1 Trestného zákona spolupáchateľstvom
G. D. proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. mája 2019, sp. zn. 3 To 7/2018, takto rozhodol:
1 Trestného poriadku dovolanie obvineného Bc. G. D. sa zamieta. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „ŠTS“) z 2. marca 2018, sp. zn. PK-1T/33/2017, bol v bode I. obvinený Bc. G. D. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) formou účastníctva
1 písm. a) Tr. zák. a obvinený C. E. z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku
1 Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v označenom rozsudku v bode II. obvinený J. Q.
b) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) oslobodený spod obžaloby prokurátora pre skutok obžalobou právne kvalifikovaný ako prečin podplácania
1 Tr. zák., pretože skutok nie je trestným činom. Obvinenému Bc. G. D., bol citovaným rozsudkom uložený
1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a s poukazom na § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol
1, ods. 2 a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený s probačným dohľadom a určenou skúšobnou dobou vo výmere 2 rokov.
4 písm. g) Tr. zák. mu bola zároveň uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
1 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj peňažný trest vo výmere 500 eur, pričom pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu mu bol
3 Tr. zák. ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov. Proti uvedenému rozhodnutiu podali odvolania tak obaja obvinení (obvinený Bc. G. D. napadol rozsudok v celom jeho rozsahu), ako aj prokurátor. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o nich rozhodol na verejnom zasadnutí rozsudkom z 15. mája 2019, sp. zn. 3 To 7/2018, takým spôsobom, že
1 písm. b), písm. e), ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok ŠTS zrušil, a to v časti výrokov o vine a treste týkajúcich sa obvinených Bc. G. D. a C. E. a
3 Tr. por. oboch menovaných sám uznal za vinných zo spáchania pokračovacieho zločinu prijímania úplatku
1 Tr. zák. spolupáchateľstvom
zák., a to na tom skutkovom základe, že Bc. G. D. ako osoba bez vzťahu ku stanici technickej kontroly G. A. D., s. r. o. v súčinnosti s C. E. ako technikom stanice technickej kontroly G. A. D., s. r. o., E. O. X, T. (ďalej len „D. T.“), po predchádzajúcej vzájomnej dohode o „objednávaní“ záujemcov na presný čas a bezproblémový priebeh kontroly, zabezpečoval záujemcov o absolvovanie pravidelnej technickej kontroly a emisnej kontroly tým spôsobom, že nadviazal kontakt s takýmito záujemcami, následne u obvineného C. E. dohodol konkrétny termín vykonania takejto kontroly a opätovne záujemcov po oznámení termínu inštruoval, akú finančnú čiastku majú vložiť do dokladov k vozidlu po absolvovaní príslušnej technickej kontroly a finančné prostriedky tvoriace rozdiel medzi čiastkou poskytnutou záujemcom o technickú kontrolu a reálnymi oficiálnymi poplatkami za vykonanie príslušných kontrol si vzájomne delili, pričom obvinený Bc. G. D. takto: 1) dňa
1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol
1, ods. 2 Tr. zák. a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 2 rokov.
2, ods. 4 písm. g) Tr. zák. najvyšší súd obvinenému uložil i povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovného programu.
1 Tr. zák. bol obvinenému napokon uložený aj peňažný trest vo výmere 500 eur a pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu mu bol
3 Tr. zák. ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 dní. II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu Dňa 2. augusta 2019 bolo najvyššiemu súdu predložené dovolanie obvineného Bc. G. D. (na poštovú prepravu podané 3. júla 2019 a prvostupňovému súdu doručené 4. júla 2019), spísané prostredníctvom jeho obhajcu Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD., proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. mája 2019, sp. zn. 3 To 7/2018, v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozsudkom, ktoré bolo neskôr tiež argumentačne doplnené, a to podaním z 12. novembra 2019. Ako dovolacie dôvody pritom obvinený označil dôvody uvedené pod písm.
