Občianskeho zákonníka. Na základe kúpnej zmluvy došlo k prevodu nehnuteľností špecifikovaných v článku II zmluvy na žalovaného. Kúpna cena bola dohodnutá v článku III. bod 2 zmluvy za celý predmet vo výške 126.136,54 Eur s DPH a v článku III bod 3 bol dohodnutý spôsob zaplatenia kúpnej ceny nasledovne:
ktorého „ odstúpiť od zmluvy predávajúcim je možné len v prípade, ak kupujúci si neplní povinnosti uvedené v bode 3 článok III zmluvy. V prípade odstúpenia od zmluvy predávajúcim pred uplynutím dojednaného termínu zaplatenia celej kúpnej ceny je predávajúci povinný zaplatiť kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 40 % kúpnej ceny uvedenej v bode 2 článku III zmluvy. Takéto dojednanie súd prvej inštancie považoval za veľmi nevýhodné pre stranu žalobcu, pretože pri splácaní nízkych splátok kúpnej ceny je málo pravdepodobné, že by mohlo dôjsť k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu a navyše zaplatenie celej kúpnej ceny pred dohodnutým termínom plnenia je sankcionované zmluvnou pokutou.
1 a § 262 ods. 1 C. s. p., pretože žalobca bol v spore úspešný.
p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Rovnako
odvolacieho súdu správne okresný súd posudzoval konanie bývalého konateľa spoločnosti žalobcu T.. M. M., ktoré súviselo s okolnosťami uzavretia kúpnej zmluvy. Toto konanie vyhodnotil správne a to v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu, keď bývalý konateľ spoločnosti žalobcu nedodržal morálne pravidlá všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná elementárna slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Správne zistil a posúdil, že bývalý konateľ mohol síce za spoločnosť žalobcu samostatne konať čo však neznamená, že mu nevznikla povinnosť informovať ďalšieho konateľa a spoločníka spoločnosti žalobcu o zámere uzatvoriť kúpnu zmluvu a o povinnosti konať v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov v zmysle § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. 11. Odvolací súd zdôraznil, že pri výkone svojej pôsobnosti konateľ zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti tým, že porušil svoje povinnosti. Neznamená to však, že žalobca sa žalobou nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam voči žalovanému, ktorému bývalý konateľ spoločnosti žalobcu Ing. M. v rozpore so záujmami spoločnosti a spoločníkov žalobcu predal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2013 jediný hodnotný nehnuteľný majetok, ktorý bol hlavným zdrojom príjmov žalobcu
uzavretých nájomných zmlúv a pripravil tak žalobcu o pravidelný príjem z nájmu nehnuteľnosti. 12. Súd prvej inštancie napokon
odvolacieho súdu správne vyhodnotil konanie aj bývalého konateľa žalobcu v súvislosti s dohodnutým spôsob platenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktorý nebol v záujme žalobcu, ale v záujme žalovaného. Akceptoval taký spôsobom platenia kúpnej ceny, ktorý nebol výhodný pre žalobcu, nakoľko žalovaný bol povinný kúpnu cenu zaplatiť v splátkach tak, že prvú časť kúpnej ceny 6.306,83 Eur mal zaplatiť do 31.12.2013 a druhú časť 119.827,91 Eur v desiatich splátkach po 11.982,97 Eur, hoci v tom čase spoločnosť žalobcu mala z nehnuteľného majetku jediné príjmy mesačne 3.319,39 Eur a ročne 39.832,70 Eur bez DPH. Naviac zaplatenie kúpnej ceny nebolo žiadnym spôsobom zabezpečené. 13. Odvolací súd sa napokon stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že kúpna zmluva zo dňa 25.07.2013, ktorou žalobca previedol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na žalovaného je absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. 14. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Výrok o trovách konania odvolacieho súdu sa zakladá
1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. 15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný (č. l. 754), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f/ C. s. p., teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu dovolania je zrejmé, že
žalovaného ďalej napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci
p. 16. Žalovaný (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ") v prvom rade vytkol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (aj rozhodnutia súdu prvej inštancie) je rozporné a nedostatočné v podstatných otázkach, od ktorých záviselo správne rozhodnutie veci.
