Obsah (6)

§ 59§ 442§ 32§ 447§ 187§ 188

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžk/28/2019 Identifikačné číslo spisu: 1016200634 Dátum vydania rozhodnutia: 18.02.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Čanádyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 59ods.

2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení zamietol odvolanie, okrem iných, aj žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Okresného úradu, OSŽP č. OU-BA-OSZP3-2015/024064/ANJ/III-EIA-r zo dňa 09.10.2015, ktorým rozhodol, na základe zámeru „LBG aréna“, predloženého navrhovateľom LBG aréna, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 46 674 357, že navrhovaná časť „LBG aréna“, ktorej účelom je výstavba a prevádzka zariadenia pre športovo-rekreačné a edukačné činnosti v oblasti plaveckých disciplín a hokeja, umiestnená v Bratislavskom kraji, v okrese Bratislava III, na pozemkoch T.-D. XXXX/X, XX až XX, XX, XXX, XXX, katastrálnom území X.W., sa nebude posudzovať

zákona o posudzovaní. 3. Proti rozsudku krajského súdu podala

§ 442ods.

2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) kasačnú sťažnosť spoločnosť LBG aréna, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, (ďalej ako „opomenutý sťažovateľ“ alebo „sťažovateľ“) dôvodiac, že ako účastník administratívneho konania mala byť aj účastníkom konania pred krajským súdom

§ 32ods.

3 písm. a/ SSP. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ požiadal, okrem iného, o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, čo odôvodnil najmä tým, že na spracovanie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie, stavebné povolenie a na získanie súhlasných stanovísk dotknutých orgánov investoval značné finančné prostriedky a akékoľvek oddialenie výstavby projektu by ho uberalo o dobu trvania nájmu v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy na súvisiace pozemky.

sťažovateľa napadnutý rozsudok vnáša do právneho postavenia sťažovateľa, disponujúceho všetkými právoplatnými povoleniami k výstavbe, značnú úroveň právnej neistoty a zároveň zásadným spôsobom zasahuje do jeho práv, keďže sa nachádza v štádiu blízkeho začatia stavebnej činnosti, preto mu nielenže hrozí závažná ujma, ale už mu aj takáto ujma vznikla. Súčasne konštatoval, že priznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti nebude dotknutý ani verejný záujem, pretože práve vydaním uznesení orgánov samosprávy, príslušných rozhodnutí a uzavretím nájomnej zmluvy bol vyjadrený záujem verejnosti na realizácii predmetného športového areálu. 4.

§ 447ods.

1 SSP kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 5.

§ 447ods.

2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu

odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt

§ 187ods.

1 a 3. 6.

§ 188SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

1. V súvislosti s odkladným účinkom kasačnej sťažnosti, upraveným § 446 a § 447 SSP platí všeobecné pravidlo, že ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak (§ 446 ods. 2 SSP), kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ má však možnosť procesným predpisom predpísaným postupom (§ 447 ods. 1 SSP) podať návrh na priznanie odkladného účinku. Podanie tohto návrhu je plne ovládané dispozičnou zásadou. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a tiež aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodov pre priznanie odkladného účinku.
2. Ťažiskom celého konania o návrhu na priznanie odkladného účinku je posúdenie, či sú naplnené materiálne znaky, ktorých naplnenie by priznanie odkladného účinku odôvodňovalo. Ten, kto návrh podáva, je povinný nielen tvrdiť existenciu podstatných skutočností, ale musí aj preukázať, že by mu v dôsledku napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, tzn., že sú zákonom ustanovené materiálne znaky naplnené. Od preukázania ich naplnenia závisí, či kasačný súd kasačnej sťažnosti odkladný účinok prizná, alebo návrh zamietne. Kasačný súd zdôrazňuje, že hrozba závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Sťažovateľ v návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti tvrdil, že mu závažná ujma nielen hrozí, ale už mu aj vznikla. Na podporu tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy nepredložil dôkazy.
3. Ak správny súd nekoná so stavebníkom (opomenutým sťažovateľom), ktorému zruší administratívne rozhodnutie, nie je dôvod vyhovieť žiadosti opomenutého sťažovateľa o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, ak opomenutý sťažovateľ v žiadosti nepreukáže zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní dôvodnosti návrhu opomenutého sťažovateľa na odkladný účinok kasačnej sťažnosti dospel k záveru, že zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nie je daný. Po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku dospel kasačný súd k záveru, že sťažovateľ nesplnil podmienky zakotvené v § 447 SSP pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ žiadnu hrozbu vyplývajúcu z existujúceho stavu nepreukázal, pričom jeho tvrdenie, že mu v dôsledku zrušenia rozhodnutia potvrdzujúceho prvostupňové správne rozhodnutie krajským súdom závažná ujma nielen hrozí, ale už mu aj takáto ujma vznikla, nemožno považovať za skutočnosť preukázanú a odôvodňujúcu priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené, kasačný súd dospel k záveru, že sťažovateľom uvedené dôvody v návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé privodiť mu závažnú ujmu predpokladanú procesným predpisom. Najvyšší súd preto s poukazom na § 447 ods. 2 v spojení s § 188 SSP návrh zo dňa 02.09.2019, na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, zamietol.
6. Vzhľadom na nesplnenie už prvej z podmienok stanovených vo vyššie citovanom ustanovení § 447 ods. 1 SSP, najvyšší súd sa tým, či priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nebude v rozpore s verejným záujmom, nezaoberal.
7. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 463 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.