← Slovensko

daňové veci

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžfk/25/2019 Identifikačné číslo spisu: 1017201533 Dátum vydania rozhodnutia: 20.02.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5 začala pred

  1. januárom 2017 a k
  2. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do

  1. decembra 2016 vrátane. Účinnosť § 79a a § 85ke zákona o DPH je od
  2. januára
  3. Z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 297/2016 Z. z. jednoznačne vyplýva, že nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa neuplatní na daňové kontroly ukončené do
  4. decembra 2016, žalobca teda nespadá pod právnu úpravu o priznaní úroku.
  5. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžf/37/2016 z
  6. septembra 2018, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Uzavrel, že platná legislatíva Slovenskej republiky nemá právnu úpravu priznania a výpočtu úroku za dobu vykonávania kontroly, preto správca dane v daňovom konaní postupoval v súlade s platnými ustanoveniami daňového poriadku a zákona o DPH a v súlade s platnou legislatívou nepriznal žalobcovi úrok z omeškania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj
  7. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vydaný v súlade s právnym poriadkom, vrátene aplikovateľného výkladu práva únie. Argumenty, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje rozhodnutie správneho súdu sú v zásade totožné s námietkami, ktoré namietal už v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Sťažovateľ uviedol, že sťažnosť neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Uviedol, že závery napadnutého rozsudku správneho súdu zodpovedajú konštantne judikovaným záverom krajských súdov a aj Najvyššieho súdu SR, ktoré vychádzajú z judikatúry SD EÚ, a ktoré sa týkajú právne a skutkovo porovnateľných vecí, a to napríklad rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/96/2015 a sp. zn. 8Sžf/114/2014, či rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/21/
  8. V pokračovaní vyjadrenia žalobca v zásade zopakoval svoju žalobnú argumentáciu, osobitne poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sžfk/41/2017, a uzavrel, že správca dane mal a mohol postupovať v konaniach tak, aby naplnil zmysel a ciele úniového práva, poskytnutím úroku zo zadržiavaného nadmerného odpočtu, čo však neurobil, a len dodatočne sa so žalovaným pokúšajú dosiahnuť, aby nemuseli postupovať podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku, ale aby túto situáciu riešili neskôr prijatým postupom podľa § 79a a eurokonformného výkladu § 85ke zákona o DPH.
  9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
  10. februára 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
  11. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté oznámenia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či právne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých oznámení žalovaného správneho orgánu.
  12. Kasačný súd úvodom konštatuje, že sťažovateľ - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky listom zn. 293981/2019 z
  13. mája 2019 požiadalo Najvyšší súd Slovenskej republiky, správne kolégium, o prijatie zjednocujúceho stanoviska k aplikácii ustanovenia § 85ke - prechodné ustanovenia k zákonu o DPH s odôvodnením, že ustanovenie § 85ke k úpravám účinným od
  14. januára 2017 upravuje priznanie nároku na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5 začala pred

  1. januárom 2017 a k
  2. januáru 2017 nebola skončená; ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do

  1. decembra 2016 vrátane, na základe čoho bolo prijaté Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  2. októbra 2019, Snj 36/2019, podľa ktorého, cit.: „Ustanovenie § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od
  3. januára 2017 (Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly) je v pomere špeciality k ustanoveniu § 79 ods.
  4. zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  5. januára 2012 (Daňové preplatky a úrok). Vnútroštátna úprava právneho poriadku Slovenskej republiky spočívajúca v ustanovení § 85ke vety druhej zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od
  6. januára 2017 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
  7. januára 2017), v znení: „Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do

  1. decembra 2016 vrátane.“, nie je súlade s právom Európskej únie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia.“
  2. Vychádzajúc z vyššie citovaného stanoviska je zrejmé, že aj na predmetnú posudzovanú právnu vec - uplatnený nárok na úrok zo sumy zadržaného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2011 sa použije ust. § 79a zákona o DPH, pričom použitie ust. § 79 ods. 3 daňového poriadku je vylúčené. 17.
  3. Podľa § 79a ods. 1 zákona o DPH ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len „úrok z nadmerného odpočtu“) podľa odseku

  1. 17.
  2. Podľa § 79a ods. 1 zákona o DPH má platiteľ nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahne 1,5 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5 %. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane. 17.

  1. Podľa § 79a ods. 3 zákona o DPH o priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu. 17.
  2. Podľa § 79a ods. 4 zákona o DPH ak nastanú skutočnosti, na základe ktorých sa vrátený nadmerný odpočet zníži alebo zruší, z úradnej moci sa zníži alebo zruší aj úrok z nadmerného odpočtu; novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie o priznaní úroku z nadmerného odpočtu zrušuje. Platiteľ je povinný vrátiť sumu úroku z nadmerného odpočtu alebo jeho časť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti nového rozhodnutia o znížení alebo zrušení úroku z nadmerného odpočtu. Na vrátenie sumy úroku z nadmerného odpočtu alebo jeho časti sa vzťahujú ustanovenia o daňovom nedoplatku podľa osobitného predpisu.33) 17.
  3. Podľa § 79a ods. 5 zákona o DPH ak platiteľ počas daňovej kontroly nadmerného odpočtu opakovane neplnil povinnosti pri daňovej kontrole, opakovane nepreberal písomnosti, opakovane sa bez ospravedlnenia nedostavil na predvolanie daňového úradu alebo opakovane nebol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne, nemá nárok na úrok z nadmerného odpočtu, o čom daňový úrad vydá rozhodnutie. 17.
  4. Podľa § 79a ods. 6 zákona o DPH ustanovenia osobitného predpisu33)o použití daňového preplatku sa vzťahujú aj na použitie úroku z nadmerného odpočtu. 17.
  5. Podľa § 79a ods. 7 zákona o DPH úrok z nadmerného odpočtu daňový úrad neprizná, ak nie je viac ako 5 eur.
  6. V konaní je nesporné, že žalobca si za zdaňovacie obdobie máj 2011 uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 402.817,80 eura. Daňový úradu Bratislava rozhodnutím č. 9102402/1/98665/12/Mate zo
  7. februára 2012, v spojení s rozhodnutím sťažovateľa č. 1100302/1/350886/2013/857 z
  8. júla 2013, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 403 588,02 € a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 770,22 €. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/251/2013-106 z
  9. júla 2014, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžf/90/2014 z
  10. septembra 2016, citované rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 100032011/2017 z
  11. januára 2017 následne určil žalobcovi kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom priznaným vo vyrubovacom konaní a nadmerným odpočtom po daňovej kontrole v sume 402.817,80 eura za zdaňovacie obdobie máj 2011 a
  12. januára 2017 vrátil nadmerný odpočet žalobcovi.
  13. Kasačný súd sa preto stotožňuje s aplikáciou záverov vyplývajúcich z rozhodnutia SD EÚ vo veci C-120/15 Kovozber správnym súdom na prejednávanú vec a konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie správneho súdu neboli zistené v konaní o kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol
  14. S ohľadom na vyššie citované stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR (Snj 36/2019) bude úlohou žalovaného v v ďalšom konaní zohľadniť uvedené prijaté závery a aplikovať na uplatnený nárok žalobcu relevantné stanovania § 79a zákona o DPH a vo veci znova konať a rozhodnúť.
  15. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p.. Žalovaný (sťažovateľ) nebol v kasačnom konaní úspešný, preto mu kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, zatiaľ čo právo na plnú náhradu trov kasačného konania priznal plne úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením.
  16. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 463 S.s.p.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.