Obsah (18)

§ 14§ 319§ 225§ 48§ 56§ 57§ 76§ 317§ 316§ 371§ 261§ 19§ 31§ 213§ 215§ 24§ 32§ 33

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4To/8/2016 Identifikačné číslo spisu: 9515100210 Dátum vydania rozhodnutia: 11.02.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020

§ 14ods.

1 Trestného zákona k § 225 ods. 1, ods. 6 Trestného zákona, a iné, vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. BB-4T/43/2015, o odvolaní obžalovaného Ing. T. X. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z

1. marca 2016, sp. zn. BB-4T/43/2015, v spojení s uznesením predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
2. februára 2018, sp. zn. BB-4T/43/2015, takto rozhodol:

§ 319Trestného poriadku odvolanie obžalovaného Ing.

T. X. s a z a m i e t a . Odôvodnenie Napadnutým rozsudkom Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznal obvineného Ing. T. X. v bodoch 1) a 2) za vinného z pokusu pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu

§ 14ods.

1, § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokusom pokračovacieho zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev

§ 14ods.

1, § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe, že ako predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti F. F., a. s. (ďalej len „F. F."), zastrešujúcej holding viacerých obchodných spoločností a družstiev, do ktorého patrili aj obchodná spoločnosť K., s. r. o. (ďalej len „K.") a družstvo Y., v. o. d., družstvo (ďalej len „Y."), ktoré ovládal a riadil, 1.) v postavení predsedu predstavenstva F. F. v mene F. F. podpísal Žiadosť o nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP") z Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013, Os č. 3, Opatrenie č. 3.1 Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, Kód opatrenia XXX, číslo výzvy XXXX/PRV/XX a prostredníctvom splnomocnenca zabezpečil jej podanie dňa 21.04.2010 na regionálnom pracovisku R. (ďalej tiež „PPA") vo M., Q. XX, ktorú osobne dňa 09.09.2010 doplnil o falzifikát stavebného povolenia Obce Q. zo dňa 16.06.2010, č. XXXX/XXXX, doklady spojené s obstarávaním zákaziek - ponuku K. na stavebné práce zo dňa 25.03.2010 s krycím listom a rekapituláciou rozpočtu a zadaním s výkazom výmer, opatrené falošným podpisom konateľa K. Ing. T. S. a fiktívnu Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy medzi F. F. a Y. Q., družstvo zo dňa 25.01.2010 opatrenú falošným podpisom predsedu družstva Ing. W. U., čím vytvoril podmienky na schválenie žiadosti o NFP a následne v mene F. F. dňa 22.09.2011 podpísal Zmluvu o poskytnutí NFP č. M. medzi poskytovateľom PPA a prijímateľom F. F., predmetom ktorej bolo poskytnutie NFP maximálne v sume 1.500.000,- Eur, čo predstavuje 50% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu predmetu projektu, ktorý pozostával z prostriedkov P. (ďalej len „EPFRV") v pomere 37,5% z celkových oprávnených výdavkov a z prostriedkov štátneho rozpočtu SR v pomere 12,5% z celkových oprávnených výdavkov a to na realizáciu projektu „U." s miestom realizácie v kat. území Q., parc. č. XXXX, XXXX/X, ktorého poskytnutie a použitie sa spravovalo zákonom č. 528/2008 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, po čom s cieľom dosiahnuť schválenie predstieraných výdavkov a tým neoprávnene získať finančné prostriedky z EPFRV a štátneho rozpočtu SR, podpísal v mene F. F. Žiadosť o platbu zo dňa 19.03.2013 vo výške 781.667,50 Eur a zabezpečil jej podanie dňa 20.03.2013 na Ústredí PPA v U., D. XX, ktorej prílohu tvorili doklady, ktorých vypracovanie zabezpečil obv. Ing. T. X. cez svojich podriadených bez vedomia konateľa K., a to faktúru dodávateľa K. č. M. zo dňa 13.03.2013 pre odberateľa F. F. s celkovou fakturovanou čiastkou 1.876.002,- Eur, spolu s krycím listom rozpočtu, rekapituláciou rozpočtu a zadaním s výkazom výmer, opatrených falošným podpisom konateľa K. Ing. T. S., so zoznamom deklarovaných výdavkov podpísaných obv. Ing. T. X. a výpisom z účtu v banke, ktoré mali potvrdiť vykonanie deklarovaných stavebných prác a dodávok pri výstavbe bioplynovej stanice (ďalej len „U.") Q., ako aj ich úhradu, pričom svojim podriadeným dal pokyn, aby tieto účtovné doklady nezaevidovali do účtovníctva F. F. a K., a to aj napriek tomu, že vedel, že takto deklarované stavebné práce a dodávky v skutočnosti neboli zrealizované a dodané, čím postupoval v rozpore s čestným vyhlásením v žiadosti o platbu o tom, že oprávnené výdavky boli skutočne vykonané a predložené účtovné doklady riadne zaznamenané účtovným zápisom u príjemcu a čl. VII bod 11 Zmluvy o poskytnutí NFP ukladajúcim konečnému prijímateľovi vo všetkých dokumentoch predkladaných PPA uvádzať platné, úplné a pravdivé informácie, čo bol dôvod podstatného porušenia Zmluvy o poskytnutí NFP

