1 Trestného zákona zastavené z dôvodu, že skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie vo veci.
381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 100 ods. 1, § 106, § 427, § 428 Občianskeho zákonníka, § 3, § 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom žalobu považoval za čiastočne dôvodnú. Poukázal na to, že predmetom konania bol priamy nárok žalobkyne voči žalovanej na náhradu škody na zdraví, u ktorej bolo v čase dopravnej nehody poistené motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: B., ktorým bola škoda spôsobená, čím bola daná vecná pasívna legitimácia žalovanej. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne odvodil zo skutočnosti, že v dôsledku dopravnej nehody Ing. Y.po náraze do zadnej časti vozidla Z., následne narazil i do žalobkyne, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu jej zdravia. Žalobkyňa si pôvodne uplatnila náhradu škody v sume 9 600,48 eur s prísl. a sumu 789,31 eur titulom straty na zárobku. Po rozšírení žalobného petitu (pripustenej uznesením zo 7. mája 2013) si žalobkyňa, okrem pôvodne uplatnených súm, uplatnila aj sumu 43 680,-eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Následne žalobkyňa v priebehu konania zobrala žalobu späť v časti bolestného vo výške 413,-eur, v časti nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 31 222,-eur a v časti nároku na stratu na zárobku vo výške 244,04 eur, celkom v sume 31 879,04 eur a tiež v časti uplatnených úrokov z omeškania z bolestného nad sumu 9 113,-eur. 5. Súd prvej inštancie zodpovednosť Ing. Y. posúdil
1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobkyni bola škoda na zdraví spôsobená okolnosťami, ktoré mali pôvod v prevádzke (tzv. vnútorné okolnosti) a pri ktorých zákon nepripúšťal možnosť špeciálnej liberácie. Prevádzateľ motorového vozidla Ing. Y. sa nemohol tejto zodpovednosti zbaviť (§ 428 Občianskeho zákonníka), nakoľko škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré mali pôvod v prevádzke a prevádzateľ nepreukázal, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať. Súd prvej inštancie súčasne uviedol, že hoci bolo vozidlo Škoda Felícia v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a Z., žalobkyňu nebolo možné považovať za jeho prevádzateľa, nakoľko sa v čase úrazu nachádzala mimo vozidla, a teda nemala faktickú možnosť ho užívať. Vozidlo, ktoré spôsobilo zranenia žalobkyni, viedol vodič Ing. Y., ktorý
vyjadrenia znalca Ing. Y. mal možnosť zastaviť pred možným miestom zrážky s vozidlom Škoda Felícia, ak by reagoval z rýchlosti do 27 km/hod., pričom jeho rýchlosť bola približne 40 km/hod. Pri rýchlosti 27 km/hod. by nárazová rýchlosť bola 0 a pri reagovaní Ing. Y. pri rýchlosti 30 km/hod. nárazová rýchlosť by bola v takom rozsahu, že by nespôsobila odhodenie jeho vozidla (Škoda Octavia) mimo vozovku - a teda v takom prípade by nedošlo k zraneniu žalobkyne. Vodič, Ing. Y., tak
názoru súdu prvej inštancie zásadným spôsobom porušil ustanovenia § 3 ods. 1, 2 písm.
