, že priznanie invalidity je potrebné považovať za zmenu pomerov na strane povinného rodiča, keďže ide o zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a dosahovať príjmy. Dovolateľ rovnako poukázal aj na ustálenú súdnu prax týkajúcu sa rozhodovania súdov o tvorbe úspor, ktorá je možná len vtedy, ak to odôvodňujú majetkové a zárobkové pomery povinného rodiča. V zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP má otec maloletej za to, že je potrebné, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v záujme zjednocovania judikatúry záväzným spôsobom vyriešil právne otázky, od ktorých závisí správne rozhodnutie o prejednávanej veci. Na základe uvedeného dovolateľ navrhol dovolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 449 ods. 2 a § 450 CSP, resp. aby napadnutý rozsudok v zmysle § 449 ods. 3 CSP zmenil tak, že vyhovie návrhu otca na zníženie výživného v celom rozsahu. 3. Matka maloletej vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že prvostupňový aj odvolací súd správne vyhodnotil právny a skutkový stav a náležite ho odôvodnil. Súdy sa dostatočne vysporiadali so všetkými vznesenými námietkami, rozhodli v súlade s ustálenou súdnou praxou, s poukazom na judikatúru a ich rozhodnutia sú vecne a právne správne. Vzhľadom na uvedené navrhla dovolaciemu súdu, aby dovolanie otca maloletej odmietol a priznal matke maloletej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, netrestný odbor, vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že má za to, že v predmetnom konaní boli vykonané všetky dôkazné prostriedky v potrebnom rozsahu, účastníci konania mali možnosť v konaní uplatňovať svoje návrhy a dôkazné prostriedky, čím došlo k naplneniu princípu právnej istoty. Súčasne konanie ako celok vykazuje znaky spravodlivého rozhodnutia smerujúceho v prospech maloletého dieťaťa. So skutočnosťami namietanými otcom v podanom dovolaní sa podrobne vysporiadali tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd. Žiadna s otcom maloletej v dovolaní uvádzaných skutočností nenapĺňa dovolací dôvod
f) CSP. S poukazom na uvedené navrhla dovolanie odmietnuť. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 CSP] po preskúmaní procesných podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie je
f) CSP prípustné a zároveň aj dôvodné. 6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, ktorá vymedzuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia a ktorú je potrebné vzhľadom na narušenie princípu právnej istoty strán, o ktorých veci sa už právoplatne rozhodlo, vykladať reštriktívne (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 59/2017, sp. zn. 5 Cdo 145/2016, sp. zn. 8 Cdo 107/2017). Ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 144/2017, sp. zn. 1 Cdo 137/2016 a tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03). 7.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 8. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012). 9.
1 CSP dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 10.
f) CSP nie je nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (napr. 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 8 Cdo 187/2017). 12. Po preskúmaní veci dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľom namietané jednostranné hodnotenie dôkazov súdmi nižšej inštancie v jeho neprospech pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného nie je spôsobilé založiť prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania
f) CSP. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvej a druhej inštancie, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie a ani prostriedkom určeným na prehodnotenie vykonaného dokazovania. Naopak,
13. V súvislosti s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť sa však dovolací súd v časti odôvodnenia dôvodov vedúcich súdy nižšej inštancie k zamietnutiu návrhu otca na zníženie výživného v rozsahu sumy výživného určenej na tvorbu úspor, stotožnil s argumentáciou dovolateľa,
ktorého je neprijateľné do odôvodnenia rozsudku poňať a vziať za svoje vyjadrenie toho istého účastníka („prácu môže nechať“) z iného konania spred niekoľkých rokov, ktoré nemá s pojednávanou vecou priamu súvislosť, je vytrhnuté z kontextu a účelovo prekrútené. Išlo o vyjadrenie otca k otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti, kedy matka uviedla, že ona je s maloletou dcérou na materskej dovolenke a osobne sa o ňu stará, pričom otec na toto tvrdenie reagoval, že v záujme zverenia maloletej do jeho starostlivosti je ochotný zanechať aj súčasné zamestnanie, aby sa mohol o maloletú aj on osobne starať.
1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ sa zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od
dovolacieho súdu je preto konanie postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016 a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania v prejednávanej veci. Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.