obvineného spočíva v údajne nezákonnom použití informačno-technických prostriedkov (ďalej len „ITP“), a teda v nepoužiteľnosti informácií takto získaných, keďže odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky malo byť vykonané v inej veci. Odvolací súd k tomu (doslovne) uviedol, že „odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky bol vykonaný v jednej a tej istej trestnej veci, s jednoznačným účelom odhaliť korupciu a zneužívanie právomoci verejných činiteľov v radoch colníkov v obvode Colného úradu Nitra, čo napokon aj viedlo k vzneseniu obvinenia teraz stíhaným osobám. Zmena čísla ČVS z pôvodného ČVS: PPZ-550/NKA-PK-ZA-2015, po vylúčení predmetnej trestnej veci zo spoločného konania na súčasné ČVS: PPZ-233/NKA-PK-ZA-2016 mala formálno-procesný a nevyhnutný charakter, ktorý sa nedotkol samotnej podstaty zmyslu a použitia ITP. S ohľadom na uvedené je tak bezpredmetné riešiť výklad ustanovenia § 115 ods. 7 Tr. por. s ohľadom na slovo „súčasne“ tam uvedené, avšak s týmto právnym názorom sa nie je možné stotožniť. Obvinený zdôraznil, že skutky, za ktorých spáchanie bol odsúdený, nemali žiadny súvis s jeho postavením colníka, pričom uvedená okolnosť už sama o sebe má svedčiť o tom, že nemohlo ísť o jednu a tú istú trestnú vec. Ak potom za predmetnej situácie odvolací súd vôbec neriešil výklad ustanovenia § 115 ods. 7 Tr. por., hoci išlo o právnu otázku so zásadným významom pre konečné posúdenie zákonnosti použitia ITP ako celku, je potrebné označiť jeho rozhodnutie (ako i postup) za arbitrárne. Podstata druhého namietaného bodu obvineného tkvie v tom, že pre skutky, pre ktoré bol právoplatne odsúdený, v skutočnosti vôbec nebolo začaté trestné stíhanie vo veci. Aj s odkazom na závery stanoviska najvyššieho súdu, publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2019, presnejšie argumentuje tak, že vzhľadom na to, kedy presne sa mali dotknuté skutky stať - 21. september 2015, 14. október 2015, 16. november 2015 a 1. decembra 2015 - je zrejmé, že tieto boli novými, resp. ďalšími skutkami, na ktoré sa skutkovo nevzťahovalo a ani sa vzťahovať nemohlo (skoršie) uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 18. septembra 2015, ČVS: PPZ-550/NKA-PK-ZA-2015, na podklade čoho mu následne ani nemohlo byť zákonným spôsobom vznesené obvinenie tak, ako mu bolo vznesené dňa 27. apríla 2016 uznesením ČVS: PPZ-233/NKA-PK-ZA-2016 (keďže Trestný poriadok nedovoľuje vzniesť obvinenie
1 Tr. por. pre skutok, pre ktorý predtým alebo prinajmenšom súčasne so vznesením obvinenia nebolo začaté trestné stíhanie
por.).
názoru obvineného skutok formulovaný vo vyššie uvedenom uznesení o začatí trestného stíhania (odhliadnuc od jeho abstraktnosti) nemožno spájať s čiastkovými útokmi pokračovacieho trestného činu špecifikovanými v neskoršom uznesení o vznesení obvinenia, obžalobe, prvostupňovom i odvolacom rozsudku, pretože tu zjavne neboli splnené zákonom predpokladané podmienky pokračovacieho trestného činu, a to dokonca z viacerých dôvodov: - nepotrebnosť formálneho začatia trestného stíhania pre ďalšie čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu by pripadala do úvahy až po rozširovaní obvinenia
5 Tr. por. jeho osobe, k čomu však v danom prípade (formálne ani materiálne) nedošlo; - skutok uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania zo dňa
1 Tr. por. alebo pre všetky dotknuté čiastkové útoky jedným uznesením
2 Tr. por., prípadne vo vzájomnej kombinácii. Obvinený k tomu tiež podotkol, že hoci obhajoba už počas odvolacieho konania argumentovala v uvedenom smere (a síce, že absencia zákonného začatia trestného stíhania vo veci pre skutky, za ktoré mu bolo vznesené obvinenie, predstavuje v aktuálnom štádiu trestného konania, t. j. v odvolacom konaní, neodstrániteľnú podstatnú procesnú chybu konania; že v zmysle teórie plodov z otráveného stromu sa takáto nezákonnosť začatia trestného stíhania prenáša aj na následné vznesenie obvinenia a ďalšie v trestnom konaní vykonané procesné úkony, ako aj na obžalobu a napadnutý prvostupňový rozsudok; že uvedený stav v danom štádiu konania spôsobuje absolútnu dôkaznú núdzu vo vzťahu k samotným skutkom, pre ktoré bol de facto, nie však de iure trestne stíhaný), táto ich argumentácia zostala zo strany odvolacieho súdu úplne bez povšimnutia. A napokon zo záveru dovolania vyplýva, že pokiaľ ide o dovolaciu argumentáciu uvedenú v kontexte druhej uplatnenej vecnej výhrady, tak táto je zároveň významná aj z pohľadu prvej uplatnenej námietky. Totiž, v súlade so stanoviskom najvyššieho súdu č. 35/2012 (Slovom „súčasne“ uvedeným v § 115 ods. 7 Tr. por. ako podmienky pre použitie záznamu telekomunikačnej prevádzky ako dôkazu v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie vykonalo a záznam vyhotovil, sa rozumie vedenie trestného konania v inej trestnej veci už v čase vykonania záznamu telekomunikačnej prevádzky vo veci, v ktorej bol vydaný príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky
2 Tr. por., teda nie vedenie trestného konania v oboch dotknutých veciach až v čase použitia záznamu v inej trestnej veci ako dôkazu.) - ktoré oba vo veci konajúce súdy ignorovali - platí, že ITP vykonané v inej trestnej veci by mohlo byť použité v jeho veci len v tom prípade, ak by sa aj v tejto jeho veci viedlo (súčasne) trestné stíhanie, čo však splnené nebolo. S poukazom na vyššie uvedené dôvody obvinený dovolaciemu súdu navrhol, aby tento
1 Tr. por. rozsudkom vyslovil, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bol porušený zákon v ustanoveniach § 317 ods. 1, § 2 ods. 1, ods. 7, ods. 10, ods. 12, ods. 19, § 119 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v jeho neprospech,
2 Tr. por. aby tento rozsudok tiež spolu s jemu predchádzajúcim rozsudkom ŠTS zrušil a
1 Tr. por. aby ŠTS prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť, avšak v súlade s ustanovením § 388 ods. 2 Tr. por. iným (samo)sudcom. Po postupe v zmysle ustanovenia § 376 Tr. por. sa k dovolaniu obvineného písomne vyjadril prokurátor (podaním z 23. júla 2019), a to v tom smere, že v posudzovanej veci nepovažuje za daný žiaden zo zákonných dôvodov dovolania, keďže všetky dôkazy, na ktorých konajúce súdy založili svoje rozsudky, boli vykonané zákonným spôsobom a tiež právne posúdenie veci bolo správne a zákonné. Pokiaľ ide o otázku zákonnosti použitia ITP, poukázal na to, že s tvrdeniami obhajoby sa už plne vysporiadali oba súdy vo svojich rozhodnutiach, pričom ich odôvodnenie je dôsledné a podrobné. Vo vzťahu k druhej námietke potom upriamil pozornosť na to, že obsahovo totožná námietka bola použitá už aj v inej trestnej veci, a síce vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 2 To 7/2017, pričom najvyšší súd rozhodol o tom, že postup orgánov činných v trestnom konaní bol v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto prokurátor navrhol, aby najvyšší súd podané dovolanie
c) Tr. por. odmietol. III. Konanie pred dovolacím súdom Najvyšší súd ako súd dovolací v zmysle § 378 Tr. por. vec predbežne preskúmal a dospel k záveru, že dovolanie obvineného Bc. G. D. nie je potrebné odmietnuť z formálnych dôvodov. Následne určil vo veci termín verejného zasadnutia, v rámci ktorého v zmysle § 384 ods. 1, ods. 2 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania im predchádzajúceho (dovolací súd preskúmal iba tú časť rozhodnutia a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka osoby dovolateľa) - so zameraním na dovolacie dôvody uplatnené v podanom dovolaní a zistil, že dôvody dovolania nie sú preukázané, a preto podané dovolanie
1 Tr. por. zamietol. Na verejnom zasadnutí prokurátor v plnom rozsahu odkázal na svoje písomné vyjadrenie. Obhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na návrhu uvedenom v písomnom odôvodnení dovolania. Úvodom rozhodnutia o dovolaní je nutné vo všeobecnosti zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, keď nielen z označenia tohto opravného prostriedku, ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v § 371 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por., k tomu je dôležité poznamenať - tak ako to napokon najvyšší súd už stabilne zdôrazňuje v rámci svojej rozhodovacej činnosti - že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Tr. por. (viď k tomu bližšie R 120/2012). V dovolaní obvineného Bc. G. D.B., sú obsiahnuté dve zásadné dovolacie námietky. Kým prvá námietka sa dotýka otázky (ne)použiteľnosti informácií získaných na základe odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktoré mali byť
názoru dovolateľa vykonané v inej trestnej veci, druhá námietka spočíva v údajnej absencii zákonného začatia trestného stíhania vo veci (pre skutky, za ktoré bol právoplatne odsúdený), následkom čoho má byť absolútna dôkazná núdza vo veci. Čo sa týka potencionálnej subsumovateľnosti zmieňovaných dovolacích námietok pod niektorý z do úvahy prichádzajúcich dôvodov dovolania, tak v danom smere dovolací súd uvádza (v súlade so závermi vyplývajúcimi z R 120/2012), že hoci dovolateľ formálne uplatnil v podanom dovolaní aj dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., v skutočnosti obe námietky možno vecne podradiť „iba“ pod dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por., keď presnejšie druhá z uplatnených námietok je vlastne obsahovo zahŕňajúca i námietku prvú (ide o námietku obsahovo širšiu). Z uvedenej (správnej) subsumpcie, vykonanej zo strany dovolacieho súdu, následne vyplývala povinnosť zisťovania splnenia podmienky zakotvenej v § 371 ods. 4 Tr. por., keďže len v takom prípade je následne možné sa účinne zaoberať samotnou vecnou opodstatnenosťou uplatnených námietok v danom dovolacom konaní. Najvyšší súd preskúmaním predloženého spisového materiálu pritom zistil, že obe v dovolaní uplatnené okolnosti namietal dovolateľ už aj v pôvodnom konaní, druhú z nich síce (prvýkrát) až v rámci konečného návrhu predloženého v priebehu verejného zasadnutia odvolacieho súdu, avšak ak odvolací senát „takýto konečný návrh“ (obsahujúci nielen spôsob, ako má odvolací súd vo veci rozhodnúť) pripustil, je potrebné považovať aj v tomto ohľade podmienku tzv. predchádzajúcej výčitky za