1 CSP.
vyjadrenia znalca Ing. N. mal vodič Ing. K. možnosť zastaviť pred možným stretom zrážky s vozidlom Škody Felícia, ak by reagoval z rýchlosti do 27 km/hod. (a samozrejme nižšej), pričom jeho rýchlosť bola v čase nehody približne 40 km/hod. Pri rýchlosti 27 km/hod. by sa totiž jeho nárazová rýchlosť rovnala nule a pri reagovaní pri rýchlosti 30 km/hod. by bola jeho nárazová rýchlosť iba v takom rozsahu, že by nespôsobila odhodenie vozidla (Škoda Octavia) mimo vozovku a v tomto prípade by nedošlo ani k zraneniu žalobkyne. Vodič vozidla zn. Škoda Octavia tak mohol zabrániť nehode, pokiaľ by jazdil rýchlosťou do 27 km/hod. Porušenie ustanovenia § 3 ods. 1, 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. zásadným spôsobom bolo preto u vodiča Ing. K. preukázané. Taktiež bolo preukázané poškodenie zdravia žalobkyne, pričom žalovaná nepreukázala, že v súlade s § 428 Občianskeho zákonníka Ing. Y. škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať (liberačný dôvod). 9. Odvolací súd dodal, že porovnávanie rýchlosti 27 km/hod., pri ktorej by nedošlo k stretu vozidiel, s najvyššie povolenou rýchlosťou na danom úseku cesty 90 km/hod. zo strany žalovanej, bolo právne nevýznamné, nakoľko vodič sa má po ceste pohybovať nielen dovolenou, ale aj primeranou rýchlosťou. Nebolo nedôvodné očakávať a vyžadovať, aby vodiči za takých krajne nepriaznivých podmienok, aké boli v čase dopravnej nehody, sa pohybovali rýchlosťou aj značne menšou oproti maximálne dovolenej rýchlosti na danom úseku, ako aj, aby náležite predvídali eventuálnu možnosť prekážky v cestnej premávke, ktorá mohla vzniknúť pri takýchto nepriaznivých podmienkach pomerne ľahko. Rýchlosť 27 km/hod. vypočítaná znalcom, pri ktorej by nedošlo k zrážke, sa potom vôbec nejavila ako neadekvátna týmto nepriaznivým podmienkam, pričom po právnej stránke plne reflektovala nevyhnutnosť dodržania primeranej rýchlosti. Názor žalovanej, ohľadne nepredvídateľnej (neočakávanej) prekážky v podobe stojaceho vozidla zn. Škoda Felícia pre idúce vozidlo zn. Škoda Octavia, považoval za nesprávny, nakoľko s ohľadom na nepriaznivé poveternostné podmienky, ako aj na stav vozovky, prekážka v podobe stojaceho vozidla bola predvídateľná, t. j. vodič vozidla Škoda Octavia ju mohol a aj mal predvídať. Pokiaľ žalovaná poukazovala na skutočnosť, že vodič vozidla Škoda Octavia by zvládol prejsť kritickým úsekom, ak by mu v koridore jeho jazdy nebola vytvorená neočakávaná prekážka, nemalo to
odvolacieho súdu relevanciu pre toto konanie, nakoľko žalovaná opomenula nevyhnutnosť zohľadnenia konkrétnej situácie v cestnej premávke v čase dopravnej nehody, ako aj povinnosť vodiča pohybovať sa s vozidlom primeranou rýchlosťou. Odvolací súd uviedol, že vzhľadom na nepriaznivý stav vozovky (súvislú vrstvu ujazdeného snehu, zľadovatenú a neposypanú), typ cestnej komunikácie (cestu III. triedy), jej profil (sklon, zákruty), ako aj sneženie, vodič vozidla Škoda Octavia tomuto neprispôsobil svoju jazdu, čím porušil § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., keďže po nej jazdil neprimeranou rýchlosťou. Z technického hľadiska (v zmysle záverov znalca) boli príčinami predmetnej dopravnej nehody: 1/ vytvorenie prekážky stojacim vozidlom zn. Škoda Felícia v koridore jazdy vozidla zn. Škoda Octavia, 2/ klzká vozovka znemožňujúca vodičovi Ing. Y. zabrániť zrážke so stojacim vozidlom z pôvodnej rýchlosti jazdy (približne 40 km/hod.), ako aj 3/ rýchlosť jazdy Ing. Y. vyššia ako 27 km/hod. na klzkej vozovke, ktorá mu znemožnila zabrániť zrážke zo stojacim vozidlom. Nebolo preto možné konštatovať, že dopravnú nehodu zavinil manžel žalobkyne Z., u ktorého naviac nebolo preukázané porušenie žiadneho právneho predpisu. 10. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom žalobkyne, že v danej veci nebola možná liberácia prevádzateľa vozidla Škoda Octavia
