2 písm. a) Trestného zákona, vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-2T/11/2109, o odvolaní obžalovaného B. B. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 19. septembra 2019, sp. zn. PK-2T/11/2019, takto rozhodol:
B. z a m i e t a . Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej aj „ŠTS") rozsudkom z 19. septembra 2019, sp. zn. PK-2T/11/2019, uznal obžalovaného B. B. za vinného v bode 1) a v bode 2) z pokračovacieho prečinu volebnej korupcie
2 písm. a) Trestného zákona, sčasti v bode 1) formou spolupáchateľstva
októbra 2017 okolo 10.30 hod spoločne s odsúdeným I. N. v osobnom motorovom vozidle Mgr. art. N. H. počas jazdy medzi obcami W. a I., následne na parkovisku pred obcou I., okr. H. a dňa
2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti rozsudku z
1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie
1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok
3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu podala procesná strana k tomu oprávnená, a to obžalovaný B. B., v lehote ustanovenej zákonom. Zároveň však zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane
3 písm. c), d), f),
1 písm. c) Trestného poriadku. Odvolací súd z trestného spisu zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom pred ŠTS 8. augusta 2019
1 písm. c) Trestného poriadku vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v bode 1) a v bode 2) obžaloby. V nadväznosti na vyhlásenie obžalovaného samosudkyňa pripomenula odvolateľovi jeho procesné práva a následne kládla otázky
3 písm. c), d), f),
1 písm. c) Trestného poriadku. Prokurátor ÚŠP vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na položené otázky slovom „áno" navrhol rozhodnúť o prijatí vyhlásenia. Prvostupňový súd
7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku prijal. Súčasne
8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov uvedených v bode 1) a v bode 2) obžaloby nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Obžalovaný odvolaciu argumentáciu založil na tvrdení, že neporozumel poučeniu samosudkyne, ako ani obsahu a následkom vyhlásenia
1 písm. c), ods. 4 Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutkov, uvedených v obžalobe, pričom v konaní nebol zastúpený obhajcom, s ktorým by sa mohol poradiť.
čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
čl. 6 ods. 3 Dohovoru: „Každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva:
vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú". Právo obvineného obhajovať sa prostredníctvom obhajcu je zaručené s rozdielnou intenzitou v závislosti od toho, či sa obvinenému zaručuje právo na povinnú obhajobu alebo či sa upravuje ako právo na zvoleného obhajcu. Zákonná úprava tu reaguje na postavenie obvineného tak, že pre neho zložitom postavení (väzba a iné) stanovuje povinné právne zastúpenie. Povinná obhajoba predstavuje osobitnú ochranu v trestnom konaní. Jej základom je štátom zaručená právna pomoc poskytovaná obhajcom ustanoveným bez zreteľa na želanie obvineného mať obhajcu.
práva Rady Európy to, či sa prejednanie veci považuje za spravodlivé, závisí od všetkých okolností prípadu vrátane schopnosti jednotlivca získať prístup k spravodlivosti. Do úvahy sa musí vziať konanie ako celok (t. j. od začatia konania vrátane policajného výsluchu v trestných veciach, po právoplatné rozhodnutia, a spravodlivé a verejné prejednanie veci pred nezávislým a nestranným súdom a inými orgánmi rozhodnutie v odvolacom konaní). V trestných veciach je zásada rovnosti chránená osobitnými právami obhajoby stanovenými v čl. ods. 3 Dohovoru. V práve EÚ sekundárne právne predpisy obsahujú podrobnejší rozsah práv na spravodlivý proces. V smernici 2012/13/EÚ o práve na informácie v trestnom konaní sa stanovuje, že členské štáty musia informovať podozrivé a obvinené osoby o ich právach, vrátane práva na prístup k obhajcovi a práva odoprieť výpoveď.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu". V čl. 6 ods. 3 písm.