splnenú. K otázke samotnej (ne)dôvodnosti uplatnených vecných námietok, resp. (ne)správnosti súvisiacej dovolacej argumentácie uvádza potom dovolací súd nasledovné: § Použiteľnosť informácií získaných na základe odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky V prvom rade je potrebné dať za pravdu obvinenému v tom smere (a zároveň tým korigovať nesprávny právny názor vo veci konajúcich súdov nižšieho stupňa), že v posudzovanej použitý záznam telekomunikačnej prevádzky bol vykonaný v inej trestnej veci, a teda (z pohľadu použiteľnosti informácií takto získaných) bolo potrebné sa zaoberať výkladom ustanovenia § 115 ods. 7 Tr. por. tak, ako sa toho niekoľkokrát v priebehu konania obhajoba neúspešne domáhala. Dotknutý príkaz sudcu pre prípravné konanie ŠTS na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky zo 4. septembra 2015, sp. zn. BB-ŠTS-V-639-1/15-Ntt-516, bol vydaný
por. v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-550/NKA-PK-ZA-2015 za účelom odhalenia a prípadného usvedčenia páchateľov z „radov“ colníkov Colného úradu Nitra, Stanice colného úradu Štúrovo podozrivých z korupčného správania, ako aj zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako i podplácajúcich. Monitorovaná bola telefónna účastnícka stanica s číslom XXXX XXX XXX, ktorú v uvedenom čase používal Bc. G. D.. V označenej trestnej veci, vedenej pod ČVS: PPZ-550/NKA-PK-ZA-2015, bolo pritom začaté trestné stíhanie „vo veci“ - v bode 1/ pre zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Tr. zák. v súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. c) Tr. zák. a v bode 2/ pre prečin podplácania
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. - dňa
1, ods. 2 Tr. por. o začatí trestného stíhania v bode 1) pre zločin prijímania úplatku
1 Tr. zák. a v bode 2) pre prečin podplácania
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1) v presne nezistenom období, najmenej od mesiaca júl roku 2015 a naďalej, na doposiaľ neustálených miestach na území Slovenskej republiky, prevažne v okrese Komárno, presne nestotožnení colníci Colného úradu Nitra, prípadne iné doposiaľ neustálené osoby, priamo alebo sprostredkovane, formou osobného prípadne telefonického kontaktu, žiadajú a prijímajú pre seba a doposiaľ nestotožnených zamestnancov zatiaľ neustálenej Stanice technickej kontroly v Komárne finančné hotovosti formou navyšovania riadnych poplatkov v zmysle platného cenníka príslušnej stanice technickej kontroly ako úplatky od doposiaľ neustálených žiadateľov o vykonanie technickej alebo emisnej kontroly motorových vozidiel a od ďalších doposiaľ nezistených osôb konajúcich vo veci v súvislosti so zabezpečením platnej technickej a emisnej kontroly motorového vozidla, 2) v presne nezistenom období, najmenej od mesiaca júl roku 2015 a naďalej, na doposiaľ neustálených miestach na území Slovenskej republiky, prevažne v okrese Komárno, presne nestotožnení žiadatelia o vykonanie technickej a emisnej kontroly motorových vozidiel a iné doposiaľ neznáme osoby konajúce vo veci, priamo alebo sprostredkovane, formou osobného prípadne telefonického kontaktu, ponúkajú a poskytujú presne nestotožneným colníkom Colného úradu Nitra alebo iným doposiaľ neustáleným zamestnancom zatiaľ neustálenej Stanice technickej kontroly v Komárne, prípadne iným neznámym osobám vystupujúcich ako sprostredkovatelia, finančné hotovosti formou navyšovania riadnych poplatkov v zmysle platného cenníka príslušnej stanice technickej kontroly ako úplatky v súvislosti so zabezpečením platnej technickej a emisnej kontroly motorového vozidla. Dňa 11. marca 2016 bolo vydané uznesenie
1 Tr. por. per analogiam o vylúčení trestnej veci, v ktorej bolo uznesením z 18. septembra 2015 pod ČVS: PPZ-550/NKA-PK-ZA-2015, začaté trestné stíhanie pre zločin prijímania úplatku
1 Tr. zák. a prečin podplácania
1 Tr. zák. zo spoločného konania s vecou, v ktorej bolo uznesením z 3. augusta 2015 pod ČVS: PPZ-550/NKA-PK-ZA-2015 začaté trestné stíhanie pre zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Tr. zák. v súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. c) Tr. zák. a pre prečin podplácania
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s tým, že vylúčená trestná vec bude ďalej vedená pod ČVS: PPZ-233/NKA-PK-ZA-
1 Tr. por. vznesené obvinenie Bc. G. D. a C. E. za zločin prijímania úplatku
1 Tr. zák., keďže na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že 1) Bc. G. D. po vzájomnej dohode s C. E. dňa