Občianskeho zákonníka, nakoľko škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré mali pôvod v povahe prevádzky tohto vozidla, ktoré ako jediné narazilo do žalobkyne a spôsobilo jej škodu na zdraví. Nesprávny tak bol názor žalovanej, že sa prevádzateľ vozidla Škoda Octavia mohol liberovať. Odvolací súd v tejto súvislosti dodal, že ani v prípade, že by takáto liberácia možná bola, žalovaná nepreukázala, že by zo strany vodiča vozidla Škoda Octavia bolo vyvinuté všetko úsilie na zabránenie vzniku tejto škody. 11. Odvolací súd na danú vec neaplikoval (ako požadovala žalovaná) ust. § 431 Občianskeho zákonníka, nakoľko škoda na zdraví žalobkyne nebola
neho spôsobená pri strete prevádzok. Nárok žalobkyne preto nebolo možné posudzovať s ohľadom na účasť prevádzateľov na spôsobení vzniknutej škody (§ 431 Občianskeho zákonníka), ale výlučne
Škoda na zdraví žalobkyni nebola spôsobená pri strete prevádzok dvoch vozidiel, ale v dôsledku nárazu vozidla Škoda Octavia do žalobkyne. Pri takomto skutkovom deji bola potom bez významu i skutočnosť, či žalobkyňa bola alebo nebola prevádzateľom vozidla Škoda Felícia, ktoré jej nespôsobilo žiadnu škodu na zdraví. Žalobkyni nebolo možné vyčítať ani spoluzavinenie na vzniknutej škode, ani to, že motorové vozidlo, ktoré šoféroval jej manžel, sa stalo prakticky neovládateľné pre zlý stav vozovky. Žalobkyňa ako spolujazdkyňa, ale ani jej manžel, ako vodič, nemali reálnu možnosť dostať vozidlo Škoda Felícia na také bezpečné miesto, kde by nehrozilo stretu so žiadnym iným vozidlom, a to v priebehu doslova niekoľkých sekúnd, ktoré prešli od jeho konečného zastavenia v protismernej časti vozovky do momentu zrážky s vozidlom Škoda Octavia. Možnosť opustenia protismernej časti vozovky vozidlom Škoda Felícia by si za daného zlého stavu cesty, ktorá spôsobila jeho prekĺzavanie a nemožnosť stúpania smerom do kopca (v smere na dedinu C.), vyžadovalo nepochybne značne dlhší čas, ako by to bolo pri riadnom stave cesty. Bolo by v rozpore nielen s povahou a účelom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
Občianskeho zákonníka, ale aj s elementárnou spravodlivosťou pri usporiadaní občianskoprávnych vzťahov, keby žalovaná, ako poisťovateľ vozidla Škoda Octavia, nebola zaviazaná nahradiť škodu, ktorú žalobkyni spôsobilo vozidlo u nej povinne zmluvne poistené. 12. Pokiaľ žalovaná v konaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne nepovažoval žalobkyňu za prevádzateľa vozidla Škoda Felícia, nič to nemenilo na výsledku sporu, keďže žalobkyni nebola spôsobená škoda pri strete prevádzok, ale až následne - po strete prevádzok. Ani v prípade, keby sa v danej veci aplikovalo ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka, by sa žalovaná nezbavila svojej zodpovednosti, a to pre jednoznačnú účasť prevádzateľa vozidla Škoda Octavia na strete prevádzok, ako aj pre nenaplnenie podmienok liberácie
ktorého sa vodič môže spoliehať na to, že ostatní účastníci cestnej premávky dodržia dopravné predpisy. Nebolo preto možné od Ing. Y. vyžadovať, aby sa v danom úseku (kde bola povolená rýchlosť 90km/hod.) pohyboval rýchlosťou do 27 km/hod. Odvolací súd preto neprávne právne posúdil okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, keď rozhodol, že Ing. Y. sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti (liberovať sa) za vzniknutú škodu na zdraví žalobkyne
1 písm. a/ CSP. 16.