dovolateľa konajúce súdy svoje rozhodnutia riadne a presvedčivo neodôvodnili, svoje právne a skutkové závery vyslovili bez jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky skutkovo a právne relevantné otázky. Súdy sa
názoru dovolateľa nevenovali dostatočne proporcionálnemu a objektívnemu váženiu toho istého základného práva - ochrany vlastníctva. 17. V dovolaní žalovaný ďalej zdôraznil, že konajúce súdy ignorovali skupinu dôkazov, ktoré mali vyvracať hodnotiaci úsudok súdu o kvalifikovanom porušení dobrých mravov v kontraktačnom procese strán sporu vyúsťujúcom do zmluvne stanovených podmienok vyplácania dohodnutej výšky kúpnej ceny. Súdmi prijatý hodnotiaci úsudok
žalovaného nevyplynul z vykonaného dokazovania, pretože žalobca nepreukázal, že by bolo možné reálne docieliť vyššiu kúpnu cenu. Postoj súdov nižších inštancií k predloženej kúpnej zmluve zo dňa 21.08.2013 je
dovolateľa jednostranne prevzatý zo znaleckého posudku ÚSI Žilina a z trestného konania, hoci súdy v tomto konaní znalecké dokazovanie nevykonávali a uvedenú zmluvu mohli hodnotiť len ako listinný dôkaz, bez možnosti komentovať správnosť znaleckého dokazovania z trestného konania. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na zápisnicu z výsluchu Ing. Z. zo dňa 11.11.2016 a ostatné dôkazy, ktoré v konaní súdom predkladal a mali preukázať rozhodujúce skutočnosti, hoci ich súdy nevykonali. Takýto postup konajúce súdy
názoru dovolateľa dostatočne neodôvodnili, čím je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. 18. Ďalej
dovolateľa konajúce súdy na základe nesprávnych skutkových zistení, nesprávne a nevhodne aplikovali (vyložili) ustanovenia § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 191, 220 ods. 2 C. s. p., resp. § 393 ods. 1 a 2 C. s. p. 19. Dovolateľ je toho názoru, že v okolnostiach daného prípadu nebola dostatočne vecne a zodpovedajúco zistenému skutkovému stavu posúdená a vyhodnotená námietka naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c/ C. s. p., nakoľko súdy odignorovali, že v medziobdobí od podania žalobného návrhu, resp. od prevodu vlastníctva na základe kúpnej zmluvy do vyhlásenia rozsudku, došlo zo strany dovolateľa k investíciám do nadobudnutého majetku a k zmene vlastníctva vo vnútri areálu. Týmto
názoru dovolateľa došlo k situácii, keď skutkové okolnosti významné pre žalobu
2 Obchodného zákonníka posudzovali súdy mylne ako rozhodujúce aj pre určovaciu žalobu. V objektívnom ponímaní došlo vykonaním dispozičných právnych úkonov s predmetnou nehnuteľnosťou k takej zásadnej právnej zmene vlastníckych vzťahov, že navrátenie do stavu v čase predaja nebolo možné docieliť určovacou žalobou a predovšetkým z toho dôvodu mali súdy posudzovať otázku naliehavého právneho záujmu v individuálnych okolnostiach prípadu a nie paušálne (R 61/2007). 20. Zmätočnosť a prekvapivosť napadnutého rozhodnutia je
dovolateľa založená tiež novou aplikáciou § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré v kontexte zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie neboli aplikované a bez procesného postupu
p. nemohol odvolací súd uplatňovať novú právnu kvalifikáciu. 21. Žalovaný ďalej v dovolaní poukázal na názor akademickej obce, že dobré mravy nie sú zhodné s morálkou spoločnosti s tým, že prípustné hospodárske riziko je nevyhnutnou súčasťou každého obchodného prípadu. Dovolateľ zdôraznil, že v konaní poukazoval aj na skutočnosť, že porušenie dobrých mravov v obchodnoprávnych vzťahoch smerujúce k absolútnej neplatnosti právnych úkonov je korigované zásadami poctivého obchodného styku. Keďže vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je vždy obchodno-záväzkovým vzťahom, aplikácii § 39 Občianskeho zákonníka, by