por. bol vydaný (a odpočúvanie bolo teda realizované) v inej trestnej veci, a to konkrétne vo veci týkajúcej sa podozrenia z páchania korupčnej trestnej činnosti v súvislosti s vykonávaním služobných činností colníkov Colného úradu Nitra, Stanice colného úradu Štúrovo, keď na strane uvedených colníkov bolo zároveň dané podozrenie aj zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa (konkrétne existovalo podozrenie, že dotknutí colníci za úplatky zmierňujú výkon kontroly, prehliadajú zistené porušenia právnych predpisov alebo si inak neplnia svoje povinnosti colníka). Z uvedeného je nepochybné, že čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, za ktorý bol Bc. G. D. právoplatne odsúdený v aktuálne preskúmavanej veci (a v ktorej boli ako dôkazy použité aj informácie získané na základe vyššie uvedeného odpočúvania), spočíva potom síce rovnako v páchaní korupčnej (a teda druhovo rovnorodej) trestnej činnosti, avšak skutkovo ide o úplne iné konanie - vecne nesúvisiace s tým, pre ktoré bolo odpočúvanie „nasadené“. Konkrétne - v preskúmavanej trestnej veci bol Bc. G. D. odsúdený za to, že spolu s C. E., pracujúcim v danom čase ako technik STK Komárno, (žiadali a následne aj) prijali úplatky v súvislosti s vykonávaním technickej a emisnej kontroly motorových vozidiel a nijako nesúvisia s činnosťou obvineného ako colníka. Nemalo tu teda žiadnu relevanciu, že Bc. G. D. pracoval v tom čase ako colník Colného úradu Nitra, resp. inak, uvedená trestná činnosť nemala žiadny vecný súvis s výkonom jeho služobných činností. Len na okraj tu pritom možno poznamenať, že z na č. l. 437 a nasl. sa nachádzajúceho rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Nitra z 29. apríla 2016 o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby por. Bc. G. D. vyplýva, že dôvodom bolo podozrenie z páchania trestnej činnosti mimo výkonu služby (odkaz na uznesenie o vznesení obvinenia z 27. apríla 2016), keď bolo zdôraznené, že colník je počas trvania svojho služobného pomeru povinný sa nielen v rámci výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej zdržať takého konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe - z uvedeného dôvodu by preto
riaditeľa ponechanie menovaného vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, keďže celá spoločnosť má záujem na riadnom a zákonnom výkone povinností colníka. S ohľadom na právne závery vo veci konajúcich súdov nižšieho stupňa je potrebné v danom kontexte tiež zdôrazniť, že ČVS, pod ktorým bolo dňa
názoru najvyššieho súdu správny výklad ustanovenia § 115 ods. 7 Tr. por. je taký, že zákon na použitie záznamu ako dôkazu (presnejšie informácií takto získaných) v inej veci, ako je tá, v ktorej sa vyhotovil, resp. teda v inej, ako je tá, v ktorej bol vydaný príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, vyžaduje ako jedinú podmienku, aby v tejto inej trestnej veci bolo - a to v čase použitia záznamu - vedené konanie pre niektorý z trestných činov predpokladaných v § 115 ods. 1 Tr. por. (tzv. vecná súvislosť), t. j. pre niektorý z trestných činov (príp. viaceré), ktoré zákonodarca určil ako tie, ktoré odôvodňujú taký závažný zásah do práv dotknutých osôb, akým odpočúvanie nepochybne je (princíp proporcionality). Slovíčko „súčasne“ sa teda viaže k Trestným poriadkom „požadovanej“ právnej kvalifikácii aj v tejto inej trestnej veci, čo zjednodušene povedané znamená, že taká kvalifikácia konania, aká sa vyžaduje pre vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v zmysle § 115 ods. 1 Tr. por., sa súčasne (zároveň) požaduje aj v inej trestnej veci, v ktorej taký príkaz vydaný nebol (v ktorej odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky nebol vykonávaný), avšak v ktorej sa informácie takto získané (samozrejme legálnym spôsobom, t. j. za splnenia všetkých podmienok) majú použiť. Tiež možno potom na podporu vyššie uvedeného právneho názoru a zároveň vo vzťahu k záverom vyplývajúcim z iného právneho názoru, založeného na tzv. časovej súvislosti, poukázať na tú skutočnosť, že vychádzajúc z týchto záverov by malo o. i. platiť, že informácie získané na základe legálne vykonávaného odpočúvania a preukazujúce podozrenie z inej trestnej činnosti, o ktorej doposiaľ nebola „vedomosť“ (nie je teda vedené trestné konanie v danej veci), sú použiteľné mimoprocesne (operatívne), resp. ako informačný podklad pre následný procesný postup s jeho už aj dôkaznou relevanciou. To znamená, že by teda na ich základe vlastne bolo možné, či presnejšie povedané potrebné žiadať o vydanie „ďalšieho“ (druhého) príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky. Takýto postup sa však javí ako nelogický, keď vo väčšine prípadov by išlo celkom nepochybne o zbytočnú duplicitu (vydanie príkazu na odpočúvanie toho istého, už monitorovaného telefónneho čísla). Iná je samozrejme situácia, ak by „vyvstala potreba“ monitorovať aj iné účastnícke telefónne stanice, čomu by vydanie príkazu muselo predchádzať. Rovnako je možné súhlasiť i s tým názorom, uvádzaným v tejto súvislosti, že ak by malo byť ustanovenie §115 ods. 7 Tr. por. vykladané tak, že je potrebné, aby bolo už v čase realizácie odpočúvania, a teda v čase získania dotknutej informácie vedené trestnej konanie aj v inej veci, ktorej sa predmetná informácia vecne dotýka, musel by byť použitý iný gramatický čas - konkrétne namiesto slovíčka „vedie“, „viedlo“), a celé ustanovenie by teda muselo znieť tak, že v inej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci viedlo trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1. Ak bolo účelom zákonodarcu napomáhať pri odhaľovaní a následnom dokazovaní niektorých závažných druhov trestnej činnosti [vo vecnej pôsobnosti inštitútu odpočúvania (§ 115 ods. 1 Tr. por.), rozšírením možnosti využitia legálne získaných informácií ako dôkazov aj v inej trestnej veci, než len v tej, v ktorej boli získané], takýto účel by bol len ťažko naplniteľný (resp. len vo veľmi malom množstve prípadov) pri výklade založenom na tom, že už v čase získania informácie (resp. realizácie odpočúvania) sa požaduje súčasné vedenie trestného konania aj v tejto inej trestnej veci. Z pohľadu uvedeného výkladu by sa pritom dotknuté ustanovenie (§ 115 ods. 7 Tr. por.) javilo byť zbytočné aj preto, že v tejto inej trestnej veci by v podstate nič nebránilo vydaniu príslušného príkazu, a teda realizácii odpočúvania (ktoré je v zmysle Trestného poriadku možné aj v štádiu pred začatím trestného stíhania). Napokon, nie je dôvod, aby režim Trestného poriadku vyžadoval v danom ohľade, t. j. pre použiteľnosť zákonne získaných informácií aj v inej trestnej veci, „prísnejšie“ kritéria ako zákon 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov,
ktorého sa postupuje v čase, keď ešte existujúce poznatky neodôvodňujú ani len postup
Trestného poriadku (teda nejde ešte ani o postup pred začatím trestného stíhania) - ide rozhodne o intenzívnejší zásah do práv dotknutých osôb. Konkrétne je potrebné v tejto súvislosti poukázať na vetu druhú § 7 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z. z., v súlade s ktorou informácie získané použitím informačno-technického prostriedku, ktoré sa nevzťahujú na dôvody jeho použitia uvedeného v žiadosti, sa môžu použiť ako dôkaz v trestnom konaní, len ak sa týkajú trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou možno použiť informačno-technický prostriedok. Preto, ak počas odpočúvania monitorovanej stanice, ktorej užívateľom bol Bc. G. D., boli získané informácie, odôvodňujúce (v danom čase) podozrenie z inej trestnej činnosti, než pre ktorú bolo odpočúvanie nariadené, použitiu takto získaných informácií ako dôkazov v posudzovanej (inej) trestnej veci nič nebránilo, keďže zákonom požadovaná podmienka (ako už bolo vysvetlené vyššie) bola splnená - „korupcia“ je totiž jedným z trestných činov predpokladaných v § 115 ods. 1 Tr. por. Požadovaná právna kvalifikácia (v čase použitia záznamu) totiž prestavuje jediné obmedzujúce kritérium pre použitie výsledkov zákonným spôsobom realizovaného odpočúvania ako dôkazu v inej trestnej veci, a teda pre použitie výnimky z pravidla, že vyhotovený záznam telekomunikačnej prevádzky je možné použiť len vo veci, v ktorej bol vykonaný. Inak povedané, ak vo veci, v ktorej bolo odpočúvanie nariadené (vykonané), sa viedlo trestné konanie pre trestné činy predvídané v § 115 ods. 1 Tr. por. a zároveň (súčasne) tiež v preskúmavanej veci, v ktorej boli výsledky tohto odpočúvania použité ako dôkazy, bol obvinený právoplatne odsúdený za trestný čin uvedený v § 115 ods. 1 Tr. por., je uplatnená dovolacia námietka o údajne nezákonných dôkazoch získaných na základe ITP neopodstatnená. Len pre úplnosť považuje najvyšší súd za potrebné dodať, že v čase, keď boli záznamy odpočúvanej telekomunikačnej prevádzky v inej trestnej veci získané (vykonané), t. j. v čase od 21. septembra 2015 do 1. decembra 2015, vyšla v tejto (preskúmavanej) veci stíhaná trestná činnosť už najavo a príslušné orgány činné v trestnom konaní o nej vykonávali trestné konanie, teda konali o nej
Trestného poriadku (§ 10 ods. 15 Tr. por.), o čom svedčí to, že už 18. septembra 2015 vydali uznesenie o začatí trestné stíhania. Preto aj keby sa dovolací súd pri výklade § 115 ods. 7 Tr. por. priklonil k zástancom tzv. časovej súvislosti (čo z už vysvetlených dôvodov neurobil), nemohol by prisvedčiť námietkam dovolateľa. Aj pri tomto prístupe je totiž z pohľadu procesnej prípustnosti takto získaných záznamov irelevantné, že pri správnom použití zákona (ako je uvedené nižšie) mali orgány činné v trestnom konaní v danom čase konať pred začatím trestného stíhania, keďže § 115 ods. 7 Tr. por. stanovuje podmienku, že súčasne aj v inej veci sa vedie trestné konanie, ktoré zahŕňa aj postup pred začatím trestné stíhania, a nie trestné stíhanie, ako mylne uvádza dovolateľ. § Začatie trestného stíhania „vo veci“ V súvislosti s druhou dovolacou námietkou, ktorej podstata spočíva v údajnej absencii začatia trestného stíhania „vo veci“ (odvíjajúc od toho následky uvedené vyššie, v časti odôvodenia daného rozhodnutia označenej ako „II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu“) a ktorá bola prvýkrát uplatnená už v priebehu odvolacieho konania, dáva dovolací súd v prvom rade za pravdu dovolateľovi v tom smere, že odvolací súd na ňu skutočne nijakým spôsobom v rámci odôvodnenia svojho (dovolaním napadnutého) rozhodnutia nereagoval. Uvedený argumentačný nedostatok však neznamená nesprávnosť postupu odvolacieho súdu, resp. vadu jeho rozhodnutia najmä za situácie, keď dovolací súd vysvetlí, že ani daná námietka nie je v konečnom dôsledku (aj napriek určitým zisteným pochybeniam) spôsobilá odôvodniť záver o naplnení príslušného dovolacieho dôvodu - v zmysle § 371 ods. 1 písm.