žalovanej je dovolanie tiež prípustné i
1 písm. b/ CSP, a to v otázke, „či v danom prípade bolo možné žalobkyňu považovať za prevádzateľa vozidla Škoda Felícia“. Za nesprávny považovala právny názor odvolacieho súdu,
ktorého žalobkyňu nebolo možné považovať za prevádzateľa vozidla Škoda Felícia, hoci toto bolo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Poukázala na to, že prevádzateľom vozidla je tiež osoba, ktorá s ním môže právne a fakticky disponovať, t. j. neviaže sa na to, či sa vo vozidle Škoda Felícia žalobkyňa nachádzala alebo či ho šoférovala. Žalobkyňa tesne pred vznikom dopravnej nehody sedela vo vozidle Škoda Felícia a nič jej nebránilo v tom, aby sama alebo prostredníctvom manžela odstránila zošmyknuté vozidlo z protismeru. Žalobkyňa mala právnu (bola vlastníčkou), ako aj faktickú možnosť disponovať s vozidlom Škoda Felícia, a preto rovnako nesie objektívnu zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky. Z tohto dôvodu odvolací súd nepostupoval správne, keď na vec neaplikoval ust. § 431 Občianskeho zákonníka. Žalovaná mala za to, že pri vozidle, ktoré predstavuje predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sú ich prevádzateľmi spravidla obaja manželia, a to aj v prípade, že vozidlo užíva len jeden z manželov, napr. z dôvodu, že len on má vodičské oprávnenie (Fekete, I.: Občiansky zákonník, 2 zväzok, Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie, Bratislava: Eurokódex 2015, s. 691).
žalovanej súdy nesprávne právne posúdili stret dvoch prevádzok, nakoľko žalobkyňa bola v čase dopravnej nehody prevádzateľom vozidla Škoda Felícia, rovnako ako jej manžel. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak záviselo aj od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola dovolacím súdom vyriešená, a to „či za prevádzateľa vozidla, ktoré je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je možné považovať oboch manželov, ktorí majú možnosť právne a fakticky disponovať s vozidlom“, v dôsledku čoho odvolací súd nesprávne právne posúdil i otázku možnej aplikácie ust. § 431 Občianskeho zákonníka na posudzovaný prípad. 17. V závere dovolania žalovaná zhrnula závery znaleckého dokazovania, z ktorých
nej vyplynulo, že dopravná nehoda vznikla v dôsledku nesprávneho konania vodiča vozidla Škoda Felícia - manžela žalobkyne, pričom vodič vozidla Škoda Octavia nemal možnosť vzniku tejto nehody zabrániť. Príčinou vzniku dopravnej nehody bolo teda vytvorenie prekážky stojacim vozidlom Škoda Felícia v koridore jazdy vozidla Škoda Octavia. Klzká vozovka bola prvkom, ktorý neumožňoval (Ing. Y.) zabrániť zrážke so stojacim vozidlom. Ing. Y. jazdil po vozovke primeranou rýchlosťou a neporušil povinnosť prispôsobiť rýchlosť svojej jazdy schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré bolo možné predvídať. V danom prípade sa nejednalo o horskú cestu (ako uviedol odvolací súd), ale o klasickú asfaltovú cestu III. triedy, číslo 018168. Nebolo odôvodnené vyžadovať od vodiča Škody Octavia (s ohľadom na princíp obmedzenej dôvery v doprave), aby išiel najviac rýchlosťou 27 km/hod. na úseku cesty, kde bola povolená rýchlosť 90km/hod., z dôvodu, že to bola rýchlosť, pri ktorej bol schopný ubrzdiť vozidlo Škoda Octavia pred prekážkou, ktorú tam nemohol očakávať. Súdy preto nesprávne právne posúdili vykonané dôkazy. Ing. Y. sa snažil bezpečne obísť vozidlo Škoda Felícia (ktoré tvorilo prekážku) sprava za primeraného brzdenia, aby sa nedostal do šmyku, avšak ďalšiu prekážku mu vytvorila samotná žalobkyňa, ktorá stála na kraji cesty, a preto už nedokázal obísť vozidlo Škoda Felícia, resp. vyhnúť sa mu stočením riadenia vpravo mimo vozovku bez ohrozenia vpravo stojacej chodkyne (žalobkyne). Ing. Y. ani pri vynaložení všetkého úsilia potom nemal možnosť zabrániť vzniku škodovej udalosti. Správne sa rozhodol pre prijateľnejšiu alternatívu, keď náraz vozidla Škoda Octavia korigoval mimo chodkyňu, nachádzajúcu sa vedľa cesty. Ing. Y. preto naplnil predpoklady liberácie
Naopak, dopravnej nehode mohol predísť manžel žalobkyne, keby sa posunul so svojím vozidlom mimo jazdný pruh vozidla Škoda Octavia. Príčinou vzniku dopravnej nehody tak bolo nesprávne konanie vodiča vozidla Škoda Felícia, pričom vodič vozidla Škoda Octavia by zvládol prejsť kritickým úsekom, len ak by mu vozidlo Škoda Felícia nevytvorilo prekážku, ktorú (v zmysle princípu obmedzenej dôvery v doprave) bolo možné kvalifikovať ako prekážku nepredvídateľnú, na ktorú sa potom nevzťahuje aplikácia § 16 ods. 1 zákona o cestnej preprave, ako ani rozhodnutie R 3/1969 (ktoré je bez ďalšieho nepoužiteľné v dôsledku rozporu s mladšou judikatúrou, ako aj s aktuálnymi právnymi predpismi). Z týchto dôvodov súdy nesprávne právne posúdili otázku objektívnej zodpovednosti vodiča vozidla Škoda Octavia, keď odignorovali rozsiahlu judikatúru, na ktorú žalovaná v konaní poukazovala. Týmto sa súdy odklonili i od rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu.
