ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-11/2017-BA zo dňa
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) - potvrdené.
6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“) bol vyžiadaný znalecký posudok od MUDr. G. V., z ktorého napokon žalovaný aj vychádzal pri svojom rozhodovaní. 6. Správny súd konštatoval, že v zásade platí, že jediným relevantným posudkom pri rozhodovaní o nároku poškodeného o náhrade za bolesť je lekársky posudok vypracovaný posudzujúcim lekárom. V prípade pochybností o jeho správnosti zákon predpokladá jediný možný postup a to je vyžiadanie znaleckého posudku
437/2004 Z.z. tak, ako správne urobil žalovaný v prejednávanej veci. Na základe výsledkov takto doplneného dokazovania bol žalovaný oprávnený vykonať korekciu bodového hodnotenia náhrady za bolesť, ktorú si žalobca uplatnil na základe predloženého lekárskeho posudku. Postup
6 zákona č. 437/2004 Z.z. teda predstavuje dokazovanie vykonané v rámci administratívneho konania, ktorého cieľom je overenie správnosti záverov obsiahnutých v lekárskom posudku posudzujúceho lekára. Žalobca sapodľa správneho súdu nesprávne domnieval, že v administratívnom konaní existujú dva rovnocenné znalecké posudky, ktoré sú vo vzájomnom rozpore. V zmysle zákona, tu však existoval lekársky posudok ako zákonom predpokladaný podklad pre rozhodovanie správneho orgánu, ktorý bol spochybnený znaleckým posudkom MUDr. E. U. a znalecký posudok vyžiadaný v konaní
6 zákona č. 437/2004 Z.z. za účelom odstránenia týchto rozporov a riadneho zistenia skutkového stavu. Je zrejmé, že takýto „kontrolný posudok“ nemusí byť v súlade so závermi znaleckého posudku MUDr. E. U.. Jeho cieľom a účelom je zistenie bodového hodnotenia a vysvetlenie ako vznikli rozdiely medzi podanými hodnoteniami. Uvedené atribúty znalecký posudok MUDr. G. V. spĺňa. Poskytol jednak bodové hodnotenie bolestného ako aj stručné, ale zrozumiteľné vysvetlenie ako vznikli diskrepancie medzi posudkami. Je v ňom uvedené, čo mal MUDr. U. hodnotiť nesprávne a ako teda došlo k nadhodnoteniu bodového hodnotenia oproti posudku vypracovanému posudzujúcim lekárom. Na hodnote znaleckého posudku neuberá skutočnosť, že posudzujúci lekár, žalobcu osobne nevyšetril, nakoľko uvedené nie je podmienkou vypracovania znaleckého posudku. Znalec vychádzal pri svojej činnosti zo žalobcom predloženej zdravotnej dokumentácie, oboznámil sa s oboma prechádzajúcimi posúdeniami a vec posúdil po konzultácii s ošetrujúcimi lekármi - traumatológmi. Jeho posudok je síce krátky, ale spĺňa základné náležitosti znaleckého posudku.
10. O trovách konania správny súd rozhodol
SSP tak, že úspešnému žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo existencia výnimočných okolnosti, ktoré by to umožňovali, zistená nebola. II. Kasačná sťažnosť 11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm.
zák. č. 461/2003 Z.z., t. j. titulom pracovného úrazu a cestou žalovanej. Dôvodom je tá skutočnosť, že zodpovedný poisťovateľ motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, odmietol likvidovať uplatnené nároky žalobcu na náhradu škody na zdraví z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to s poukazom na postavenie Zákonníka práce lex sprecialis vo vzťahu k civilnému kódexu. 13. Z ustanovenia § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. je zrejmé, že právom požiadať o vydanie znaleckého posudku disponuje tak poskytovateľ náhrady, ako aj samotný poškodený, pričom je nepodstatné, prečo žalobca nadobudol pochybnosť o správnosti lekárskeho posudku. Podstatné je, že je oprávnený o takýto znalecký posudok požiadať a následne ho správnemu orgánu predložiť. I keď je z časového hľadiska zrejmé, že znalecký posudok MUDr. U. bol vypracovaný pre účely uplatnenia nároku z iného právneho titulu a predložený správnemu orgánu spolu so žiadosťou o priznanie náhrady za bolesť, žalobca uviedol, že tento považuje za znalecký posudok
6 zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý získal zákonnev čase, kedy bol jeho zdravotný stav ustálený a nie je preto žiaden dôvod, aby ho správny orgán nehodnotil spolu s ostatnými dôkazmi rovnocenne.