1 a 3 Tr. por. môže vyvolať účinky
odseku 5 naposledy označeného ustanovenia, len ak sa vzťahuje na skutok (vrátane čiastkového útoku doposiaľ páchaného pokračovacieho trestného činu v zmysle § 10 ods. 16 Tr. por.), ktorý sa už stal (bol dokonaný nastaním následku); to platí aj ak po dokonaní naďalej pretrváva páchanie trváceho trestného činu udržiavaním protiprávneho stavu (s limitom prerušenia jednoty hmotnoprávneho, resp. kvalifikačného skutku
13 Tr. zák.). Ak trestný čin nebol alebo doposiaľ nie je dokonaný, môže byť trestné stíhanie začaté aj pre prípravu zločinu alebo pokus úmyselného trestného činu (§ 13, § 14 Tr. zák.), keďže tieto vývojové štádiá sú (už) kvalifikovateľné ako trestný čin. Pri vznesení obvinenia (§ 206 ods. 1 až 3 Tr. por.) rovnako musí byť daný retrospektívny pohľad na spáchaný skutok, okrem toho sa navyše vyžaduje opis skutku už na úrovni jeho vecnej a časopriestorovej nezameniteľnosti s iným skutkom a (v rovine dôvodného podozrenia) aj identifikácia osoby páchateľa (oproti voľnejšiemu opisu skutku pri začatí trestného stíhania
3 Tr. por. a len rámcovému zameraniu podozrenia pri použití dôkazných postupov pred začatím trestného stíhania). Vyššie uvedeným záverom konvenujú aj účinky
5 Tr. por., ktoré znamenajú nepotrebnosť formálneho začatia trestného stíhania, ale až pri rozširovaní obvinenia (už obvinenej osoby) pre ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu; také rozšírenie v sebe integruje aj začatie trestného stíhania pre dotknutý skutok, pokiaľ už vo vzťahu k nemu nebolo trestné stíhanie začaté skorším uznesením. II. Ustanovenia o postupoch pred začatím trestného stíhania majú vo vzťahu k ustanoveniu § 206 ods. 1 Tr. por. povahu osobitného ustanovenia v tom zmysle, že formuláciu „na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania“ je potrebné vyložiť extenzívne, teda tak, že podkladom pre vznesenie obvinenia (a dôkazmi v trestnom konaní) môžu byť aj skutočnosti zistené postupmi pred začatím trestného stíhania, ustanovenými Trestným poriadkom (týka sa to aj informácií, ktoré môžu byť použité ako dôkaz v trestnom konaní, zistených postupmi
zákona č. 166/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Podkladom pre vznesenie obvinenia (pre skutkový, právny a personálny záver
1 Tr. por.) môžu byť teda dôkazné informácie zistené postupmi
Trestného poriadku po začatí trestného stíhania, zistené takými (dôkazne využiteľnými) postupmi
Trestného poriadku alebo
osobitného zákona (označeného vyššie) pred začatím trestného stíhania, zistené trestným oznámením, ako aj mimodôkazné informácie zistené (v kontexte § 199 ods. 2 a § 206 ods. 2 veta prvá Tr. por. rovnocenne s trestným oznámením) „inak” a zistené postupom
2 Tr. por.. Rovnaké informačné zdroje (okrem dôkazov vykonávaných už po začatí trestného stíhania) sú podkladom pre skoršie samostatné začatie trestného stíhania (len „vo veci“), ku ktorému dochádza postupom
1 až 4 Tr. por. III. Zákonný postup „pred začatím trestného stíhania” je aplikovateľný
úpravy jednotlivých osobitných ustanovení Trestného poriadku s nielen informačnou, ale aj procesnou, resp. dôkaznou relevanciou (18 prípadov upravených medzi ustanoveniami § 89 a § 155 Tr. por.). Postup pred začatím trestného stíhania môže byť zameraný na objasňovanie a dokazovanie činu, ktorý sa už stal, pokiaľ zistené skutočnosti doposiaľ neumožňujú sformulovať skutok aspoň