1 CSP (z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom), v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm. b/), alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/). 22. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú
dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). 23. O tom, či je daná prípustnosť dovolania
1 CSP (a to z hľadiska všetkých troch procesných situácií upravených v uvedenom ustanovení pod písmenom a/ až c/) rozhoduje dovolací súd, pričom závery o (ne)prípustnosti dovolania prijíma na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ súdu vysvetlí, konkretizuje a doloží, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky.
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal
jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť (R 83/2018). Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Na rozdiel od vyššie uvedenej procesnej situácie ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dopadá na situáciu, v ktorej určitá právna otázka ešte nebola dovolacím súdom riešená (preto ani nedošlo k ustáleniu jeho rozhodovacej praxe).
dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 30. Žalovaná, za nosnú a doposiaľ dovolacím súdom neriešenú, označila právnu otázku „či v danom prípade bolo možné žalobkyňu považovať za prevádzateľa vozidla Škoda Felícia“, s tým, že od jej vyriešenia potom záviselo i právne posúdenie možnej aplikácie ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka na posudzovaný prípad (t. j. zohľadnenie miery účasti oboch vozidiel na vzniku škodovej udalosti). Inými slovami, žalovaná mala za to, že súdy mali v danej veci prioritne aplikovať ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka (posudzovať vec ako stret dvoch prevádzok), pričom žalobkyňu mali, rovnako ako jej manžela, považovať za prevádzateľa vozidla Škoda Felícia. Pre prípad, že tak neurobili, mali pri aplikácii objektívnej zodpovednosti (§ 427 Občianskeho zákonníka) zohľadniť i dôvody liberácie u vodiča vozidla Škoda Octavia
Súdy v tejto otázke vec nesprávne právne posúdili, keď žalobkyni priznali nárok na náhradu škody napriek tomu, že v konaní boli takéto dôvody pre liberáciu Ing. K. preukázané, resp. keď svoje rozhodnutia založili iba na výlučnej zodpovednosti Ing. K. za vzniknutú škodu.
1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú
účasti na spôsobení vzniknutej škody.