čl. XII bod 5 písm. a), a tak s prihliadnutím na čl. III bod 5 Zmluvy o poskytnutí NFP,

ktorého podmienkou poskytnutia NFP bolo dodržanie podmienok zmluvy konečným prijímateľom, v skutočnosti nespĺňal nárok na vyplatenie refundácie nákladov, ku ktorému ani nedošlo, avšak v prípade vyplatenia refundácie by neoprávnene odčerpal NFP ku škode R. vo výške 781.667,50 Eur, z ktorého pomerná časť poskytnutá z prostriedkov EPFRV predstavuje 586.250,62 Eur a pomerná časť poskytnutá zo štátneho rozpočtu SR predstavuje 195.416,88 Eur, 2.) v postavení podpredsedu predstavenstva Y. v mene Y. podpísal Žiadosť o NFP z Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013, Os č. 3, Opatrenie č. 3.1 Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, Kód opatrenia XXX, číslo výzvy XXXX/PPRV/XX, zabezpečil opatrenie žiadosti falošným podpisom predsedu predstavenstva Y. MVDr. X. U. a prostredníctvom splnomocnenca zabezpečil jej podanie dňa 21.04.2010 na regionálnom pracovisku PPA vo M., Q. XX a jej doplnenie dňa 09.09.2010 o falzifikát stavebného povolenia Obce T. Y. zo dňa 25.06.2010, č. XXXX/XXXX, doklady spojené s obstarávaním zákaziek - ponuku K. na stavebné práce z 25.03.2010, zadanie s výkazom výmer, rekapituláciu rozpočtu a záznam z vyhodnotenia ponúk, ktoré dal opatriť falošným podpisom MVDr. X. U. a ktoré boli opatrené falošným podpisom konateľa K. Ing. T. S., fiktívnu Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy medzi Y. a Y. Q., družstvo zo dňa 25.01.2010 opatrenú falošnými podpismi MVDr. X. U. a predsedu Y. Ing. W. U. a nájomnú zmluvu medzi Y. a Y. z 11.03.2005 opatrenú falošným podpisom MVDr. X. U., čím vytvoril podmienky na schválenie žiadosti o NFP a následne v mene Y. dňa 22.09.2011 podpísal Zmluvu o poskytnutí NFP č. M. medzi poskytovateľom PPA a prijímateľom Y., pričom zabezpečil jej podpísanie falošným podpisom predsedu predstavenstva Y. MVDr. X. U., predmetom ktorej bolo poskytnutie NFP maximálne v sume 1.500.00 Eur, čo predstavuje 50% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu predmetu projektu, ktorý pozostával z prostriedkov EPFRV v pomere 37,5% z celkových oprávnených výdavkov a z prostriedkov štátneho rozpočtu SR v pomere 12,5% z celkových oprávnených výdavkov a to na realizáciu projektu „U." s miestom realizácie v katastrálnom území T. Y., parc. číslo XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX, ktorého poskytnutie a použitie sa spravovalo zákonom č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, po čom s cieľom dosiahnuť schválenie predstieraných výdavkov, a tým neoprávnene získať finančné prostriedky z EPFRV a štátneho rozpočtu SR, dal vypracovať za Y. Žiadosť o platbu zo dňa 19.03.2013 vo výške 781.667,50 Eur, svojej podriadenej uložil podpísať ju falošným podpisom predsedu predstavenstva Y. MVDr. X. U. a zabezpečil jej podanie dňa 20.03.2013 na Ústredí PPA v U., D. XX, ktorej prílohu tvorili doklady, ktorých vypracovanie zabezpečil cez svojich podriadených bez vedomia konateľa K. a predsedu predstavenstva Y. obvinený Ing. T. X., a to faktúra dodávateľa K. č. M. zo dňa 13.03.2013 pre odberateľa Y. s celkovou fakturovanou čiastkou 1.876.002,- Eur, spolu s krycím listom rozpočtu, rekapituláciou rozpočtu a zadaním s výkazom výmer, opatrených falošným podpisom konateľa K. Ing. T. S., so zoznamom deklarovaných výdavkov opatrených falošným podpisom MVDr. X. U. a výpisom z účtu v banke, ktoré mali potvrdiť vykonanie deklarovaných stavebných prác a dodávok pri výstavbe bioplynovej stanice T. Y., ako aj ich úhradu, pričom svojim podriadeným dal pokyn, aby tieto účtovné doklady nezaevidovali do účtovníctva Y. a K., a to aj napriek tomu, že vedel, že takto deklarované stavebné práce a dodávky v skutočnosti neboli zrealizované a dodané, čím postupoval v rozpore s čestným vyhlásením v žiadosti o platbu o tom, že oprávnené výdavky boli skutočne vykonané a predložené účtovné doklady riadne zaznamenané účtovným zápisom u príjemcu a čl. VII. bod 11 Zmluvy o poskytnutí NFP ukladajúcim konečnému prijímateľovi vo všetkých dokumentoch predkladaných PPA uvádzať platné, úplné a pravdivé informácie, čo bol dôvod podstatného porušenia Zmluvy o poskytnutí NFP