dovolateľa malo predchádzať posúdenie, či intenzita tvrdeného porušenia dobrých mravov pri uskutočnenom predaji, presahuje intenzitu zásad poctivého obchodného styku. Takýmto posúdením by súdy zistili, že nedošlo k žiadnemu excesívnemu konaniu konateľa T.. M. M., ktoré by malo za následok spravodlivú a vyváženú aplikáciu ustanovenia o absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Skutočnosť, že žalobca najprv hnuteľný majetok predal žalovanej strane a následne pristúpil k spochybneniu kúpnej zmluvy,
dovolateľa signalizovalo protichodné postoje vo vnútri obchodnej spoločnosti žalobcu. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/281/2005 dovolateľ dodal, že neplatnosti zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi sa nemôže domáhať ten účastník zmluvy, ktorý sám konal v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax ústavného súdu, ktorú konajúce súdy v tomto konaní nerešpektovali. V ostatnej časti dovolania dovolateľ poukazuje na výklad dobrých mravov v kontexte s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho súdu ČR a príslušnej právnej literatúry.
žalobcu týkajú nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí konajúcich súdov alebo nedostatočného zistenia skutkového stavu a právneho posúdenia, ktoré vady však nezakladajú zmätočnosť rozhodnutí
f/ C. s. p. 24. Z dovolania žalovaného ďalej
žalobcu nie je zrejmé,
ktorého písmena ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. odôvodňuje prípustnosť svojho dovolania. Jasné vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu je pritom povinnosť dovolateľa. Žalovaný napokon v dovolaní neuvádza žiadny relevantný judikát, ktorý by v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. závery konajúcich súdov spochybňoval. Preto žalobca považoval za zbytočné, aby sa vyjadroval k všeobecným tvrdeniam a konštatovaniam žalovaného. 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpený
2 písm. a/ C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné s tým, že dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 C. s. p. 26. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. 27.
ustanovenia § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 28.
p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
1 C. s. p., dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 31.
1 C. s. p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 32. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C. s. p. alebo § 421 C. s. p. v spojení s § 431 ods. 1 C. s. p. a § 432 ods. 1 C. s. p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 33. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.,
ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto vadu videl dovolateľ v tom, že rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený, keďže odvolací súd sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu (pri porušení zásad poctivého obchodného styku a konania v rozpore s dobrými mravmi). Týmto
dovolateľa napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. Nereflektovanie zásadných tvrdení žalovaného v odvolaní predstavuje vážne porušenie jeho práva na súdnu ochranu
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS 383/06). 37. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie
článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 41.