1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka možno posúdiť zodpovednosť prevádzateľov, ktorých prevádzky sa stretli, len pokiaľ ide o vyporiadanie výlučne medzi nimi, t. j. iba vo vzťahu ku škode, ktorá vznikla len im, nie však aj pokiaľ ide o škodu iného subjektu, ktorý pri strete utrpel škodu a nebol prevádzateľom stretnuvších sa vozidiel. Ak pri takomto strete prevádzok dôjde ku škode tretej osoby, nemožno vo vzťahu k tejto tretej osobe použiť ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka. Prevádzatelia vozidiel, zo stretu ktorých vzišla škoda inému poškodenému, zodpovedajú za škodu tejto osobe
ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, a to spoločne
ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 35. Súdna prax konštantne vychádza zo záveru, že ak došlo k stretu prevádzok medzi dvoma alebo viacerými prevádzateľmi, ich zodpovednosť a vyporiadanie medzi nimi je upravené v ustanovení § 431 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k tretím osobám, ktorým v dôsledku tohto stretu vznikla škoda, je potom potrebné postupovať
ustanovení § 427 a § 438 Občianskeho zákonníka, príp. tiež
Za tretie osoby sa považujú osoby, ktoré pri strete prevádzok síce utrpeli škodu, ale neboli prevádzateľmi stretávajúcich sa dopravných prostriedkov (napr. osoba prepravovaná v niektorom zo stretnúcich sa dopravných prostriedkov, osoba nachádzajúca sa v čase stretu dopravných vozidiel mimo nich - napr. chodec). Vo vzťahu k tretím poškodeným osobám každý prevádzateľ zodpovedá
ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, a to buď samostatne alebo spoločne a nerozdielne
ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka (R 70/1969). Medzi sebou sa prevádzatelia potom vyporiadajú
hľadísk uvedených v § 431 Občianskeho zákonníka. 36. Ak však i tretia osoba mala na škode podiel v dôsledku svojho zavinenia (napr. v dôsledku nedodržania pravidiel cestnej premávky - nemala v čase nehody zapnutý bezpečnostný pás) rozsah jej nárokov na náhradu škody sa posúdi
ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť tejto osoby vo vzťahu ku škode, ktorá mohla vzniknúť v dôsledku jej konania voči jednotlivým prevádzateľom, sa posúdi
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. 37. Ustanovenie § 438 Občianskeho zákonníka sa týka ako všeobecnej zodpovednosti (§ 420 Občianskeho zákonníka), tak i jednotlivých prípadov osobitnej zodpovednosti (§ 420a až 437 Občianskeho zákonníka). Navyše sa týka ako objektívnej zodpovednosti, tak aj zodpovednosti založenej na princípe zavinenia. Vzťahuje sa na zodpovednosť za škody ako na majetku, tak i na zdraví. Spoločná zodpovednosť nie je vylúčená ani v prípade, keď jeden zo škodcov zodpovedá
Občianskeho zákonníka a druhý
princípu objektívnej zodpovednosti. Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 438 Občianskeho zákonníka nezáleží teda na tom, či ide o konkurenciu (súbeh) objektívnej zodpovednosti (§ 427 Občianskeho zákonníka) a subjektívnej zodpovednosti (§ 420 Občianskeho zákonníka). Spoločná zodpovednosť
Občianskeho zákonníka môže byť potom spoločná a nerozdielna (solidárna) alebo delená - čiastočná. Spôsobenie škody viacerými škodcami (pluralita škodcov) má za následok ich solidárnu zodpovednosť. Podstata tejto zodpovednosti spočíva v tom, že spoloční škodcovia budú za škodu zodpovedať spoločne a nerozdielne. Poškodený môže požadovať náhradu celej škody od ktoréhokoľvek škodcu a ten, na ktorého sa s takouto žiadosťou obráti, nie je oprávnený požiadavku na celú úhradu odmietnuť a požadovať od poškodeného, aby svoj nárok rozdelil medzi všetkých škodcov. Až na základe vzájomného vyporiadania sa môže ten zo škodcov, ktorý uhradil poškodenému celú škodu, čím spôsobil zánik povinnosti i ostatných škodcov, vyporiadať s ostatnými škodcami
účasti na spôsobenej škode (§ 439 Občianskeho zákonníka). 38. Delenú zodpovednosť môže založiť jedine rozhodnutie súdu. O delenú zodpovednosť za škodu ide vtedy, ak súd rozhodne, že škodcovia za škodu zodpovedajú
svojej účasti na spôsobení škody.