1, ods. 2 Trestného poriadku a ďalej
1, § 85 ods. 6, § 123 ods. 1, § 124 ods. 2, § 28 ods. 1 Trestného poriadku, poučený o právach v súvislosti s obhajobou, pričom vyslovene vyhlásil, že si momentálne obhajcu nevolí, poučeniam, ktoré mu boli prečítané a vysvetlené porozumel a bude sa nimi riadiť. Následne obžalovaný plynule pred vyšetrovateľom vypovedal o okolnostiach spáchaného skutku. Obžalovaný bol taktiež po vznesení obvinenia pri výsluchu pred vyšetrovateľom PZ dňa 3. novembra 2017 v procesnej pozícii obvineného
1, § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6, § 65 ods. 3, ods. 4, § 66 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku poučený aj o práve zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním aj počas úkonov vykonávaných vyšetrovateľom. Zároveň bol poučený, že ak nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu s tým, že nárok na bezplatnú či zníženú obhajobu musí preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov. Obžalovaný po zákonnom poučení vyšetrovateľom vyhlásil, že v tejto veci si obhajcu momentálne nevolí. Obžalovaný ďalej uviedol, že fajčí, návykové látky nepožíva, taktiež nepožíva alkoholické nápoje, nie je držiteľom strelnej zbrane. Konštatoval, že jeho psychický stav je dobrý. Po zadržaní 3. novembra 2017 v čase o 19.30 hod bol u lekára, ktorý mu predpísal lieky na tlmenie bolesti, predpísaný mu bol liek Tralgit a 3 tabletky Lexaurinu, má problémy s platničkami, 6. novembra 2017 má absolvovať operáciu. Vyslovil však, že je schopný vypovedať, bol liečený na psychiatrii, nepamätá si z akého dôvodu. Okrem liekov, ktoré mu boli predpísané neberie žiadne ďalšie lieky. Obžalovaný bol taktiež poučený samosudkyňou na hlavnom pojednávaní 8. augusta 2018 o jeho právach a povinnostiach
2, § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 65 ods. 3, ods. 4, § 66 ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 5, § 31 ods. 1, ods. 4, ods. 6, § 123 ods. 1, § 69 ods. 1 Trestného poriadku a § 345 Trestného zákona. Obžalovaný B. B. po poučení samosudkyňou vyhlásil, že tomuto rozumel a obhajcu si nevolí, pričom nepožiadal ani o ustanovenie obhajcu na podklade nároku na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu. Odvolací súd vzhľadom na zmienenie sa obžalovaného v prípravnom konaní, že bol psychiatricky liečený (ale nepamätá si kedy), si vyžiadal správu od ošetrujúceho lekára obžalovaného, ako aj od obžalovaného. Všeobecný lekár MUDr. Peter Polák v písomnom podaní z 22. januára 2020 uviedol, že nemá žiadnu vedomosť ani záznam v zdravotnej dokumentácii obžalovaného o jeho liečbe v psychiatrickej ambulancii. Obžalovaný B. na výzvu súdu nereagoval a nedostavil sa ani na verejné zasadnutie najvyššieho súdu (písomne sa ospravedlnil, že nemá peniaze na cestu), kde mohol na vykonané dôkazy reagovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaného nedošlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Neboli splnené ani podmienky povinnej obhajoby
2 Trestného poriadku, nakoľko nebola konštatovaná pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať. Odvolateľ netrpí duševnou poruchou, ako ani telesnou, či duševnou vadou (nie je hluchý, hluchonemý, slepý, netrpí ťažkou chorobou, nie je po utrpenom úraze alebo obdobnom stave po hospitalizácii v nemocnici), ktorá by zakladala dôvod povinnej obhajoby. Obžalovaný B. totiž uvádzal len bolesti chrbtice, v dvojkrížovej oblasti a
vyjadrenia všeobecného lekára MUDr. Petra Poláka z 15. júla 2019 obžalovanému jeho zdravotný stav nebránil ani účasti na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ by u obžalovaného vznikla pochybnosť o spôsobilosti náležite sa obhajovať, zrejme by sa táto skutočnosť prejavila už pri ostatných odsúdeniach (22-krát), preto obhajobu obžalovaného je nutné považovať za účelovú. Najvyšší súd konštatuje, že výrok o vine, vrátane právnej kvalifikácie, ktorý bol vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného
1 písm. b) Trestného poriadku alebo
