1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) potvrdil ako vecne správne uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č.k. 5Er/263/2008-19 z 15. mája 2018 v odvolaní napadnutom výroku I. o zastavení exekúcie. Odvolací súd odvolanie proti výroku II. zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania
3, a súčasne v III. výroku zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o práve súdneho exekútora voči oprávnenému na náhradu trov konania a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
1 písm. d/ C.s.p. Odvolací súd v IV. výroku uznesenia nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k napadnutému výroku I. prvoinštančného uznesenia o zastavení exekúcie vyplýva, že Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Poukázal aj na to, že sú naplnené všetky podmienky pre zastavenie exekúcie aj
1 písm. m/ Exekučného poriadku. O trovách konania strán (účastníkov) súd prvej inštancie rozhodol
1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že povinným náhradu trov konania nepriznal, pretože povinným v konaní trovy nevznikli. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodol
1, 200 ods. 5, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po ich vyčíslení zo strany súdneho exekútora (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie ktorého prípustnosť odôvodnil
1 písm. a/ a b/ C.s.p. tvrdiac že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia. Dovolateľ mal za to, že pri riešení otázky možnosti prerušenia exekučného konania z dôvodu podania návrhu
č. 125 ods. 1 Ústavy SR sa odvolací súd odklonil od ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR. Dovolateľ dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 14CoE/225/2018 z 29. marca 2019 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude odvolací súd povinný opätovne posúdiť dôvodnosť podnetu na prerušenie konania, ako aj dôvodnosť iniciovania konania
čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Ďalej navrhol, že ak by dovolací súd nepostupoval v zmysle návrhu ktorý uviedol dovolateľ v prvom návrhu petitu svojho dovolania, aby dovolací súd sám konanie prerušil, a sám sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na začatie konania
čl. 125 ods. 1 Ústavy SR, ktorého predmetom bude posúdenie súladu ustanovení § 243 písm. f/ Exekučného poriadku, ktoré boli do exekučného poriadku doplnené zákonom č. 438/2015 Z.z., s Ústavou SR. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpený advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok oprávneného je potrebné odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné: 5.
veta prvá Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6.
4 Exekučného poriadku, dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. 7.
1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
predpisov účinných do
predpisov účinných do
c/ C. s. p. odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.