celkového správania poškodeného pred vznikom škody a počas škodového deja. Zavinenie poškodeného sa týka buď jeho aktívneho konania alebo opomenutia. Zavinenie poškodeného v objektívnom zmysle (t. j. akým spôsobom by sa za daných okolností zachoval priemerne starostlivý človek, resp. aké správanie by sa spravidla od každého konajúceho v danom prípade dalo očakávať) by sa malo skúmať najmä v prípade škôd spôsobených v cestnej doprave. Ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka o zavinení poškodeného možno aplikovať aj vo vzťahu k ustanoveniu § 415 Občianskeho zákonníka o splnení prevenčnej povinnosti poškodeným. Uvedené znamená, že ak poškodený koná v rozpore s tzv. generálnou prevenčnou povinnosťou (§ 415 Občianskeho zákonníka), a ak je toto konanie jednou z príčin vzniku škody na jeho strane, znáša svoju škodu pomerne v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka. Zavinenie poškodeného vystupuje ako dôvod na zníženie rozsahu zodpovednosti škodcu, ak ide o nedbanlivostné konanie poškodeného, pričom škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na prípady, keď škoda spôsobená poškodenému nie je v plnom rozsahu výsledkom konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne alebo úplne podieľalo aj konanie samotného poškodeného. Zodpovednosť poškodeného je tak daná, ak jeho konanie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, t. j. ak vznikla škoda (úplne alebo čiastočne) tiež následkom konania poškodeného. Zavinenie poškodeného pri vzniku škody je buď dôvodom na zníženie rozsahu náhrady škody (§ 442 a nasl. Občianskeho zákonníka) poškodenému, alebo aj na vylúčenie zodpovednosti škodcu za škodu. Ak škoda bola spôsobená tiež zavinením poškodeného, v rozsahu tohto zavinenia je vylúčená zodpovednosť škodcu. Zavinenie poškodeného ako jeden z faktorov znižujúcich rozsah náhrady škody sa týka zavinenia poškodeného pri vzniku škody (napr. prechádzanie cez cestu tam, kde je to zakázané) a zavinenia po vzniku škody (napr. poškodený nenechá zranenie ošetriť lekárom, čím sa zvýši rozsah škody). Ak súd dospeje k záveru o spoluzavinení poškodeného, náhradu škody pomerne zníži, a to vo všetkých jej zložkách (§ 444 až § 449 Občianskeho zákonníka), teda aj náhradu bolestného a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia i jej prípadné zvýšenie. 41. V danej veci súdy pri svojom rozhodovaní vychádzali z právneho záveru, že za škodu spôsobenú na zdraví žalobkyne predmetnou dopravnou nehodou nesie plnú (výlučnú) zodpovednosť prevádzateľ motorového vozidla Škoda Octavia, Ing. Y., a to
Titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z.) potom k jej náhrade zaviazali žalovanú. Súdy však vo svojich rozhodnutiach opomenuli zohľadniť i ďalšie skutočnosti vyplývajúce z predmetnej škodovej udalosti, najmä to, že škoda bola žalobkyni (ako tretej osobe - chodkyni) spôsobená v dôsledku stretu dvoch prevádzok (motorových vozidiel Škoda Octavia a Škoda Felícia), a teda, že tu existovala objektívna zodpovednosť
ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka u oboch prevádzateľov vozidiel (t. j. nielen Ing. Y., ale i manžela žalobkyne), ktorá bola zodpovednosťou spoločnou (solidárnou) v zmysle ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z výsledkov znaleckého dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že „ technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nielen rýchlosť jazdy Ing. K. (vyššia ako 27 km/hod) na klzkej vozovke (ktorá znemožňovala zabrániť zrážke so stojacim vozidlom), ale i vytvorenie prekážky stojacim vozidlom škoda Felícia v koridore jazdy vozidla Škoda Octavia“. 42. Podstata tejto solidárnej zodpovednosti potom spočívala v tom, že spoloční škodcovia (prevádzatelia oboch motorových vozidiel) boli za škodu na zdraví žalobkyne zodpovední spoločne a nerozdielne. Žalobkyňa preto mohla požadovať náhradu celej škody, resp. tej jej časti, v ktorej nebolo dané jej spoluzavinenie a zavinenie správcu komunikácie (viď dôvody nižšie), od ktoréhokoľvek škodcu (t. j. aj od Ing. Y., za ktorého bola z titulu povinného zmluvného poistenia povinná plniť žalovaná), pričom tento nebol oprávnený požiadavku na takúto úhradu odmietnuť a nemohol požadovať od žalobkyne, aby svoj nárok rozdelila medzi oboch prevádzkovateľov. V prípade solidárnej zodpovednosti totiž platí, že až na základe vzájomného vyporiadania sa môže ten zo škodcov (v danom prípade žalovaná), ktorý uhradil poškodenému celú škodu (resp. škodu pripadajúcu na oboch spoločných škodcov), čím spôsobil zánik povinnosti i druhého škodcu, vyporiadať s týmto druhým škodcom
