rámcovej zmluvy, začo mu patrila odmena. Faktúra 0004 vystavená dňa 28.02.2015 bola vyúčtovaním za už poskytnuté služby v uplynulom mesiaci február 2015. Žalobca oprávnene žiadal uhradiť svoju odmenu, keďže sám svoju stránku vzájomného záväzku už splnil. Vzájomnosť, teda synalagmatický charakter je podstatný pre odopretie plnenia, čo aj súd prvej inštancie správne konštatoval. Odvolací súd preto skonštatoval, že záväzku uhradiť odmenu, vzájomne zodpovedá vykonanie služieb a nie vyplatenie bonusov alebo vrátenie hnuteľných vecí. Námietka žalovaného, že sa súd nezaoberal § 560 OZ, resp. § 325 a § 326 ObZ nie je na mieste, pretože ide o hmotnoprávne posúdenie a súd prvej inštancie procesne tento nárok vylúčil na samostatné konanie, teda nebol dôvod sa ním zaoberať, keďže jeho hmotnoprávna stránka bude riešená v samostatnom konaní. Žalovaný žiadal vyplatenie bonusov vo výške 6.100,22 Eur, teda nešlo o procesnú obranu, ale o vzájomnú žalobu, ktorú mohol súd prejednať v rámci tohto konania, len ak by boli splnené podmienky pre spojenie vecí
160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolací súd preto uzavrel, že súd prvej inštancie správne vec vylúčil na samostatné konanie a konal súladne s § 147 a v spojení s § 166 C.s.p., keď posúdil nárok žalovaného ako vzájomnú žalobu, ktorú vzhľadom na potrebu ďalšieho dokazovania a toho, že nie je synalagmatickým plnením oproti žalovanému nároku, neprejednal v tomto konaní. Procesnú obranu žalovaného uplatnenú v odvolaní týkajúcu sa zápočtu svojej tvrdenej pohľadávky oproti žalovanej sume a navrhovaného vypočutia svedkov odmietol s poukazom na sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania v zmysle § 153 a § 154 C.s.p. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dňa 25. októbra 2018 dovolanie
f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., nakoľko
jeho názoru z procesného hľadiska dospel okresný súd k nesprávnemu právnemu záveru, že v danom prípade ide o rozdielne nároky a preto vylúčil nároky žalovaného na samostatné konanie. V prípade ukončenia zmluvného vzťahu je
žalobcu typická vzájomnosť práv a povinností oboch strán, a teda vyrovnanie všetkých peňažných, ako aj nepeňažných nárokov vyplývajúcich zo Zmluvy (napr. aj odovzdanie všetkých zverených predmetov, prípadne ďalšie vyplývajúce plnenia). Na základe uvedeného má za to, že žalovaný oprávnene odoprel plnenie a podmienil to plnením žalobcu vyplývajúcim zo Zmluvy. Zároveň namietal, že okresný súd vylúčil prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktoré posúdil ako vzájomný návrh, na samostatné konanie z dôvodu údajnej hospodárnosti a potrebného ďalšieho dokazovania. Týmto uznesením mal okresný súd zhoršiť pozíciu žalovaného v tomto konaní, keďže tento odopiera plnenie, ktorého podstatou nie je spochybnenie nároku druhej strany, ale to, že existujú proti sebe vzájomné plnenia strán, ktorých plnenie sa podmieňuje. Samotná potreba ďalšieho dokazovania nie je dôvodom na vylúčenie nárokov na samostatné konanie, pričom zdôraznil, že všetky listinné dôkazy na preukázanie nároku žalovaného boli súdu predložené a vo veci už bolo potrebné len vykonať výsluchy svedkov. Dovolateľ teda zastáva názor, že okresný súd postupom a snahou o rýchle rozhodnutie vo veci poškodil práva žalovaného na spravodlivý proces a následne krajský súd svojím rozhodnutie toto poškodenie práva žalovaného na spravodlivý proces prehĺbil. Z verejne dostupných zdrojov sa javí, že žalobca je „prázdnou“ spoločnosťou, ktorá už negeneruje takmer žiadne tržby a je predpoklad, že po prijatí súdom priznanej sumy 2.983,17 Eur zanikne, v dôsledku čoho nárok žalovaného aj v prípade úspechu v spore 21Cb/148/2016 (ohľadom vylúčeného nároku žalovaného na samostatné konanie) nebude nikdy uspokojený. Uvedeným postupom súdy znemožnili žalovanému domáhať sa svojich nárokov voči žalobcovi s možnosťou budúcej vykonateľnosti a vynútiteľnosti prípadného judikovaného nároku žalovaného. Okrem uvedeného namietol, že súdy nevykonali dôkazy navrhované žalovaným a
jeho názoru potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to konkrétne výsluchy svedkov navrhovaných v podaní dňa 09.06.
f/ C.s.p. nemožno považovať ani prípad, kedy súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv strany sporu, či ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. V takýchto prípadoch nemôže dôjsť k založeniu prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. Rovnako ak súd nevykoná v priebehu konania všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. Napokon uviedol, že v predmetnej veci nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu, a zároveň súd nesprávnym posúdením veci neodníma strane možnosť uplatnenia jej procesných práv. Vo vzťahu k prípustnosti dovolacieho dôvodu
1 písm. b/ C.s.p. žalobca odkazuje na ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a/ C.s.p., v zmysle ktorého nie je dovolanie v tomto prípade prípustné. Vzhľadom k uvedenému preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (
C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok je potrebné odmietnuť. 6. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.) dovolací súd uvádza, že
ustanovenia § 428 C.s.p. musí dovolateľ v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 7.
ust. § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 8.
ust. § 420 písm. f/ C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.
1, 2 C.s.p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 10.
c/ C.s.p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 11.
f/ C.s.p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až §
ktorého ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je (procesnou) povinnosťou strany vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V prípade dovolania, v ktorom absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania; jediný prípad, v ktorom súd výnimočne vedie dovolateľa k tomu, aby svoje dovolanie niečím doplnil alebo nedostatok niečoho v dovolacom konaní odstránil, vyplýva totiž z ustanovenia § 436 ods. 1 C.s.p. (v tejto súvislosti viď aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/74/2017 z
ustanovenia § 420 C.s.p. (rovnako aj uznesenie sp. zn. 3Obdo/19/2017 z
1 písm. f/ O.s.p. účinného do
f/ C.s.p. 19.
1 C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 19.1. Prípustnosť dovolania
1 C.s.p. je však limitovaná odsekom 2 uvedeného zákonného ustanovenia a taktiež aj ustanovením § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p.,
ktorého dovolanie nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení (s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany) neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 422 ods. 1 C.s.p., musel by dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení prevyšovať sumu 3 800,-Eur, čo nie je splnené. Tzv. majetkový cenzus predstavuje obmedzenie prípustnosti dovolania na výšku sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu. V posudzovanom prípade tak ide o bagateľnú vec vylúčenú z meritórneho dovolacieho prieskumu. 20.2. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol v tejto časti
ustanovenia § 447 písm. c/ C.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je procesne prípustné. 21. Nakoľko dovolateľom tvrdený dovolací dôvod
1 C.s.p. [vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm. f/ C.s.p. (viď bod 19 vyššie)] nie je vymedzený spôsobom predpokladaným v ustanovení § 431 ods. 2 a prípustnosť dovolania
nie je v zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ C.s.p. daná (viď bod 22) najvyšší súd dovolanie žalovaného
ustanovenia § 447 písm. c/ a f/ C.s.p. odmietol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.