1 písm. c) Trestného poriadku v príslušnom znení na hlavnom pojednávaní nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku a analogickým použitím ustanovenia § 334 ods. 4 Trestného poriadku . Ak má súd pochybnosti o výsledkoch prípravného konania vo vzťahu k žalovanému skutku v rovine skutkovej alebo právnej, má procesný priestor na ich vyjadrenie vymedzený pri rozhodovaní o otázke, či vyhlásenie obžalovaného prijme. Následné skúmanie viny, resp. jej kvalifikačnej podoby vo vzťahu k dotknutému skutku by popieralo zmysel a obsah predchádzajúceho uznania viny obžalovaným a prijatia tomu zodpovedajúceho vyhlásenia súdom prvého stupňa (R 36/2012). Obžalovaný výrok o uloženom treste kvalifikovaným spôsobom nespochybnil, pretože odvolaciu argumentáciu koncentroval na spochybnenie skutkových zistení ustálených Špecializovaným trestným súdom. Pokiaľ ide o výrok o treste Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu, najmä na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorý zakotvuje účel trestu,
ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od spáchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu, v čom sa odráža zásada individualizácie trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti, potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti sa pritom uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia, teda represiou a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trest musí vyjadrovať tiež morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické. Pri úvahách o druhu a výmere trestu je nutné aplikovať tiež ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona,
ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa pritom rozumie nielen určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona. Osobu páchateľa je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Aj odvolací súd považuje trest odňatia slobody uložený za spáchané činy v bode 1) a 2)
2 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, vo výmere osem mesiacov za zákonný a správny, uložený v rozsahu trestnej sadzby, ktorú zákon pre tento trestný čin ustanovuje (0 až jeden rok). Prvostupňový súd sa pri ukladaní trestu dôsledne riadil základnými zásadami ukladania trestov
Prihliadal na spôsob spáchania činov, spôsobený následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, ako aj na možnosť jeho nápravy. Odvolateľ má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré však nemá v osobnej starostlivosti. Na základe správy z obchodnej spoločnosti, ktorú obžalovaný označil za zamestnávateľa súd zistil, že v tejto v spoločnosti nikdy nepracoval. Nadobudol tak presvedčenie, že je nezamestnaným a nemá snahu zadovažovať si prostriedky na obživu riadnou pracovnou činnosťou, ktorý záver podporuje aj korupčné správanie obžalovaného a jeho predchádzajúce odsúdenia za prevažne majetkovú trestnú činnosť (obžalovaný má 22 záznamov v registri trestov), pričom v roku 2009 bol odsúdený za pomoc k trestnému činu podvodu
1 písm. c), § 250a ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, ktorý vykonal
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, z ktorého bol podmienečne prepustený 9. mája 2016 so skúšobnou dobou v trvaní päť rokov. V roku 2013 mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok za trestný čin úverového podvodu
1 Trestného zákona a v tom istom roku bol odsúdený za ďalšie trestné činy
1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok a dva mesiace. Obžalovanému súd priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona; prihliadajúc na pomer a mieru závažnosti priťažujúcej okolnosti spočívajúcej v mnohopočetnej recidíve, ktorý sa trestného činu dopustil v skúšobnej dobe, krátko po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za viaceré úmyselné trestné činy, pričom dospel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, iba trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby spojený s jeho výkonom. Obžalovanému preto uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, a preto bol zaradený súdom na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
2 písm. b) Trestného zákona. Prvostupňový súd tiež dôsledne zvážil rodinné pomery obžalovaného, že žije v spoločnej domácnosti s družkou, dospelou dcérou a rodičmi bez preukázateľného legálneho príjmu. Dospel tak k záveru, že jeho izolácia v nápravnovýchovnom ústave nebude mať negatívny dosah na uspokojovanie jeho životných potrieb a životný štandard. Vzhľadom na vyjadrené odvolací súd odvolanie obžalovaného B. B. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 19. januára 2019, sp. zn. PK-2T 11/2019, ako nedôvodné
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.