Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8CdoGp/1/2019 Identifikačné číslo spisu: 1113206476 Dátum vydania rozhodnutia: 26.02.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Oľga Trnková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 443

CSP) dospel k záveru, že dovolaním napadnuté rozhodnutia treba zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. 8/ Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ak to vyžaduje ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 458 ods. 1 CSP). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 458 ods. 2 CSP). 9/ Pri výklade uvedených ustanovení CSP a posudzovaní prípustnosti dovolania generálneho prokurátora podaného v tomto prípade treba mať na zreteli základné tézy vyplývajúce z judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a najvyššieho súdu, ktoré sa síce týkajú iného mimoriadneho opravného prostriedku generálneho prokurátora (mimoriadneho dovolania upraveného v OSP), tento iný mimoriadny opravný prostriedok má však s dovolaním generálneho prokurátora upraveným v CSP spoločné to, že v oboch prípadoch ide o mimoriadny opravný prostriedok subjektu verejnej moci odlišného od účastníka konania (strany sporu). A práve to považuje predmetná judikatúra za osobitne významné. 10/ Z judikatúry ESĽP vyplýva, že prieskum právoplatných súdnych rozhodnutí musí rešpektovať zásadu „vlády práva“ a princíp právnej istoty. Konečné rozsudky by mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté, zrušené môžu byť iba za účelom nápravy fundamentálnych chýb (rozsudok ESĽP vo veci Tishkevich proti Rusku). Teda ESĽP pripúšťa zásah do konečného súdneho rozhodnutia, ako výnimku zo zásady právnej istoty a zo zásady res iudicata, ak takýto zásah je odôvodnený potrebou nápravy fundamentálnej chyby súdneho rozhodnutia. Zásah (zrušenie alebo zmena napadnutého rozhodnutia) musí byť legálny (spôsobom ustanoveným zákonom), musí byť legitímny (potreba nápravy fundamentálnej chyby) a musí byť proporcionálny. Proporcionalita musí existovať medzi záujmom na nezmeniteľnosti konečného súdneho rozhodnutia (na jednej strane) a legitímnym cieľom zásahu (na strane druhej). ESĽP pristupuje k posudzovaniu otázky proporcionality medzi označenými cieľmi tak, že záujem na zachovaní (nezmeniteľnosti) konečného súdneho rozhodnutia prevažuje. 11/ Fundamentálne pochybenie, ktoré opodstatňuje zrušenie rozhodnutia, môže podľa názoru ESĽP predstavovať napríklad omyl v právomoci, vážne porušenie súdneho procesu alebo zneužitie právomoci (rozsudok vo veci Luchkina proti Rusku). Musí ísť o pochybenie, ktoré má vplyv na integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu. Fundamentálnou chybou nie je nesprávna interpretácia právneho predpisu a nemožno za ňu považovať skutočnosť, že na predmet konania existujú dva rozličné názory. Rozhodnutia ESĽP zdôrazňujú, že právoplatnosť rozhodnutia súdu nemá byť prelomená len z dôvodu dosiahnutia právnej istoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku) alebo iného právneho názoru. ESĽP tieto predpoklady prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov opätovne zdôraznil v rozhodnutiach vo veciach DRAFT.OVA, a.s. proti Slovenskej republike, PSMA, s.r.o., proti Slovenskej republike a COMPCAR, s.r.o. proti Slovenskej republike (I. ÚS 349/2015). Z predmetnej judikatúry Ústavný súd SR vyvodil názor, podľa ktorého nie je možné prejednať mimoriadny opravný prostriedok subjektu odlišného od účastníka konania (strany sporu) podaný „z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, aj keby po právnej stránke bola skutočne nesprávne posúdená“ (I. ÚS 274/2016). 12/ Predmetom konania v danej veci je zaplatenie peňažnej sumy titulom nároku na úhradu za vedenie účtu cenných papierov, ktorú žalobkyňa uplatňovala proti žalovanej za obdobie rokov 2008, 2009 a 2010 vo výške 289,72 €. Žalovaná počas konania vzniesla námietku premlčania, na ktorú súdy prihliadli, pričom ju posúdili podľa ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka. 13/ Podľa názoru generálneho prokurátora rozhodnutiami konajúcich súdov došlo k porušeniu základného práva žalovanej na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Poukázal na znenie § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 566/2001 Z.z.“), keď súdy rozhodli v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá našla odraz aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 7/2017 pod č.

1. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1 Obdo 42/2015 zaujal jednoznačný právny záver, že ustanovenie § 105 ods. 5 zákona o cenných papieroch presne určuje okruh vzťahov, ktoré sú subsidiárne podradené Obchodnému zákonníku. Analogické použitie takéhoto odkazu na iné právne vzťahy je neprípustné. Pokiaľ v zákone o cenných papieroch neexistuje priamy odkaz pre určitý okruh vzťahov na Obchodný zákonník, je potrebné subsidiárne aplikovať všeobecný predpis občianskeho práva. 14/ Obsahom právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval, že rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánu verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej otázke za rovnakej alebo analogickej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, PL ÚS 21/00). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku SR charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere k spravodlivému súdnemu konaniu (IV. ÚS 49/06). Podobne aj ESĽP v rozsudku Beian proti Rumunsku konštatoval, že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne, pričom úlohou najvyššieho súdu je usmerňovať takéto rozdielne rozhodnutia. Vychádzajúc z faktu, že princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými, a preto je súd (sudca) nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť ho v rozhodovacej činnosti. 15/ Podľa § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený, a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu, sa spravujú týmto zákonom a obchodným zákonníkom. 16/ Najvyšší súd SR v uznesení z
2. júna 2016 sp.zn. 1 Obdo 42/2015 považoval za správny záver súdov nižšej inštancie, ktorý na daný právny vzťah (upravený zákonom o cenných papieroch) aplikovali v časti týkajúcej sa premlčania nárokov uplatnených titulom nedoplatkov za vedenie účtu majiteľa cenných papierov, ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 7 /2017 pod č. 55 a jeho právna veta znie: „Ustanovenie § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách presne určuje okruh vzťahov, ktoré sa subsidiárne podraďujú Obchodnému zákonníku. Analogické použitie takéhoto odkazu na iné vzťahy, ktoré v ňom uvedené zákonné podmienky nespĺňajú, je neprípustné. Pokiaľ neexistuje v ZoCP ako osobitnom predpise (lex specialis) pre určitý okruh vzťahov priamy odkaz na Obchodný zákonník (ako je ust. § 105 ZoCP), je potrebné subsidiárne aplikovať všeobecný predpis občianskeho práva, ak je majiteľom účtu cenných papierov fyzická osoba nepodnikateľ“. 17/ Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania súdov nižšej inštancie bola predmetná právna otázka, t.j. otázka aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na premlčanie nárokov uplatnených titulom poplatkov za vedenie účtu majiteľa cenných papierov riešená judikatúrou najvyššieho súdu, konkrétne v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 7/2017 pod č.
3. Je nepochybné, že ak súdy v danej veci aplikovali na premlčanie uplatnených nárokov Obchodný zákonník, postupovali v rozpore s uvedeným rozhodnutím. 18/ Teda v danej veci konajúce súdy vyhodnotili vznesenú námietku premlčania v rozpore s judikatúrou najvyššieho súdu a uvedeným postupom založili „prekvapivé rozhodnutie“, čím podľa názoru dovolacieho súdu porušili právo žalovanej na spravodlivý proces. Treba súhlasiť s tvrdením generálneho prokurátora , že takýto postup konajúcich súdov možno označiť za „fundamentálnu chybu“ v zmysle judikatúry ESĽP. 19/ Posúdenie prípustnosti dovolania generálneho prokurátora patrí výlučne do právomoci najvyššieho súdu. Teda je vždy v právomoci najvyššieho súdu posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu , či podanie dovolanie vyžaduje ochrana práv, ktorú nemožno v čase podania dovolania dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, či je splnený predpoklad, že právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúceho v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a napokon, či potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. 20/ V danej veci rozhodol súd prvej inštancie a o podanom odvolaní krajský súd, proti ktorému dovolanie podané nebolo, ale vzhľadom na to, že predmetom konania bolo peňažné plnenie vo výške 139,41 € v zmysle § 422 ods. 1 CSP ani nebolo prípustné. Teda v čase podania dovolania GP nebolo možné ochranu práv žalovanej dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, t.j. podľa názoru najvyššieho súdu bola podmienka subsidiarity splnená. 21/ Ako bolo uvedené vyššie, postupom súdov nižšej inštancie, ktoré rozhodli v rozpore s judikatúrou najvyššieho súdu, t.j. prekvapivo, porušili právo žalovanej na spravodlivý proces. Pri riešení právnej otázky, od ktorej záviselo ich rozhodnutie, sa odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (pozri R 71/2018). 22/ Ustanovenie § 458 ods. 2 CSP patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéze nie je stanovená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého okruhu okolností (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 3CdoGp 2/2016). Pri posudzovaní splnenia posledného predpokladu prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia dospel najvyšší súd aj k záveru, že v individuálnych okolnostiach daného prípadu potreba zrušiť generálnym prokurátorom napadnuté rozhodnutia má prevahu nad záujmom zachovania ich nezmeniteľnosti a pokiaľ ide o princíp právnej istoty, tento je v čl. 2 ods. 2 CSP definovaný ako stav, v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Treba pritom zdôrazniť množstvo vecí, ktoré súvisia práve so spoplatnením služby za vedenie účtov majiteľov cenných papierov. 23/ Z uvedených dôvodov najvyšší súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a aj rozsudok súdu prvej inštancie, a to v časti napadnutej dovolaním generálneho prokurátora a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§

§ 449ods.

2 CSP). 24/ Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§

§ 453ods.

3 CSP). 25/ Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.