ich účasti na spôsobenej škode (§ 439 Občianskeho zákonníka). Možno preto uzavrieť, že žalobkyňa bola oprávnená domáhať sa náhrady celej škody, resp. tej jej časti, v ktorej nebolo dané jej spoluzavinenie a zavinenie správcu komunikácie, od žalovanej, hoci táto jej bola nepochybne spôsobená aj prevádzkou motorového vozidla Škoda Felícia, ktorého prevádzateľom bol jej manžel, a ktorý rovnako za ňu niesol zodpovednosť
Pokiaľ ide súčasne o dôvody liberácie u Ing. Y., tu sa dovolací súd stotožňuje s názorom súdov nižších inštancií o ich neexistencii (predovšetkým z dôvodu, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré mali pôvod v povahe prevádzky vozidla), pričom v podrobnostiach odkazuje na rozsiahlu (a správnu) argumentáciu týchto súdov v ich rozhodnutiach. 43. Napriek uvedenému, dovolací súd považuje právne závery súdov za predčasné, keďže tieto pri svojom rozhodovaní nezohľadnili aj ďalšie príčiny vzniku škody, a tým aj spoluzodpovednosť ďalších subjektov na nej, vrátane samotnej poškodenej. Ako už bolo uvedené vyššie, hlavnou príčinou vzniku škody (stretu motorových vozidiel Škoda Octavia a Škoda Felícia s následným „odrazením“ motorového vozidla Škoda Octavia do žalobkyne) bola predovšetkým neupravená (klzká a zľadovatená) vozovka, ktorú navyše za jedinú príčinu vzniku škody označil i znalec z odboru dopravy, pribratý OR PZ v Poprade. Tento vo svojom znaleckom posudku zreteľne konštatoval, že „z technického hľadiska bezprostrednou príčinnou vzniku dopravnej nehody bol zlý technický stav vozovky, kedy stúpanie (klesanie) vozovky s neposypanou vrstvou snehu spôsobil zníženie súčiniteľu trenia až do takej miery, že vozidlá sa v danom úseku cesty stali neovládateľné, nebolo možné ich brzdiť“. Nevyhovujúci stav vozovky potom za jednu z príčin dopravnej nehody označil i znalec pribratý súdom Ing. N.. Súdy sa však touto skutočnosťou vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberali, a teda neskúmali prípadnú spoluzodpovednosť správcu komunikácie, resp. jeho mieru účasti na spôsobenej dopravnej nehode, resp. na vzniknutej škode. V tejto súvislosti dáva dovolací súd do pozornosti, že správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť (§ 9a ods. 2 cestného zákona č. 135/1961 Zb.).
2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Cestný zákon upravujúci v citovanom ustanovení § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu, je vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka § 9a ods. 2 cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda (k tomu pozri i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/17/2007). Ak príčinou škody je závada v zjazdnosti, je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu
cestného zákona. 44. Rovnako potom súdy neskúmali ani to, ako (a či) na vzniknutej škode (ne)nesie (spolu)zodpovednosť aj samotná poškodená (žalobkyňa), ktorá v čase pred stretom motorových vozidiel opustila motorové vozidlo Škoda Felícia a postavila sa mimo vozovku, avšak zostala stáť v jeho tesnej blízkosti (čomu zodpovedá i skutočnosť, že čas odrazu vozidla Škoda Octavia do žalobkyne bol v rozmedzí iba 0,5 až 1,2 sekundy). Je preto otázne, či aj samotná žalobkyňa si počínala v súlade s pravidlami cestnej premávky, resp. s prevenčnou povinnosťou predchádzať vzniku škody, keď svojvoľne opustila stojace vozidlo (je potrebné si uvedomiť, že jej manžel vozidlo neopustil a hoci došlo k nárazu do tohto vozidla, neutrpel žiadnu ujmu na zdraví) a postavila sa mimo vozovku, v tesnej blízkosti stojaceho vozidla a hoci videla prichádzať motorové vozidlo Škoda Octavia zo vzdialenosti približne 100m a súčasne, uvedomujúc si klzk
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.