Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3CdoGp/2/2018 Identifikačné číslo spisu: 7715203797 Dátum vydania rozhodnutia: 18.02.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

Civilného sporového poriadku je subsidiárnym mimoriadnym opravným prostriedkom. Je prípustné iba za predpokladu, že strana nemôže dosiahnuť ochranu práv inými právnymi prostriedkami, najmä inými prípustnými opravnými prostriedkami. Podmienka subsidiarity je splnená, ak podávateľ podnetu nemá k dispozícii iný prostriedok nápravy.

1. Princíp proporcionality, vyjadrený v § 458 ods. 2 C.s.p., vychádza z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Európsky súd pre ľudské práva pripúšťa zásah do konečného súdneho rozhodnutia, ako výnimku zo zásady právnej istoty a zo zásady res iudicata, ak je takýto zásah odôvodnený potrebou nápravy fundamentálnej chyby súdneho rozhodnutia. Inými slovami, zásah (teda zrušenie alebo zmena konečného súdneho rozhodnutia) musí byť legálny (spôsobom ustanoveným zákonom), musí byť legitímny (legitimita je daná potrebou nápravy fundamentálnej chyby) a musí byť proporcionálny. 9.
2. Proporcionalita musí existovať medzi záujmom na nezmeniteľnosti konečného súdneho rozhodnutia (na jednej strane) a legitímnym cieľom zásahu (na strane druhej).

Európskeho súdu pre ľudské práva odklon od princípu právnej istoty je ospravedlniteľný iba v prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti podstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť záväzné a vykonateľné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy fundamentálnych chýb. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej miere a dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť efektívnosť súdneho systému. 9.

1. Európsky súd pre ľudské práva chápe pojem „fundamentálna chyba“ pomerne úzko. Musí ísť o pochybenie, ktoré má vplyv na integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu. Fundamentálnou chybou nie je nesprávna interpretácia právneho predpisu v prípadoch, kedy na určitú otázku existujú viaceré právne názory. Ak v danom prípade najvyšší súd dovolaniu generálneho prokurátora vyhovie, teda ak dovolaním napadnuté uznesenie zruší, je potrebné, aby vykonal test proporcionality, teda aby bolo z odôvodnenia jeho rozhodnutia zrejmé, že sa touto otázkou zaoberal.
2. Dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je podmienka subsidiarity a proporcionality splnená, nakoľko opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu nie je prípustný a vadu predmetného uznesenia je v danom prípade potrebné charakterizovať ako „fundamentálnu“ z dôvodu, že rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 11.

§ 262ods.

1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

§ 262ods.

2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12.

§ 239ods.

1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

1. V danom prípade súd prvej inštancie po právoplatnosti vo veci samej uznesením z
2. januára 2018 č. k. 7 C 106/2015-269 vydaným vyšším súdnym úradníkom rozhodol o povinnosti žalovanej nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 37 886,46 € ako i trovy dovolacieho konania vo výške 4 211,63 €. Uvedené uznesenie napadli sťažnosťami ako žalobca tak i žalovaná. Súd prvej inštancie rozhodujúc o sťažnostiach uznesením z
3. apríla 2018 č. k. 7 C 106/2015-303 sťažnosť žalovanej zamietol a napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo sumy 16 596,50 € titulom náhrady súdneho poplatku, zo sumy 92 645,82 € titulom trov právneho zastúpenia žalobcu a zo sumy 12 634,89 € titulom trov právneho zastúpenia žalobcu v dovolacom konaní, s poučením, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
4. Generálny prokurátor namietal, že žalovaná sa o sťažnosti podanej žalobcom nedozvedela, pretože jej sťažnosť nebola predložená na vedomie a o niekoľkonásobnom prevýšení trov konania žalobcovi sa tak dozvedeli až po doručení predmetného uznesenia.
5. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že žalobca proti uzneseniu súdu prvej inštancie z
6. januára 2018 č. k. 7 C 106/2015-269 podal osobne na súde prvej inštancie
7. februára 2018 sťažnosť (č. l. 277 spisu), ktorú súd prvej inštancie nedoručoval žalovanej na vyjadrenie.
8. Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo strán sporu na doručenie procesných podaní ostatných strán sporu treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia strany sporu druhej strane sporu vytvára stav nerovnosti strán pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ako súčastí práva na spravodlivý proces [mutatis mutandis I. ÚS 2/05, I. ÚS 100/04, I. ÚS 335/06; rovnako tak rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková proti Slovenskej republike z
9. januára 2015 (sťažnosť č. 17127/12)].
10. Postup súdu prvej inštancie po podaní sťažnosti zákon výslovne neustanovuje. Zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to z článku 6 a z článku 9, vyplýva procedurálna rovnosť, teda tzv. rovnosť zbraní spočívajúca v rovnakej miere možnosti oboch strán v kontradiktórnom spore uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany a rovnako tak právo oboznámiť sa, okrem iného s návrhmi svojho procesného protivníka a vyjadriť k nim svoje stanovisko. Z uvedeného tak vyplýva, že sudca (poverený vyšší súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal) musí doručiť sťažnosť na vyjadrenie protistrane a v súlade s článkom 10 CSP určiť lehotu na vyjadrenie sa k sťažnosti (Komentár, str. 879).
11. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť jej protistrane. Súd prvej inštancie teda tým, že nedoručil sťažnosť žalobcu podanú proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie žalovanej, porušil právo na spravodlivý súdny proces.
12. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd zrušil uznesenie okresného súdu

ustanovení § 464 CSP a § 449 ods. 1 CSP.

1. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 464 CSP v spojení s § 453 ods. 3 CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.