4 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z., kde lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, vykonala v rozpore so zákonom korekciu bodového hodnotenia. 15. Žalobca žalovanej predložil z dôvodu pochybnosti o správnosti hodnotenia náhrady za bolesť v lekárskom posudku v súlade s § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. taký znalecký posudok, ktorý má v administratívnom konaní rovnakú dôkaznú silu ako znalecký posudok predložený žalovanou z totožného dôvodu. Skutočnosť, že jeho vypracovanie časovo predchádzalo ostatným hodnoteniam možno označiť za právne irelevantnú, nakoľko tak posudzujúci lekár, ako aj znalec vykonáva vlastné komplexné hodnotenie nároku
prílohy č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z. 16. K záveru krajského súdu, že znalecký posudok MUDr. V. je síce krátky, ale spĺňa základné náležitosti znaleckého posudku žalobca poukázal na absenciu príloh potrebných na zabezpečenie jeho preskúmateľnosti
3 písm. e) zák. č. 382/2004 Z. z.
znalca napichnutie anatomickej štruktúry poškodeného, v tomto prípade podkľúčnej žily, je jej poškodením bez ohľadu na to, s akým úmyslom (diagnostický, terapeutický) bolo poškodenie tejto anatomickej štruktúry spôsobené. Analogicky: vyvedenie priedušnice navonok tracheostómia je tiež: „normálny terapeutický zásah na zaistenie“ v tomto prípade dýchacích ciest: „pri dlhodobejšej potrebe“ zabezpečenia ventilácie poškodeného, pričom tento „normálny terapeutický zásah“ má svoje ohodnotenie bolestného položkou č. 73. - položka č. I/83 - Roztrhnutie pľúc, kde
dostupnej odbornej aj lekárskej literatúry sú pľúca párovým orgánom (1, 2) a teda sa delia na pravé a ľavé pľúca. Keďže u žalobcu došlo k pomliaždeniu pľúc obojstranne bolo ohodnotené poranenie pre každú stranu osobitne. - položka č. I/87 - Pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa, keď
prepúšťacej správe z Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny, FN Nitra, MUDr. J. K., 28.07.2015 je uvedené Traumatologické konzílium z 08.07.2015 MUDr. L. Z., kde sa uvádza: „... pr. predlaktie presakuje, kontúziepo tele, pr. predkolenie s patol pohybom vertik. tržnou ranou asi 20 cm v strede predkolenia, periférie teplé.“ Keďže nie uvedená lokalizácia kontúzií na tele (hlava, hrudník atď.) znalec vybral iba jeden región tela a to brušnú stenu a ohodnotil všetky „kontúzie po tele“ iba jednou položkou č. 87. -položka č. I/224 - Pomliaždenie mozgu, keď pomliaždenie mozgu môže byť liečené iba sledovaním (monitorovaním) stavu pacienta, bez potreby umelej pľúcnej ventilácie (UPV) a bez potreby podávania infúznej liečby ako aj bez potreby podávania protiinfekčných liekov. S ohľadom na rozsah pomliaždení a jeho stav (porucha vedomia) tohto konkrétneho poškodeného bola potrebná liečba pomocou umelej pľúcnej ventilácie, súčasne museli byť opakovane podávané infúzie a u pacienta vznikla komplikácia a to febrilný stav, ktorý reagoval na podanie kombinácie antibiotík. Každý z vyššie uvedených spôsobov liečby je možné považovať alebo za bolestivejší spôsob liečby alebo za komplikáciu liečby. To, že liečba pomocou UPV, či opakované podávanie infúzie alebo antibiotík je štandardná liečba neznamená, že to nie je bolestivejší spôsob liečby. Preto zvýšenie položky č. 224 na dvojnásobok je
znalca správne. - položka č. I/232c - Poranenie dôležitého periférneho nervu, prerušenie úplné, keď znalec hodnotil v bolestnom poškodenie nervu (nervusopticus) a nie stratu/poškodenie zraku! Analogicky: V bolestnom sa hodnotí poranenie miechy položkou 231, v sťažení spoločenského uplatnenia sa zase hodnotí vzniknutá paraparéza (položkou č. 306), ktorá vznikla ako následok po poškodení miechy. Keďže poškodenie hlavového nervu nie je uvedené v sadzbách prílohy 1 zákona č. 437/2004 Z.z. porovnal poškodenie hlavového nervu s poškodením periférneho nervu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že poškodenému náleží ohodnotenie poškodenia optického nervu položkou č. 232c. - položka č. I/227 - Krvácanie vnútrolebečné a do chrbticového kanála, keď subarachnoidálne krvácanie (SAK) a subdurálne krvácanie (SDK) sú z medicínskeho hľadiska dva rôzne druhy krvácania do rôznych častí vnútrolebkového priestoru. Kým pri SDK hrozí prevažne vznik útlaku mozgového tkaniva (herniácia) so zvýšením vnútrolebkového tlaku, pre úrazový SAK je typický vznik spazmov ciev mozgu s možným druhotným poškodením mozgu. Inými slovami môže nastať situácia (v medicínskej praxi často), kedy by mal poškodený rozsiahly SDK (bez SAK), ktorý by bol sprevádzaný presunom mozgového tkaniva a zvýšením vnútrolebkového tlaku. V tomto prípade by takéto poškodenie na zdraví bolo hodnotené položkou č. 227 na hornom rozpätí sadzby. V druhom prípade by mohla nastať situácia, kedy by mal poškodený rozsiahly SAK (bez SDK), ktorý by bol sprevádzaný vznikom rozsiahlych vazospazmov so vznikom druhotného poškodenia mozgu ev. bezvedomím. Aj v tomto prípade, by toto poškodenie na zdraví bolo hodnotené položkou č. 227 na hornom rozpätí sadzby. V poslednom prípade by mohla nastať situácia, kedy by mal poškodený ako rozsiahle SDK tak aj rozsiahle SAK. Keďže v tomto prípade je poškodený ohrozený z oboch krvácaní, potom
znalca, bude takéto poškodenie na zdraví hodnotené položkou č. 227 dvakrát, jedenkrát za SDK na hornom rozpätí sadzby a jedenkrát za SAK na hornom rozpätí sadzby.
argumentácie znalca MUDr. V. by dané poškodenie na zdraví (SDK so súčasným SAK) bolo hodnotené položkou č. 227 iba jedenkrát na hornom rozpätí sadzby, čiže rovnako ako by bol hodnotený poškodený, ktorý by utrpel iba SDK alebo iba SAK, čo je zjavne nelogické. Keďže SAK a SDK sú z medicínskeho hľadiska dva rôzne druhy krvácania do rôznych častí vnútrolebkového priestoru znalec hodnotil u poškodeného každé z nich položkou č.
3 zák. č. 437/2004 Z.z. a pod. 19. Pokiaľ krajský súd uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania - z dôvodu, že tento presahuje rámec súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia a zisťovanie skutkového stavu v takom rozsahu by predstavovalo nahradenie jeho činnosti, čo je v rozpore s podstatou správneho súdnictva -
názoru žalobcu v súdnom preskúmavacom konaní je možné vzniknuté pochybnosti odstrániť kontrolným znaleckým dokazovaním, prípadne následne vypočuť znalcov s cieľom identifikovať odlišnosti, pričom uvedený postup predpokladá aj § 123 ods. 2 a § 174 SSP. V okamihu, kedy boli oboma účastníkmi v administratívnom konaní predložené znalecké posudky rovnakej dôkaznej sily a vo vzájomnom rozpore, sa takýto postup javí ako dôvodný.
1 SSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech.
1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 26.
SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 27.
1 písm.
SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 29. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo konečným spôsobom rozhodnuté vo veci nároku žalobcu na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu
461/2003 Z.z. 30.
1 zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. 31.
2 zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. 32.
3 zák. č. 437/2004 Z.z., ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách
odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. 33.
1 zák. č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. 34.
6 zák. č. 437/2004 Z.z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku
osobitného predpisu. 35.
5 zák. č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť
odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a
odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 36.
8 zák. č. 461/2003 Z.z. posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 37.
1 SSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. 38.
2 SSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch účastníka konania, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, posudok a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho správny súd.
461/2003 Z.z., potvrdené.
