← Slovensko

26 000 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/139/2018 Identifikačné číslo spisu: 5111218445 Dátum vydania rozhodnutia: 26.02.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 393ods.

2 C.s.p. musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu nižšej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p.

§ 393ods.

2 C.s.p., je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces (čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 C.s.p.

§ 420písm.

f/ C.s.p.), pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

  1. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom z
  2. októbra 2012 č. k. 8C/130/2011 - 116 vyslovil, že základ nároku žalobcu proti žalovanej je daný. Vychádzal pritom zo záveru, že nedošlo k riadnemu dojednaniu takej jednotlivej poistnej podmienky, ktorú žalovaná videla vo výluke poistenia, resp. nešlo o riadne dojednanú povinnosť podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď podľa obsahu podpísaného návrhu poistnej zmluvy neboli súčasťou poistnej zmluvy „zmluvné dojednania pre havarijné poistenie Eurokasko“. Zo samotnej podpísanej listiny návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy vyplývajú základné náležitosti poistnej zmluvy, ktorej predmetom je povinnosť žalobcu platiť poistné v dojednanej výške a povinnosť žalovanej poskytnúť žalobcovi plnenie v rozsahu zostatkovej ceny motorového vozidla, ak nastane náhodná udalosť, ktorá ďalej podľa čl. III návrhu poistnej zmluvy

o všeobecnými poistnými podmienkami žalovanej pre poistenie majetku č. 105, osobitnými podmienkami žalovanej č. 355 pre motorové vozidlá, osobitnými podmienkami č. 155 pre živel a osobitnými podmienkami č. 205 pre prípad krádeže veci vrátane krádeže vozidla. Uviedol, že z návrhu poistnej zmluvy vyplýva, že sa dojednáva podľa čl. IV tohto návrhu základné poistenie, nedojednávajú sa dodatkové poistenia podľa čl. V a v tomto zmysle je predmet poistnej zmluvy jasne dojednaný vzhľadom na rozsah základného poistenia bližšie upraveného podľa osobitných poistných podmienok č. 155, 205, a

  1. K argumentu žalovanej, že listina Zmluvných dojednaní je podľa svojho názvu nevyhnutne súčasťou poistnej zmluvy aj bez formálneho uvedenia v čl. III návrhu poistnej zmluvy súd uviedol, že argument názvom takejto listiny nie je rozhodujúci, keď takáto listina nie je podpísaná priamo účastníkmi zmluvy a nie je ani jednoznačne podľa svojho označenia súčasťou poistnej zmluvy na základe podpísaného návrhu poistnej zmluvy. Na základe odvolania žalovanej odvolací súd rozsudkom z
  2. septembra 2013 č. k. 7 Co 38/2013 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dojednanie výluky z poistenia bolo medzi stranami jasné a táto časť zmluvy sa na daný právny vzťah uplatní, keď strany si dohodli poistné podmienky, obsahom ktorým bola aj dojednaná výluka z poistenia.
  3. Odvolací súd tým, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, dal najavo, že otázku dojednania výluky z poistenia, dôležitú pre rozhodnutie o návrhu vo veci samej, vyriešil kladne. Nedostatkom jeho rozhodnutia ale je, že otázku, ktorú bolo potrebné vyriešiť, riadne neodôvodnil vecne ani právne. Jeho myšlienkový postup, ktorý ho viedol k uvedenému záveru, nie je v odôvodnení jeho rozhodnutia riadne vysvetlený s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním. Odvolací súd okrem uvedenia, že „dospel k opačnému záveru ako súd prvej inštancie a to, že dojednanie výluky z poistenia bolo medzi účastníkmi jasné a táto časť zmluvy sa na daný právny vzťah uplatní“, svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil vecne, no najmä rozhodnutie vôbec neodôvodnil právne. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu neobsahuje uvedenie žiadneho ustanovenia podľa ktorého odvolací súd prejednávanú vec posúdil. Takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá v plnom rozsahu požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo vec právne posúdiť a vykonať výklad použitých právnych predpisov zohľadňujúcich okolnosti daného sporu.
  4. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., ktoré spočíva predovšetkým v nedostatočnom a najmä nezrozumiteľnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu v podstatných otázkach, od ktorých záviselo správne rozhodnutie sporu. V dôsledku toho je rozsudok odvolacieho súdu nepresvedčivý a táto skutočnosť je sama osebe dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.
  5. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  6. decembra 2015, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie súdu závislé.
  7. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu o otázke či „Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie Eurokasko“, obsahom ktorým boli aj výluky z poistenia, boli žalobcovi predložené na oboznámenie a teda či medzi stranami sporu došlo k dojednaniu výluky z poistenia, keď sa odvolací súd obmedzil len na konštatovanie, že dojednanie z výluky z poistenia bolo medzi účastníkmi jasné a táto časť zmluvy sa na daný právny vzťah uplatní, je bez ďalšieho nedostačujúce, nezrozumiteľné a nič neobjasňujúce. Z uvedeného nie je totiž zrejmý dôvod, na ktorom založil odvolací súd svoje rozhodnutie.
  8. Tento nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke vád konania namietaných dovolateľom má za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.

§ 393ods.

2 C.s.p. na riadne odôvodnenie rozsudku. Z tohto dôvodu je dovolanie žalobcu procesne prípustné podľa § 420 písm. f/ C.s.p. a dovolateľ v ňom dôvodne namieta ním uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože mu týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

  1. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f/ C.s.p., ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C.s.p.).
  2. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).
  3. Nad rámec dovolacieho konania dovolací súd uvádza, že podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Podľa uvedeného ustanovenia tvoria súčasť poistnej zmluvy poistné podmienky, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené, alebo ktoré boli pred uzavretím poistnej zmluvy poistníkovi oznámené. Zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve zaviedol do nášho právneho poriadku pojmy „všeobecné poistné podmienky“ a „osobitné poistné podmienky“, keď všeobecné poistné podmienky obsahujú najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť poistného plnenie, ustanovenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas platnosti poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorý sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného. Osobitné poistné podmienky sú definované ako poistné podmienky, ktoré sa odchyľujú od všeobecných poistných podmienok alebo ich dopĺňajú a ktoré sa majú používať pre určité skupiny poistných zmlúv. Predpokladom vzniku platného poistnoprávneho vzťahu je pripojenie poistných podmienok k poistnej zmluve alebo oznámenie ich obsahu poistníkovi. Pre splnenie tejto povinnosti úplne postačuje, ak sú poistné podmienky v písomnej forme odovzdané poistníkovi pri uzatváraní poistnej zmluvy. Súčasťou poistnej zmluvy môžu byť vedľa v nej výslovne vymenovaných dokumentoch a listinách i ďalšie dokumenty a listiny, a to v rozsahu, v ktorom na ne poistná zmluva odkazuje. Pokiaľ by Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie Eurokasko mali byť súčasťou poistnej zmluvy, platí i vo vzťahu k nim povinnosť poistiteľa zoznámiť s nimi poistníka, ktorá povinnosť vyplýva z § 788 ods. Občianskeho zákonníka a ktorú poistiteľ splní tým, že ich pred uzavretím poistnej zmluvy poistníkovi predloží, alebo tým, že uvedie miesto, kde sa s nimi môže poistník zoznámiť.
  4. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.