1, ods. 5 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do
1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) sa napadnutý rozsudok z r u š u j e v časti výroku o náhrade škody týkajúcej sa poškodených P. S. a P. S..
por. sa poškodené strany P. S. a P. S. s uplatnenými nárokmi na náhradu škody o d k a z u j ú na konanie o občianskoprávnych veciach. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 24. januára 2005, sp. zn. 1 T 44/2001, bol obžalovaný P. F. uznaný za vinného zo spáchania pokračujúceho trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. v znení zákona číslo 613/2004 Z. z. (ďalej len Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť na tých skutkových základoch, že ako konateľ obchodnej spoločnosti A., spol. s r.o., so sídlom v Nitre na Š., IČO: X., v mene uvedenej spoločnosti dňa
vystavenej faktúry s tým, že nakládku hradí a zabezpečí dodávateľ, po čom v dňoch
vystavenej faktúry s tým, že nakládku hradí a zabezpečí dodávateľ, po čom dňa
5 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého ho
3 Tr. zák. zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov – ďalej len Tr. por.) súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným stranám R. H. so sídlom v N., škodu vo výške 657 517,10 Sk, P. V. M. so sídlom vo V. M. škodu vo výške 312 992 Sk, P. S. so sídlom v S. škodu vo výške 385 316,90 Sk, P. P. so sídlom v S. škodu vo výške 1 211 330,80 Sk, P. S. so sídlom v S. škodu 3 To 99/2005 7 vo výške 908 114,90 Sk, P. D. A. so sídlom v A. škodu vo výške 1 516 101 Sk, P. O. so sídlom v P. škodu vo výške 328 785,60 Sk, P. S. nar. X., trvale bytom S., ul. J., škodu vo výške 1 600 000 Sk, Ing. M. M., nar. X., trvale bytom N., B. škodu vo výške 1 088 676,40 Sk a Ž. so sídlom B., škodu vo výške 416 832,80 Sk.
2 Tr. por. boli poškodení P. P. so sídlom v S. a P. S., nar. X., trvale bytom S., ul. J. so zvyškami nárokov na náhradu škody odkázaní na konanie o občianskoprávnych veciach. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný včas odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, kde namietal výrok o vine a treste. Odvolanie odôvodnil tým, že krajský súd porušil ustanovenia § 2 ods. 5, § 2 ods. 6 Tr. por. tým, že nevzal do úvahy všetky okolnosti významné pre rozhodnutie. Obžalovaný neuviedol nikoho do omylu predstieraním okolností, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom, so všetkými dodávateľmi jednal otvorene, nezatajoval svoju totožnosť, nepredkladal sfalšované identifikačné údaje, v čase kúpi obilia mal záujem zaň zaplatiť. Krajský súd nebral do úvahy zmluvu o prevode obchodného podielu, pokladničné doklady na prevzatie 8 219 842 Sk, ani oznámenie o prevzatí záväzku svedkom B.. Výpovede svedka B. neboli potvrdené svedkami R., V., L.. Obžalovaný mal za to, že jeho konanie nie je trestným činom, a to z dôvodu nepreukázania protiprávnosti jeho konania, ale aj zavinenia. Obžalovaný navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1 T 44/2001, z 24. januára 2005 zrušil a
1 Tr. por. vec vrátil tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obžalovaný P. F. prostredníctvom svojho obhajcu zopakoval svoje obhajobné tvrdenia a žiadal postupovať v zmysle odvolacích návrhov. Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu 3 To 99/2005 8 i záverov súdu prvého stupňa a akcentoval tým, že predaj podielu obžalovaným ex post považuje za právne irelevantný. Vyjadril názor, že neexistujú žiadne pochybnosti o podvodnom úmysle v konaní obžalovaného, ktorý od počiatku vedel, že pracuje so stratou a nie je schopný reálne plniť podlžnosti v prospech poškodených. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací na základe podaného odvolania preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, ale z iných dôvodov. Pokiaľ ide o výrok o vine v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a tiež zachovanie práva obžalovaného na obhajobu. Krajský súd vykonal vo veci potrebné a rozsiahle dokazovanie, ktoré je odrazom plného súladu so zákonným ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por. Postupom zodpovedajúcim rozsahu vyžadovanému na rozhodnutie potom vyvodil správne skutkové zistenia. Následne prvostupňový súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 6 Tr. por. jednotlivo i v celom súhrne správne vyhodnotil, pričom tak dospel k nespochybniteľným, úplným a správnym skutkovým záverom. Krajský súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 125 Tr. por. jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, sa preto plne stotožnil s dôvodmi a argumentáciou krajského súdu týkajúcich sa výrokov, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z pokračujúceho trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák., tieto si v plnom rozsahu osvojuje a ako na správne na ne v sumáre odkazuje. Súd prvého stupňa mal správne za preukázané, že obžalovaný konajúc ako konateľ obchodnej spoločnosti A., s.r.o., so sídlom v Nitre, oslovoval osobne i telefonicky zástupcov produkčných firiem a nakupoval obilie a kukuricu za ceny vyššie, ako bola obvyklá cena v tom čase, pričom presviedčal poškodených, že ho výhodne predá inej firme, prípadne vyvezie do zahraničia a kúpnu cenu zaplatí zväčša do 14 dní, pričom pri skutku v bode 1/ nemal ešte uzavretú žiadnu zmluvu o výhodnom predaji krmív inej firme a prípade skutkov v bodoch 2/ – 9/ už pri podpise zmlúv o kúpe obilia a kukurice od poškodených musel vedieť, že krmivá neodpredá so ziskom, ak ich za nižšiu ako nákupnú cenu predával firme D., s.r.o. Obžalovaný nemal ani vývoznú licenciu, a teda nemohol vyviesť krmoviny do zahraničia tak, ako to uviedol niektorým poškodeným. Teda aj s ohľadom na náklady firmy (prevádzkové náklady firmy, náklady prevozu krmív atď.) musel byť uzrozumený pri podpise zmluvy v bode 1/ a mať istotu pri podpise zmlúv v bode 2/ - 9/, že nebude schopný za dodané krmivá zaplatiť celú kúpnu cenu v čase, akom sa dohodol s poškodenými. Následne peniaze utŕžené za predaj krmív nepreviedol na poškodených aj napriek tomu, že mu v tom nič nebránilo, zaplatil len DPH a peniaze použil v rozpore s kúpnopredajnou zmluvou s poškodenými.
zástupcov firiem, ktoré s ním rokovali, napriek svojmu veku i mladému vzhľadu vystupoval suverénne a presvedčivo za snahou získať kontrakt na nákup. Takto postupne obžalovaný v mene firmy A., s.r.o., N. uzatváral zmluvy uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku postupne s poškodenými: R. H. – N., P. M., P., P. P., R. S., s P. A., P. O. v P., P. S., Ing. M. M. a Ž.. Úmysel obžalovaného v čase uzatvárania zmlúv s poškodenými nesplniť záväzok s kúpnych zmlúv, resp. v prípade ŽSR dohody o preprave, vyplýva z toho, že uhradil len DPH, zrejme aby sa vyhol podrobnejšieho skúmania zo strany daňového úradu. Aby oddialil a sťažil dôraznejšie konanie poškodených pri domáhaní sa plnenia zmlúv, začal sa obžalovaný zatajovať, alebo používal výhovorky o problémoch s predajom tovaru, pričom tovar bol dávno odpredaný. Počas oddialenia konania poškodených previedol firmu A., s.r.o., na inú osobu, 3 To 99/2005 10 pričom sa nesnažil, čo najskôr uhradiť pohľadávky poškodených z utŕžených peňazí za predaj krmovín. Obžalovaný nepresvedčil súd ani svojimi tvrdeniami v tom smere, ako naložil s utŕženými peniazmi za krmivá, a to predovšetkým pre nehodnoverný spôsob odovzdania peňazí. Obžalovaný mal peniaze odovzdať pre neho prakticky neznámej osobe svedkovi B., na ktorého previedol firmu A., s.r.o., v B. dňa 24. februára 1999 na nejakej chodbe bez prítomnosti svedkov. Svedok B. mal podpísať pokladničné doklady na prevzatie peňazí bez toho, aby si peniaze riadne prepočítal, čo je v rozpore s výpoveďami svedka B. a svedkyne J. G., ktorí tvrdili, že svedok B. podpisoval bianko pokladničné doklady v L.. Javí sa nelogické konanie obžalovaného, že si dal námahu s overovaním podpisov notárom na zmluve o prevode obchodného podielu obžalovaného vo firme A., s.r.o., na svedka J. B., ale pritom sumu 8 219.482 Sk len odovzdal na chodbe v tomto notárskom úrade bez svedkov a pre neho,