názoru dovolacieho súdu procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku, žalovaný mal možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podať odvolanie, čo aj urobil. Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s právnym názorom všeobecného súdu, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo zmätočnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Procesným postupom súdov oboch inštancií nedošlo k tomu, že by súdy znemožnili žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.). 42. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 2/2016 z 3. decembra 2015, z ktorého vyplýva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., pričom len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje ani zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
vyššie citovaného ustanovenia. Jedná sa o taký výnimočný prípad, kedy ide o také nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré neobsahuje ani len zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, čo vykazuje znaky až vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej, hrubej a podstatnej", prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu". O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde, pretože tak, ako je už vyššie konštatované, skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré spolu s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie tvoria jeden celok) nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie
predstáv žalovaného. Vyššie citované zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR je aktuálne aj po
jeho názoru nesprávneho vyhodnotenia dôkazov predložených v konaní, dovolací súd pripomína, že uvedenú vadu nemožno považovať za nesprávny procesný postup, ktorým by sa znemožnilo strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.). Totiž už
predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania), nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993). 44. Konanie zaťažené procesnou vadou v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. videl dovolateľ aj v takom postupe odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd svoje rozhodnutie
dovolateľa „nečakane" založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, a to bez toho, aby mu odvolací súd umožnil vyjadriť sa k možnosti iného právneho posúdenia veci v zmysle § 382 C. s. p. 45. Vo vzťahu k ustanoveniu § 382 C. s. p. dovolací súd uvádza, že jeho účelom je zabrániť vydávaniu prekvapivých rozhodnutí odvolacími súdmi, t. j. takých, v ktorých sa odvolací súd v rozhodujúcich okolnostiach odklonil od rozhodnutia súdu prvej inštancie. Predmetné zákonné ustanovenie vychádza z princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorý je súčasťou princípu právnej istoty. Postup odvolacieho súdu sa
uvedených ustanovení týka výlučne hmotnoprávneho posúdenia uplatneného nároku. Uvedené znamená, že prichádza do úvahy v prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že žalovaný nárok treba posúdiť
iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce
toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale
iného ustanovenia (iného paragrafu alebo iného jeho odseku). Zároveň musí byť „nové" ustanovenie právneho predpisu pre vec rozhodujúce.
f/ C. s. p.
ktorej pred rozhodnutím odvolacieho súdu nemal vedomosť, akým spôsobom bude dotknuté ustanovenie vykladané, pretože sa k aplikácii dotknutých ustanovení vyjadroval aj v písomnom vyjadrení k žalobe, v dôsledku čoho mohol prispôsobiť prostriedky svojej procesnej obrany. Napokon nie je možné súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že odvolací súd pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z nového v konaní doposiaľ nepoužitého ustanovenia § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože na obsah tohto ustanovenia odvolací súd poukázal len podporne, a to pri stotožnení sa s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Rovnako ustanovenie § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepredstavuje také, ktoré by v konaní nebolo bývalo použité, nakoľko dotknuté ustanovenie sa dotýka jednej z definícií neplatnosti právneho úkonu vo všeobecnej rovine, z ktorej definície napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie v posudzovanom prípade nevychádza. 49. Zároveň dovolací súd dodáva, že ak by aj odvolací súd postupoval
p., čo však nie je daný prípad, tak iba vyzve strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu určitého zákonného ustanovenia. Súčasťou predmetnej výzvy však nie je uvedenie toho, akým spôsobom mieni odvolací súd dané zákonné ustanovenie pri svojom rozhodovaní vykladať. Táto povinnosť odvolaciemu súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva. 50. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. 51. K dovolacej námietke žalovaného dôvodenej
p., dovolací súd uvádza, že súčasná judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ C. s. p.; neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa
jeho názoru odvolací súd odklonil; nevymedzí právnu otázku, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, prípadne tú-ktorú právnu otázku v rozhodovacej praxi dovolací súd ešte neriešil; dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade, nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Na druhej strane bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; ako aj absencie vymedzenia právnej otázky, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať" aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa), z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu týkajúce sa danej problematiky a následne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených. V opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný, bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v C. s. p., ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. 52. V danom prípade žalovaný v dovolaní poukázal na dovolací dôvod
ustanovenia § 432 C. s. p. (ktorý prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 C. s. p.) a v ďalšom obsahu dovolania sa zaoberal nesprávnym právnym posúdením prejednávanej veci prvoinštančným ako aj odvolacím súdom. V uvedenom dovolaní žalovaný, spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 432 až 435 C. s. p., dovolacie dôvody nevymedzil tak, ako to predpokladajú tieto ustanovenia.
ktorého ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je (procesnou) povinnosťou strany vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod.
f/ C. s. p. a § 421 ods. 1, nie je procesne daná, preto jeho dovolanie
c, písm. f/ C. s. p., odmietol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.