čl. XII. bod 5 písm. a) a tak s prihliadnutím na čl. III. bod 5 Zmluvy o poskytnutí NFP,

ktorého podmienkou poskytnutia NFP bolo dodržanie podmienok zmluvy konečným prijímateľom, v skutočnosti nespĺňal nárok na vyplatenie refundácie nákladov, ku ktorému ani nedošlo, avšak v prípade vyplatenia refundácie by neoprávnene odčerpal NFP ku škode R. vo výške 781.667,50 Eur, z ktorého pomerná časť poskytnutá z prostriedkov EPFRV predstavuje 586.250,62 Eur a pomerná časť poskytnutá zo štátneho rozpočtu SR predstavuje 195.416,88 Eur, a teda v prípade poskytnutia NFP a vyplatenia refundácie by spôsobil R. celkovú škodu vo výške 1.563.335,- Eur, z ktorej pomerná časť poskytnutá z EPFRV predstavuje 1.172.501,24 Eur a pomerná časť poskytnutá zo štátneho rozpočtu SR predstavuje 390.833,76 Eur. Špecializovaný trestný súd za spáchanie pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu obvinenému

§ 225ods.

6, § 41 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákonu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

§ 48ods.

3 písm. c) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

§ 56ods.

1 Trestného zákona obvinenému uložil peňažný trest vo výmere 100.000,- eur a

§ 57ods.

3 Trestného zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva roky.

§ 76ods.

1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad na dva roky. Obžalovaný po vyhlásení rozsudku zahlásil odvolanie proti výroku o vine a treste do zápisnice o hlavnom pojednávaní