jeho slov, prakticky neznámej osobe - svedkovi B.. Pri konfrontácii so svedkom B. obžalovaný uviedol, že pri prevzatí peňazí došlo k podpisu jedného výdavkového a jedného príjmového dokladu obžalovaným a svedkom B.. Tieto doklady sa nachádzajú v origináli (č.l. 64a) a overenej kópii (č.l. 1042), pričom však originál výdavkového dokladu sa jasne nezhoduje s overenou kópiou tohto dokladu, čo vyvracia výpoveď obžalovaného. Aj tvrdenie obžalovaného o tom, že kupoval krmivá so stratou, lebo táto strata bola menšia ako sankcie zo strany D., s.r.o., nie je hodnoverné, lebo
svedka M. M., konateľa firmy D., s.r.o., s touto firmou nebola písomne dohodnutá žiadna konkrétna sankcia za nesplnenie záväzku zo zmluvy, tá sa mala dohodnúť vo forme dodatku k zmluve, k čomu nakoniec nedošlo. Naproti tomu nákupom krmív za vyššiu cenu, než za akú ich obžalovaný predal, mu vznikla strata z rozdielu nákup – predaj, ďalej zákonné sankcie v prospech poškodených vo výške
D. A. úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň z omeškania po splatnosti faktúry, keďže poškodeným nezaplatil včas a riadne a zároveň mu vznikli náklady s prepravou krmív. Za takéhoto úplného skutkového stavu preto nemal ani odvolací súd najmenšie pochybnosti o dôvodnosti a správnosti skutkových i právnych záverov prvostupňového súdu vo vyššie uvedenom ustálenom rozsahu. 3 To 99/2005 11 Rovnako uložený trest je primeraný a zákonný, pričom v rámci tohto postupu krajský súd citlivo vyhodnotil všetky kritériá stanovené v § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák. V týchto súvislostiach dôsledne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života i resocializačné prvky. Aj v tomto smere odvolací súd považuje závery súdu prvého stupňa za správne a v podrobnostiach na ne odkazuje. Spôsob výkonu trestu správne vychádza z ustanovenia § 39a ods. 3 Tr. zák., pretože v stanovenej druhej nápravnovýchovnej skupine bude pôsobenie výkonom trestu na páchateľa účinnejšie ako v najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine. Krajský súd však pochybil, keď priznal poškodenému P. S. škodu vo výške 1 600000 Sk a P. S. škodu vo výške 385 316,90 Sk. Čo sa týka náhrady škody vo vzťahu k poškodenému P. S., skutková veta rozsudku v bode 8/ obsahuje škodu 1 336 914 Sk, čo zodpovedá výške nezaplatenej kúpnej ceny z faktúry za dodávku kukurice číslo 31/98. Vo výroku o náhrade škody však súd priznal poškodenému S. sumu, ktorú si uplatnil v prípravnom konaní, a to 1 600 000 Sk, ktorá má zrejme zahŕňať aj úroky z omeškania. Tieto úroky z omeškania však poškodený v prípravnom konaní nekonkretizoval čo do výšky (percentuálnou sadzbou, resp. pevnou sumou) a obdobia, za ktoré sa tento úrok požaduje. Poškodený zároveň doložil cenu za vagónovanie kukurice z faktúr číslo 8362 a 8363 na sumy 3 472,60 Sk a 3 510,70 Sk, ktorá však nemôže byť súčasťou škody vzhľadom k tomu, že povinnosť niesť náklady nakládky tovaru bola
kúpnopredajnej zmluvy na predávajúcom, ktorý si ju uplatňuje v cene dodaného tovaru. Keďže krajský súd v rozsudku neuviedol, čo je presne zahrnuté v sume 1 600 000 Sk, je preto v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný. Obžalovaný v právnych vzťahoch s poškodenými vystupuje v dvojakom postavení, a to v obchodnoprávnom vzťahu ako štatutárny zástupca firmy A., s.r.o., a v trestnoprávnom vzťahu ako osoba povinná nahradiť uplatnenú škodu, pričom tu vznikli dva rozdielne nároky, a to nárok poškodených na plnenie zo zmluvy od firmy A., s.r.o., a nárok poškodených na náhradu škody od obžalovaného, ktorý bol uznaný za vinného z trestného činu. Tieto nároky však majú rovnaký základ, a teda ich bude nutné pri výklade ustanovenia § 43 ods. 3 Tr. por. (
ktorého návrh na náhradu 3 To 99/2005 12 škody spôsobenej trestným činom nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskoprávnom konaní alebo inom príslušnom konaní) považovať za ten istý nárok. Preto v súvislosti s nárokom na náhradu škody vo vzťahu k P. S., ide o prekážku už rozhodnutej veci, nakoľko o nároku tohto subjektu P. S., vyplývajúceho z nezaplatenia kúpnej ceny za dodanú pšenicu pre firmu A., s.r.o., uvedenú v skutkovej vete tohto uznesenia, bolo už rozhodnuté súdom v občianskoprávnom konaní. Existuje tu teda už jeden exekučný titul, a to právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu v L., sp. zn. 15 Rob 224/99, zo dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.