← Slovensko

katastrálne veci

Obsah (9)§ 191§ 31a§ 440§ 455§ 145§ 443§ 69§ 459§ 467

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžrk/8/2019 Identifikačné číslo spisu: 2017200385 Dátum vydania rozhodnutia: 27.02.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 191ods.

1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP") zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách správny súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutím č. V-2508/2017-6 z 3. novembra 2017 žalovaný správny orgán

§ 31apísm.

a/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam prerušil konanie o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností dojednaného medzi žalobcom ako oprávneným z vecného bremena a ďalšími účastníkmi tohto konania ako povinnými zmluvou o zriadení vecného bremena z

  1. septembra
  2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie podlieha prieskumnej činnosti súdu, nebola medzi účastníkmi sporná, ako to vyplýva aj z poučenia obsiahnutého v rozhodnutí a zo skutočnosti, že hoci ide o rozhodnutie procesnej povahy, svojimi následkami priamo zasahuje do subjektívnych práv účastníkov konania (§ 7 písm. e) SSP).
  3. Procesný charakter rozhodnutia súčasne neposkytuje súdu dôvod zaoberať sa otázkou, ktorú v obsahu svojho rozhodnutia neriešil ani žalovaný - či exekúcia zriadením exekučného záložného práva a v akom jej štádiu obmedzuje alebo neobmedzuje spoluvlastníka v nakladaní s nehnuteľnosťou a či v tejto súvislosti je alebo nie je prekážkou vykonania navrhovaného vkladu vecného bremena zriadeného v prospech žalobcu do katastra nehnuteľností.
  4. Primárnou otázkou pre rozhodnutie v tejto veci bolo, či v danom prípade boli naplnené podmienky prerušenia konania

§ 31apísm.

a/ Zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálneho zákona) a či preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí obsahovými nedostatkami namietanými žalobcom spôsobujúcimi jeho nepreskúmateľnosť. 6.

zistenia správneho súdu, súladného s tvrdením žalobcu, z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, aká predbežná otázka zásadného významu pre rozhodnutie o návrhu na vklad je alebo bude riešená v exekučných konaniach EX 673/2012 a EX 3689/2015, do právoplatného skončenia ktorých žalovaný považoval za potrebné konanie prerušiť, ako to vyplýva iba z odôvodnenia jeho rozhodnutia z

  1. novembra 2017, nakoľko výroková časť takéto stanovenie ohraničenia prerušenia konania neobsahuje.
  2. V prípade prerušenia konania z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke je pritom logicky podstatnou náležitosťou odôvodnenia tohto procesného rozhodnutia zrozumiteľné vysvetlenie, akej otázky sa začaté konanie týka, aký význam má táto otázka pre prerušené konanie a ako vôbec bude

predstáv rozhodujúceho orgánu v začatom konaní vyriešená - bude jej riešenie súčasťou výroku alebo odôvodnenia rozhodnutia (o čom?) súdu alebo exekútora?. 8. Nedostatok tohto vysvetlenia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, odôvodnenie ktorého nespĺňa predpoklady vyžadované ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a súčasne predstavuje dôvod pre zrušenie rozhodnutia

§ 191ods.

1 písm. d/ SSP a vrátenie veci rozhodujúcemu správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom, pokiaľ správny orgán nezistí dôvod na prerušenie konania

iného ustanovenia zákona a na základe iných skutočností tomuto ustanoveniu zodpovedajúcich (napriek nepreskúmateľnosti rozhodnutia súd konštatuje, že dôvod na prerušenie konania

§ 31apísm.

a/ zák.č. 162/1995 Z.z. v súvislosti s exekučnými konaniami zjavne nie je daný), o návrhu účastníkov na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností vecne rozhodne. II. 9. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov

§ 440ods.