1. marca
2. Odvolanie písomne odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa
3. júna 2016 dôvodiac, že išlo o dovolené konanie, akceptovateľnú ponuku, v priebehu konania sa mali dosiahnuť len zmeny v realizačnom zámere s využitím práve objavenej technológie, s lacnejším, ekologickejším riešením. Trestnoprávna zodpovednosť je vyvodzovaná z konania, ktoré bolo snahou o zmenu pôvodných zámerov a postupov pri realizácii bežného investičného zámeru. Obvinený presne, bez zábran a pravdivo popisuje zámer, ktorý sa snažil presadiť pre účely energetickej sebestačnosti riadeného holdingového zoskupenia. Dôkazy, najmä svedecké výpovede považoval za poznačené dojmami z úzkeho a neinformovaného uhla, pretože títo mali úplne úzku a často mylnú predstavu o požiadavkách komplexného riešenia investície do energetického projektu. Nie je mu zrejmá podstata trestnosti, jeho zámerom bol rozvoj regiónu, využitie existujúcich zdrojov a pracovného potenciálu v mieste existencie pôsobiska celého zoskupenia podnikov. Odvolateľ riadil približne 58 podnikov, prostredníctvom konateľov, štatutárnych orgánov, manuálne nevyhotovoval písomnosti, osobne ich nepripravoval, poveroval činnosťami zamestnancov, ktorí ho rešpektovali ako generálneho riaditeľa. Neurčoval spôsob realizácie projektu, akou formou sa má dosiahnuť cieľ, neriadil výstavbu, dodávky surovín, stavebné povolenia, osobne nezabezpečoval doklady, nikoho nenahováral na protiprávny postup, nikomu neprikazoval vydať sfalšované stavebné povolenia. Nepodieľal sa na príprave ani odovzdaní dokladov, nič nepodpisoval. Fyzicky nezabezpečoval ani sa nezúčastnil na príprave žiadneho dokumentu, žiadosti spracovali zamestnanci T. a R. a zamestnanci holdingu. Spôsob a forma dosiahnutia splnenia úlohy bola ich pracovnou náplňou, plnením pracovných povinností, ktoré riadenie vykonával na podklade generálnych plných mocí udelených od všetkých štatutárov, ktorých tiež koordinoval. Nešlo o ojedinelý projekt, ale o jeden z mnohých projektov, nadväzujúcich na predchádzajúce, ktoré boli súčasťou a predpokladom pokračovania v ďalších projektoch. Účelom bolo zabezpečenie likvidácie nebezpečného odpadu vo vlastnej réžii, využitie odpadu z 2.5 milióna nosníc na zlepšenie energetickej sebestačnosti a úspora finančných prostriedkov. Namietol prítomnosť motívu v konaní v roku 2010 podvodne vylákať peniaze zo životne dôležitých zdrojov v budúcnosti. Riešil naliehavý problém s odpadom z nosníc, za využitia štátneho rozpočtu a eurofondov, zamestnával 3.000 zamestnancov. Skúmanie jednotlivých krokov z hľadiska pravdivosti alebo spornosti a zistenie kriminálneho činu bez nadhľadu a ohľadu skutočného účelu považoval za nesprávny. Vyčítané kroky a nesprávnosti, či falzifikáty uvádzané súdom nie sú právne relevantné, vzhľadom na legálny a právne zdôvodniteľný a ekonomicky prínosný cieľ. Za normálneho chodu holdingu by došlo k zmene zámeru vybudovania bioplynových staníc, holdingové zoskupenie sa zničilo vplyvom vonkajších premyslených a sofistikovaných faktorov, nie v dôsledku konania obvineného. Holdingové zoskupenie zaniklo v dôsledku pozastavenia výplaty nadmerného odpočtu DPH správcami daní vo februári a marci 2013, pre všetky podniky holdingového zoskupenia, v dôsledku hromadného nariadenia vyše sto kontrol s následkom neschopnosti splatenia 300 úverov a lízingov. Minulosť a schopnosti obvineného nespochybňujú, že pokiaľ vybudoval 140 hál a niekoľko energetických komplexov, dokončené by boli aj tieto zariadenia a plnili by svoju funkciu. Obžaloba glorifikuje drobné klamstvá a podvrhy, navodzuje predstavu protiprávnosti, vytkol tak skutkový základ objektívnej stránky činu. Z pohľadu zavinenia a subjektívnej stránky zdôraznil, že obvinený nikoho k protiprávnosti nenaviedol, nikto nebol pod tlakom, osobne žiadne doklady nevyhotovil. Čestné prehlásenie nepovažoval za obsahujúce závažne nepravdivé údaje, nasvedčujúce dosiahnutiu poškodenia verejných záujmov poškodeným a zdrojov a dosiahnutie majetkového prospechu na škodu verejného záujmu. Úmyslom nebolo odčerpanie prostriedkov, ale načasovanie rozhodovacej činnosti, sprístupnenie zdrojov

rýchlejšieho časového harmonogramu a rýchlejšej výstavby zariadení a ušetrenia nákladov. V prípade nových staníc pôvodné povoľovacie konania stratili úplne význam, pri zmene projektu totiž išlo o umiestnenie novej technológie do existujúcej, na pôvodnom základe zrekonštruovanej haly. Nepodieľal sa na sfalšovaných stavebných povoleniach, nikomu ich nepredložil, zaujal názor, že pre konečný zámer stavebné povolenia nemali zásadný význam. Projekt začatý v roku 2010, na základe verejnej ponuky štátu sa nerealizoval, v roku 2012 sa objavila nová technológia, projekt tak mal byť prepracovaný na iné suroviny a riešenie. Konanie sa malo otvoriť v marci 2013, počas jeho priebehu sa do konania mali zakomponovať technológie firmy F., v marci a apríli 2013 však nastal ekonomický zlom, vylúčil podvodný úmysel získať obohatenie už v roku 2010, čestné vyhlásenie z roku 2010 preto považoval za pravdivé, na otvorenie konania boli vystavené proforma doklady, slúžiace na aktiváciu činnosti PPA. Vylúčil zavinenie postavené na konštrukcii súdu,