kritérií § 199 ods. 3 Tr. por. - môže teda ísť aj o podozrenie z páchania trestnej činnosti určitého druhu (rámcovo zamerané podozrenie označené v druhom odseku bodu I.); také podozrenie sa z povahy veci týka aj ďalších čiastkových útokov už sčasti trestným stíhaním pokrytého pokračovacieho trestného činu. Nie je vylúčený ani predpoklad spáchania konkrétneho činu v budúcnosti, resp. zameranie rámcového podozrenia do budúcnosti (typicky pre „monoskutkovú” aj rámcovú alternatívu zamerania postupu do budúcnosti bude použitý napr. agent, odpočúvanie, sledovanie, obrazovo-zvukové záznamy). Retrospektívne ani pro futuro však nemôže ísť o výlučne preventívny, abstraktne odôvodnený postup, prípustný je len postup na základe konkrétnych informácií o trestnoprávne relevantných skutočnostiach alebo pre ne priamo iniciačných okolnostiach. Kombinácia postupu po začatí trestného stíhania a pred začatím trestného stíhania (najmä v postupnosti minulosť - po, budúcnosť - pred) je možná. Bez ohľadu na uvedené, pri ďalších (aj budúcich) čiastkových útokoch toho istého pokračovacieho trestného činu nie je pre ich dokazovanie bariérou požiadavka „súčasného vedenia trestného konania v inej trestnej veci“ v zmysle § 113 ods. 9, § 114 ods. 7, § 115 ods. 7, § 118 ods. 7 Tr. por., a dotknutými postupmi zistené informácie budú na tieto skutky vždy dôkazne použiteľné* (s limitom prerušenia jednoty hmotnoprávneho, resp. kvalifikačného skutku
13 Tr. zák.). Mimoprocesný postup na odhaľovanie trestnej činnosti
zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov - ďalej len „zákon o PZ“ (na ktorý nie je potrebná pôsobnosť policajta
8 a 10 Tr. por.) môže byť popri postupe pred začatím trestného stíhania
Trestného poriadku (teda počas už vedeného trestného konania) použitý, len ak nemá v Trestnom poriadku obsahový ekvivalent, použiteľný aj pred začatím trestného stíhania (napr. popri odpočúvaní
por. možno sledovať osobu na základe úpravy § 113 Tr. por., nie však
1 zákona o Policajnom zbore - teda bez príkazu prokurátora alebo sudcu pre prípravné konanie, možno však požadovať informácie od osôb
zákona o Policajnom zbore, nakoľko výsluch svedka
Trestného poriadku sa vykonáva až po začatí trestného stíhania). IV. Pri posudzovaní zákonnosti a procesných účinkov rozhodnutia, návrhu na rozhodnutie alebo postupu v konaní (orgánom s pôsobnosťou na taký prieskum
Trestného poriadku) je relevantný vecný obsah predmetu dotknutého prieskumu, nie formálne označenie jeho názvu a právneho podkladu. ____________________ * Rozsudok najvyššieho súdu zo
1 písm. g) Tr. por., je zodpovedanie otázky, aký je konkrétny procesný dopad takéhoto zisteného pochybenia (v podobe absencie zákonného začatia trestného stíhania), pričom v tomto smere už s názorom obvineného súhlasiť nemožno (tu možno len na okraj podotknúť, že tie isté následky, akých sa dovoláva s poukazom na konštatované porušenie zákona obvinený v podanom dovolaní, sa uvádzajú aj v odôvodnení rozhodnutia publikovaného ako jedného z podkladových pre prijatie citovaného stanoviska, avšak z prijatých záverov kolégia, ako aj ich podrobnejšieho odôvodnenia, tieto v uvedenej podobe rozhodne nevyplývajú). Konkrétne uvedeného aspektu sa dotýka bod IV. dotknutého stanoviska, v súlade s ktorým pri posudzovaní zákonnosti a procesných účinkov rozhodnutia, návrhu na rozhodnutie alebo postupu v konaní (orgánom s pôsobnosťou na taký prieskum
Trestného poriadku) je relevantný vecný obsah predmetu dotknutého prieskumu, nie formálne označenie jeho názvu a právneho podkladu. Na lepšie pochopenie zmyslu predmetnej právnej vety (so širokým aplikačným dosahom) poukazuje pritom dovolací súd i na príslušnú časť odôvodenia stanoviska, kde sa v tejto súvislosti uvádza o. i. (doslovne) nasledovné: „V bode IV. právnych viet je deklarovaná (bežne používaná) systematika posudzovania zákonnosti a procesných účinkov návrhu na rozhodnutie, samotného rozhodnutia alebo postupu (úkonu, resp. úkonov) v trestnom konaní, a to orgánom, ktorý má pôsobnosť na taký prieskum
Trestného poriadku. Nejde teda len o priamy prieskum rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní. Rovnako sem spadá prieskum skoršieho rozhodnutia vydaného v priebehu konania, ktoré samo osebe nie je predmetom prieskumu v konaní o opravnom prostriedku podanom proti tomuto rozhodnutiu (keď by sa preskúmavalo len dotknuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo), ale toto rozhodnutie sa preskúmava ako súčasť konania, ktoré predchádzalo neskoršiemu (meritórnemu) rozhodnut
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.