1 písm. g) SSP a navrhol aby kasačný súd zrušil napádaný rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania a trov kasačného konania. 10. K záveru správneho súdu, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, aká predbežná otázka zásadného významu pre rozhodnutie o návrhu na vklad je alebo bude riešená v exekučných konaniach EX 673/2012 a EX 3689/2015 uvádza sťažovateľ, že predbežnou otázkou sa rozumie otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho orgánu, v danom prípade je

jeho názoru z rozhodnutia o prerušení konania úplne zrejmé, že predbežnou otázkou je stav exekučných konaní EX 673/2012 a EX 3689/

  1. Pokiaľ správny súd argumentuje, že výroková časť rozhodnutia o prerušení konania neobsahuje ohraničené prerušenie konania, tak sťažovateľ nevidí žiaden dôvod, aby výroková časť rozhodnutia o prerušení takéto ohraničenie obsahovala, uvedené nevyplýva z katastrálneho zákona, zo správneho poriadku ani z iného právneho predpisu.
  2. Sťažovateľ sa nestotožnil ani so záverom správneho súdu, že nedostatok uvedeného vysvetlenia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, odôvodnenie ktorého nespĺňa predpoklady vyžadované ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku a súčasne predstavuje dôvod na prerušenie rozhodnutia

§ 191ods.

1 písm. d) SSP. Správny súd

sťažovateľa vec nesprávne právne posúdil a došiel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Sťažovateľ má naopak za to, že rozhodnutie o prerušení konania spĺňa všetky náležitosti dané zákonom, sťažovateľ postupoval pri jeho vydaní s náležitou starostlivosťou a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, či už správneho poriadku alebo katastrálneho zákona a zároveň ich dôsledne aplikoval. III. 13. V predkladacej správe správny súd uvádza, že kasačná sťažnosť nebola podaná včas a teda ani nebola doručovaná žalobcovi na vyjadrenie. IV. 14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania

§ 455SSP a dospel jednomyseľne k záveru, že kasačnú sťažnosť je nutné odmietnuť.

15.

§ 145ods.

1 SSP doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej ustanovené inak. 16.

§ 443ods.

1 SSP kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 17.

§ 443ods.

2 písm. a/ SSP lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2. 18.

§ 443ods.

5 SSP zmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť. 19.

§ 69ods.

1 Správneho súdneho poriadku lehoty

tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky. 20.

§ 69ods.

3 SSP do lehoty určenej

dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. 21.

§ 69ods.

5 SSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú

hodín. 22.

§ 69ods.

6 SSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času. 23.

§ 459písm.

a/ SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú ak bola podaná oneskorene.

  1. Z vyššie citovaných ustanovení SSP vyplýva, že konanie pred správnymi súdmi je v zásade jednoinštančné. Kasačná sťažnosť preto predstavuje osobitný opravný prostriedok majúci povahu mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý smeruje voči právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu.
  2. Kasačná sťažnosť musí byť podaná riadne a včas, oprávneným subjektom, musí smerovať proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná a mať náležitosti ustanovené zákonom, inak ju musí kasačný súd odmietnuť ako neprípustnú.
  3. Kasačný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že rozhodnutie správneho súdu bolo kasačnému sťažovateľovi riadne doručené
  4. mája
  5. Kasačná sťažnosť bola správnemu súdu elektronicky doručená
  6. júla
  7. Kasačný sťažovateľ mal na podanie kasačnej sťažnosti v prejednávanej veci lehotu 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), nakoľko išlo o vec

§ 145ods.

2 písm. a/ SSP. Do lehoty určenej

dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty (§ 69 ods. 3 SSP). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že kasačný sťažnosť bola podaná po viac ako dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia správneho súdu. 28. Vzhľadom k tomu, že

§ 443ods.

1, resp. 2 písm. a/ SSP musí byť kasačná sťažnosť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, pričom v prejednávanej veci podal kasačný sťažovateľ kasačnú sťažnosť po lehote napriek riadnemu poučeniu v rozhodnutí správneho súdu, kasačný súd rozhodol tak, že

§ 459písm.

a/ SSP kasačnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú, pretože bola podaná oneskorene. 29.

§ 467ods.

1 SSP ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. 30.

§ 467ods.

4 SSP, ak kasačný súd rozhodne o zastavení konania, o odmietnutí kasačnej sťažnosti alebo postúpení veci, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, ktoré predchádzalo zrušeniu rozhodnutia krajského súdu.

  1. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd analogicky v zmysle § 170 SSP v spojení s § 467 ods. 1 až 4 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania, keďže výsledok kasačného konania je obdobný ako pri odmietnutí žaloby.
  2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.