ktorej by po doručení nesplatných faktúr PPA do jedného mesiaca určite poslala dva milióny eur. Svedkovia Ing. T. a Ing. N. uviedli, že PPA mala na vyplatenie finančného príspevku štyri mesiace od skompletizovania dokumentácie, úmyslom obžalovaného tak nebolo získanie prostriedkov, ale prestavba projektu, jeho realizácia a prefinancovanie, obvinený predpokladal uvoľnenie financií v priebehu jedného roka, ktorej skutočnosti prispôsobil časový harmonogram správnych konaní a výstavby. Žiadosť o preplatenie obsahovala neprehliadnuteľné závady, konanie sa tak v súlade s predpokladmi odvolateľa neotvorilo ani v lehote dvoch mesiacov od začatia konania, žiadosť neprešla administratívnym konaním. Neočakávalo sa ani od X., ktorý nepoznal zámer obžalovaného, že urýchli platbu a o dva týždne budú peniaze na účte, ale len to, aby niekto na jeseň aspoň otvoril požiadavku a v konaní zastupoval príslušného žiadateľa, pretože sa požadovalo otvorenie konania o pôvodnej žiadosti protekčne do šiestich mesiacov, aby to bolo možné dofinancovať do jesene 2013 a spustiť projekt výstavby počas obdobia, kedy je možné stavať. Promofaktúry nie sú účtovným dokladom, z tohto dôvodu na jeho pokyn neboli zaradené v účtovníctve, napriek tvrdeniu svedkyne X., že sa faktúra môže stať účtovným dokladom, ak príde platba, i keď sa jedná o predfaktúru. Predfaktúra je doklad a stáva sa účtovným dokladom, ak sa z neho plnilo, plnené však nebolo a išlo o simulovaný úkon, vystavený v záujme začatia konania, ktorý mal byť následne konvalidovaný. Neúčtovná faktúra nebola zúčtovaná, neboli vyplatené finančné prostriedky, konanie bezprostredne nesmerovalo k platbám alebo refundácii. Predmetné nehrozilo v žiadnom prípade, ani o rok, a všeobecne, že by nejaké finančné prostriedky za týchto okolností prišli, pretože sa tam očakávala iba zmena projektu, technológií, stavebných povolení, financovania, čo by prinieslo v konečnom dôsledku úsporu peňazí v porovnaní s pôvodným zámerom z roku 2010 pre holding, ako aj PPA, použila by sa totiž prestavba existujúcej haly. Vylúčil nadobudnutie úmyslu v roku 2010, podvodným konaním naplánovaným na marec 2013, a to uvádzaním nepresných alebo falošných údajov, finančné zdroje s cieľom nezákonného obohatenia. Serióznosť zámeru plynie z toho, že najsúrnejšia bola potreba likvidácie trusu a následne energie, ďalšie úkony svedčia o tom, že bioplynové stanice aj začal stavať, upriamil pozornosť na stavebné povolenie na Q., búracie práce v Y., schôdzu s poslancami zastupiteľstva obce

