dovolateľa odradil žalovanú 1/ od vyjadrenia sa k dokazovaniu, pričom následne vyhodnotil v jej neprospech skutočnosť, že nespochybnila výpoveď svedka N.. Za pochybenie odvolacieho súdu považoval aj to, že svedkyňa G. pri jej výsluchu odvolacím súdom používala vopred pripravené poznámky. Ďalej uviedol, že odvolací súd konštatoval neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu, ktorý žalobca neuvádzal a tým bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu aj v súvislosti s vyššie uvedenými námietkami označil za nedostatočne odôvodnené a teda za nepreskúmateľné, nepresvedčivé a nevyčerpávajúce. Namietal tiež, že súd nehodnotil výpoveď žalobcu. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci uviedol, že je dôsledkom nesprávneho vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom.
názoru dovolacieho súdu odôvodnenie jeho následného rozhodnutia uvedené v bodoch 28-41 nepochybne zodpovedá zákonným kritériám ustanovenia § 393 ods. 2 C. s. p. Dovolateľ preto nedôvodne argumentoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (čo však nie je prípad v tomto konaní prejednávanej veci). Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že pri posudzovaní, či odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá zákonným požiadavkám, sa nezaoberá jeho vecnou správnosťou, teda správnosťou skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých. Za nedôvodné považuje dovolací súd aj ďalšie námietky dovolateľa uplatnené v súvislosti s namietaným dovolacím dôvodom v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. K námietke dovolateľa,
ktorej odvolací súd narušil rovnosť strán sporu, keď na vyhodnotenie darovacej zmluvy ako neplatnej použil ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka dovolací súd uvádza, že z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku je zrejmé, že odvolací súd považoval za dôvod neplatnosti zmluvy ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade sa jednalo o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo, teda z úradnej povinnosti, bez ohľadu na existenciu návrhu strany sporu. Dovolací dôvod uplatnený
1 písm. c) C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 12.
1 C. s. p. dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
ods. 2 citovaného ustanovenia, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 13. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je v zmysle citovaného ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 14. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 C. s. p. nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú
dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodovanie odvolacieho súdu a pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v jeho rozhodovacej praxi nebola vyriešená alebo ktorá je rozhodovaná rozdielne.
f) C. s. p. 17. Vzhľadom na to, že napriek značnému rozsahu dovolania dovolateľa jeho podstatnú časť tvorili námietky dovolateľa proti zistenému skutkovému stavu, považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že prípadné nesprávne zistenie skutkového stavu, ktoré dovolateľ tiež namietal, nie je
Civilného sporového poriadku samostatným dovolacím dôvodom. Dovolací súd navyše nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 C. s. p.). 18. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľa odmietol. 19. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
1 C. s. p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil žalovaný 2/ (§ 256 ods. 1 C. s. p.), žalobcovi žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli. 20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.