6 zákona č. 437/2004 Z.z., z ktorého napokon žalovaná aj vychádzala pri svojom rozhodovaní. 42. Spornou bola v danom prípade otázka, či znalecký posudok MUDr. U. je možné považovať za znalecký posudok
6 zák. č. 437/2004 Z.z. a otázka jeho hodnotenia správnym orgánom spolu s ostatnými dôkazmi. 43. Zo zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva jednoznačné určenie posudzujúceho lekára, t. j. lekára, ktorý je oprávnený spracovať lekársky posudok a určiť v ňom počet bodov, ktorými sa bolesť ohodnotila. Lekárska posudková činnosť, ktorú vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia
4 písm. c) a ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z., zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku, môžu poškodený, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady postupovať
6 zák. č. 437/2004 Z.z. a požiadať o vydanie znaleckého posudku
osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 382/2004 Z.z. 44. K námietke žalobcu, že znalecký posudok MUDr. U. - ktorý bol vypracovaný pre účely uplatnenia nároku z iného právneho titulu a predložený správnemu orgánu spolu so žiadosťou o priznanie náhrady za bolesť - sa považuje za znalecký posudok
6 zák. č. 437/2004 Z.z., kasačný súd poukazuje na to, že postup
6 zák. č. 437/2004 Z.z. sa uplatňuje len v prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnosti hodnotenia bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia lekárskym posudkom. Tieto pochybnosti sa musia týkať lekárskeho posudku, keďže ním prvotne dochádza k určeniu počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila. Avšak z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z administratívneho spisu vyplýva, že znalecký posudok MUDr. U. bol vypracovaný ešte pred vypracovaním lekárskeho posudku, a teda nemožno ho považovať za znalecký posudok v zmysle § 7 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. Znalecký posudok MUDr. G. V., ktorý bol vypracovaný v zmysle § 7 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. sa zaoberal aj spornými hodnoteniami lekárskeho posudku a znaleckého posudku MUDr. U.. 45. K námietke žalobcu, že v znaleckom posudku MUDr. V. absentujú prílohy potrebné na zabezpečenie jeho preskúmateľnosti
3 písm. e) zák. č. 382/2004 Z.z., kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že z uvedeného znaleckého posudku je zrejmé na základe akých podkladov bol vypracovaný, pričom prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku
3 písm. e) zák. č. 382/2004 Z.z. sú súčasťou administratívneho spisu žalovanej. 46. K námietke žalobcu, že krajský súd postupoval nesprávne, keď uznesením zamietol jeho návrh na nariadenie znaleckého dokazovania - pričom v súdnom preskúmavacom konaní je možné vzniknuté pochybnosti odstrániť kontrolným znaleckým dokazovaním, prípadne následne vypočuť znalcov s cieľom identifikovať odlišnosti, postup ktorý predpokladá aj § 123 ods. 2 a § 174 SSP - kasačný súd uvádza, že sa stotožnil s názorom krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku na danú vec. Kasačný súd zároveň dodáva, že krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na pramene, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu tiež posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. 47.
1 prvá veta zák. č. 461/2003 Z.z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Kasačný súd má za to, že na znalecký posudok MUDr. U. bolo pri rozhodovaní žalovanou nevyhnutné prihliadať ako na dôkaz v zmysle § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Tento dôkaz mohol prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, pričom žalovaná naň prihliadala, keď spolu s ostatnou zdravotnou dokumentáciou bol predložený znalcovi MUDr. V., ktorý sa s jednotlivými rozpormi medzi lekárskym posudkom a znaleckým posudkom MUDr. U. riadne vysporiadal. V opačnom prípade, ak by nezrovnalosti a rozpory neboli odstránené znaleckým posudkom, tak až vtedy by bolo povinnosťou žalovanej, aby za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, vypočula za prítomnosti žalobcu, resp. jeho opatrovníka znalca MUDr. V., ktorý by na ústnom pojednávaní vysvetlil svoje závery konštatované v znaleckom posudku, tieto konfrontoval so zdravotnou dokumentáciou a znaleckým posudkom MUDr. U. a umožnila by tiež žalobcovi klásť znalcovi otázky za účelom odstránenia nejasností. Posudok MUDr. U. ani
názoru kasačného súdu nemožno považovať za znalecký posudok
6 zák. č. 437/2004 Z.z., pričom žalovaný správny orgán ho hodnotil správne ako dôkaz.
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež
už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva
čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo
čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 z 8. marca 2017). 50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol
51. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd
1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko sťažovateľ nebol úspešný a dôvod pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.