1. mája 2013, pre novú technológiu už nepotreboval súhlas obce, išlo totiž už len o zmenu účelu haly. V skutočnosti sa od decembra 2011 začal zaoberať výstavbou bioplynových staníc a pracovať na U. s novou technológiou, ktorou výstavbou sa zaoberal do
2. mája 2013 (výpoveď U.), ešte
3. mája 2013, po upozornení na trestnoprávne následky od MVDr. X. a Ing. N. S. dňa
4. apríla 2013, naďalej pokračoval v príprave výstavby U.. Počnúc rokom 2013 začal robiť fyzicky na výstavbe na U. v Q. (výpoveď J.), ako aj právne (zmluva s F. E.), nové stavebné povolenie, pretože vedel, že staré zanikne koncom roka 2011, pričom poprel tvrdenie v rozsudku o vedomosti o sfalšovaní stavebného povolenia. Nové stavebné povolenie sa malo vzťahovať na inú lokalitu, inú technológiu a malo byť tiež lacnejšie, zmenu technológie však umožňoval len schválený dodatok k zmluve s PPA. Predpokladom schválenia žiadosti o dodatok bolo vydanie nového stavebného povolenia, z ktorého dôvodu
5. marca 2013 podal žiadosť o vydanie nového stavebného povolenia a inicioval stretnutie v Y. za účelom vysvetlenia novej technológie, bez potreby environmentálneho posudzovania vplyvov na životné prostredie, súhlasy obce či vyjadrenia dotknutých orgánov. Súd ignoroval organizačný a metodický poriadok na PPA, degeneroval prácu na PPA, nezohľadnil výpovede zamestnancov agentúry, ako ani samotného X. a skutočnosť, že od
6. októbra 2011 do
7. mája 2013, a teda ešte 5 dní po stiahnutí žiadostí sa na PPA nič nekonalo, administratívna kontrola spisu sa do
8. septembra 2013 neuskutočnila, čomu nasvedčuje výpoveď N. o nutných dokladoch a operáciách pri vyplatení príspevku, a to faktúra, rekapitulácia rozpočtu, zmluva o dielo, poistná zmluva, doklad o zaplatení poistného, záložné právo na nehnuteľnosť, ktoré podmienky úmyselne nesplnil, pretože mali byť splnené až počas konania. Súd sa nevyrovnal s otázkou účtovného nezmyslu na faktúrach (termínom dodania o dva mesiace) a tvrdeniach svedkov o problémoch so žiadosťou. Nikto nevidel žiadosti o platbu a podstatu projektu, a to ani pracovníci PPA. Spochybnil tvrdenia svedkov X. z apríla, že ide o podvod, keď na faktúrach bol termín dodania
9. mája
10. Spochybnil tvrdenie J., že sa nič nestavia bez vedomosti o umiestnení stavby, nemohli tiež tvrdiť existenciu stavebného povolenia, keď staré zaniklo
11. decembra
12. Súd mal dokazovať, čo by nasledovalo v prípade, ak by PPA oslovila spoločnosti o doplnenie žiadosti, takéto otázky však súd obhajobe nepripúšťal, nezaoberal sa zistením urýchleného vyplatenia NFP, skutočný časový horizont, stotožniac sa s predpokladom o vyplatení príspevku okamžite, bez akejkoľvek administratívnej kontroly. Prvostupňovému súdu vytkol nevypočutie kľúčového svedka, Y., a. s., zastupujúceho holding pri jednaniach s bankami v druhom štvrťroku
13. Z hľadiska právnej kvalifikácie vytkol nedostatok požiadavky bezprostrednosti ako základnú požiadavku trestnosti pokusu trestného činu, konanie nemá atribúty pokusu trestného činu, len niektoré prvky možnej prípravy na trestný čin. O pokus by išlo vtedy, ak by konanie na správnom orgáne a agentúre dosiahlo po kompletizácii falošných a predstieraných dokladov štádium rozhodnutia o poskytnutí financií, v dôsledku zásahu nezávislého od vôle obvineného by bola platba zadržaná. Ak by takto schválená platba nebola poskytnutá, ale odmietnutá alebo zadržaná pred jej uvoľnením a pokynom na vyplatenie v dôsledku právneho a vôľového kroku obvineného a prejavu jeho vôle v relevantnej písomnej alebo inej forme, ešte v tomto vysokom štádiu pokročilého konania zákon vylučoval trestnosť z dôvodu prekážky

§ 14ods.

3 Trestného zákona, pretože páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania a odstránil nebezpečenstvo vzniknuté z podniknutého pokusu nariadením späťvzatia právne nespôsobilých žiadostí o dotácie v štádiu, keď sa s nimi správny orgán ešte nezačal zaoberať. Nevzniklo žiadne, ani bezprostredné nebezpečenstvo chránenému záujmu, k späťvzatiu došlo v dôsledku zistenia, že zo dňa na deň končí s chovom 2,5 milióna nosníc. V spojitosti s otázkou dobrovoľnosti späťvzatia žiadosti

1. apríla 2013 (
2. mája 2013) v dôsledku oznámenia X., nemajúceho vedomosť o podstatných informáciách, týkajúcich sa holdingu, nestiahnutí žiadostí o platbu a neodstúpení od zmluvy tvrdil, že na tieto rady nemohol reagovať, pretože v úzkom niekoľkodňovom období išlo len o riešenie otázky existencie holdingu a potrebnosti zámeru. Ak by boli uvoľnené odpočty DPH a banky nezruinovali v dôsledku omeškania platieb v apríli a máji 2013 holding, stanice by boli potrebné a pokračoval by v ich budovaní a nedostatky administratívneho konania odstraňoval

pokynov PPA. Napokon vytkol zaujaté rozhodovanie súdu, pretože uložil trest v strede trestnej sadzby akoby šlo o dokonané a dokončené konanie s obrovskou vzniknutou škodou, osobnými zištnými záujmami odvolateľa. Odvolaciemu súdu navrhol obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, pretože konanie nie je trestným činom alebo aby na objasnenie ďalších skutočností odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor ÚŠP GP SR") a poškodený sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadrili. Následne najvyšší súd

§ 317ods.

1 Trestného poriadku po zistení, že niet dôvodu na zamietnutie odvolaní

§ 316ods.

1 Trestného poriadku, ani na zrušenie rozsudku

§ 316ods.

3 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný Ing. T. X. podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom mal na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, možno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

§ 371ods.

1 Trestného poriadku a dospel pritom k záveru, že odvolanie Ing. T. X. nie je dôvodné.

§ 14ods.

1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.

§ 14ods.

2 Trestného zákona pokus trestného činu je trestný

trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

§ 14ods.

3 písm. a) Trestného zákona trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu. Subvenčný podvod

§ 225ods.

1 Trestného zákona kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je

všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

§ 225ods.

6 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu. Poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev

§ 261ods.

1 Trestného zákona kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 261ods.

4 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

§ 19zákona č.

524/2003 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: ods. 1 verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi. Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo ustanovené

tohto zákona. ods. 3 právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; ods. 4 štatutárny orgán subjektu verejnej správy je povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej správy.

§ 31zákona č.

524/2003 Z. z. Porušenie finančnej disciplíny ods. 1 porušením finančnej disciplíny je

1. a)poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom,
2. j)nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov,
3. k)nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami,
4. m)porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy,
5. n)porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie; jednočinný súbeh s trestným činom subvenčného podvodu. I. Pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie

§ 261

Trestného zákona sú v odseku 1 tohto ustanovenia popísané tri možné alternatívy konania páchateľa („použitie alebo predloženie výkazu, resp. dokladu", „neposkytnutie povinných údajov" a „použitie prostriedkov" spojené s ďalšími okolnosťami), ako aj dva rôzne následky, ktoré páchateľ môže takým konaním spôsobiť (jednak „spôsobenie sprenevery" a jednak „protiprávne zadržanie prostriedkov"). Vychádzajúc zo záveru uvedeného v predchádzajúcom odseku, „spôsobenie sprenevery" v zmysle § 261 ods. 1 Trestného zákona nie je zadefinovaním ďalšieho konania páchateľa (ako kumulatívne požadovaného skutku), ktoré by nadväzovalo na „použitie alebo predloženie výkazu, resp. dokladu", „neposkytnutie povinných údajov" alebo „použitie prostriedkov"

predchádzajúcej časti formulácie dotknutého ustanovenia. Ide o definíciu jednej z alternatív následku vyvolaného konaním páchateľa (súčasť popisu tzv. objektívnej stránky). Na účel aplikácie § 261 ods. 1 Trestného zákona: „spôsobenie sprenevery" obsahovo zodpovedá následku trestného činu sprenevery

§ 213ods.

1 Trestného zákona (ako trvalé prisvojenie si poskytnutých prostriedkov); „protiprávne zadržanie prostriedkov" obsahovo zodpovedá následku trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci

§ 215ods.

1 Trestného zákona (ako neoprávnené prechodné užívanie prostriedkov, neskôr refundovaných poskytovateľovi alebo dodatočne použitých na pôvodne určený účel). Rozhodujúcim kritériom rozdielu medzi oboma druhmi následku je špecifikácia úmyslu páchateľa v čase jeho konania. Použitím poskytnutých prostriedkov na iný než pôvodne určený účel (následok spôsobený páchateľom) v úmysle vyvolať taký stav trvale (nie len prechodne „zapožičať" prostriedky sebe alebo inému), teda dochádza k spáchaniu - pri splnení aj ostatných zákonných znakov - trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie

§ 261Trestného zákona.

Na uvedenej kvalifikácii nič nemení ani okolnosť, ak ku škode došlo spätnou refundáciou finančných prostriedkov, ktoré ich prijímateľ už skôr vynaložil na iný než pôvodne určený účel; prijatie, resp. ponechanie si takto vyplatených prostriedkov je porušením účelovo určeného zverenia finančných prostriedkov, a to zverenia len na oprávnenú spätnú úhradu (ide teda o spôsob „prisvojenia si" určitej peňažnej hodnoty). II. Jednočinný súbeh trestných činov je charakterizovaný jedným konaním páchateľa, ktorým sú (v rámci dotknutého skutku) vyvolané dva rôzne následky. Také následky teda nie sú totožné právne ani fakticky (z hľadiska faktických okolností, ktoré sú kvalifikačným podkladom). Jednočinný súbeh trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie

§ 261

Trestného zákona a trestného činu subvenčného podvodu

§ 225

Trestného zákona je možný pri kumulácii rôznych následkov zodpovedajúcich škode; škoda ako kvalifikačný moment sa delí medzi obe právne kvalifikácie

pôvodného zdroja finančných prostriedkov, ktorých sa týka následok vyvolaný konaním páchateľa (jednak prostriedky poskytnuté Slovenskej republike Európskou úniou - § 261 Trestného zákona a jednak prostriedky z iných verejných zdrojov pokrytých § 225 Trestného zákona (R 98/2018). I. Spoločný zá­klad pod­vod­ných ko­na­ní spo­čí­va v „omy­le" inej oso­by (oso­by od­liš­nej od pá­cha­te­ľa). Om­yl je roz­por pred­sta­vy so sku­toč­nos­ťou, pri­čom v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du mu­sí mať ur­či­tú „kva­li­tu" (nes­ta­čí aká­koľ­vek nep­rav­

1. da)a mu­sí byť pros­tried­kom spô­so­bi­lým na ok­la­ma­nie iné­ho v kon­krét­nej si­tuá­cii. Ak však oso­ba v omy­le vy­ko­ná­va­jú­ca ma­jet­ko­vú dis­po­zí­ciu má po­vin­nosť (vy­plý­va­jú­cu zo zá­ko­na, zo zmlu­vy ale­bo zvyk­los­
2. ti)pres­kú­mať tvr­de­nia iných osôb, a to pros­tried­ka­mi bež­ne dos­tup­ný­mi a v ob­dob­ných prí­pa­doch aj bež­ne pou­ží­va­ný­mi, nie je mož­né len uve­de­nie nep­rav­dy, bez ďal­šie­ho po­va­žo­vať za „uvá­dzanie do omy­lu" v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du. Rov­na­ko je pot­reb­né brať do úva­hy aj tzv. dodr­ža­nie ob­vyk­lej mie­ry opatr­nos­ti oso­by, kto­rá je uvá­dza­ná do omy­lu ale­bo kto­rej om­yl chce pá­cha­teľ vy­užiť. Je ab­so­lút­nou sa­moz­rej­mos­ťou a je úpl­ne le­gi­tím­ne oča­ká­vať od štát­nych za­mes­tnan­cov da­ňo­vých úra­dov nie­len od­bor­no-pro­fe­sio­nál­nu zna­losť po­zi­tív­ne­ho da­ňo­vé­ho prá­va, ale aj to­mu zod­po­ve­da­jú­ci pro­fe­sio­nál­ny prís­tup k vy­ššej mie­re opatr­nos­ti. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, odvolací súd, v súlade so zásadou bezprostrednosti, pri prieskume dôkazno-hodnotiacich úvah súdu prvého stupňa ponechal jeho závery nedotknuté, lebo im nemohol vytknúť vecnú neopodstatnenosť alebo nevyrovnanie sa s relevantnými okolnosťami. Konanie netrpelo procesnými chybami, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Pokiaľ ide o odvolacie námietky, úlohou súdu je na ne odpovedať, ak sú pre rozhodnutie relevantné a ak je riešená otázka aspoň sčasti sporná. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že Špecializovaný trestný súd na hlavnom pojednávaní vykonal v predmetnej veci všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto potom náležite v intenciách zákonného ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil a dospel tak k správnemu záveru, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že skutky ako boli uvedené v bodoch rozsudku 1) a 2) sa stali a ich páchateľom je obžalovaný. V odôvodnení rozsudku potom súd vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

príslušných ustanovení zákona v otázkach viny.

čl. III bod 5 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP") podmienkou poskytnutia NFP je dodržanie podmienok zmluvy konečným prijímateľom.

čl. III bod 6 Zmluvy konečná výška NFP, ktorý bude vyplatený konečnému prijímateľovi, sa určí na základe skutočne vynaložených, odôvodnených a riadne preukázaných výdavkov na realizáciu predmetu projektu. Celková výška NFP uvedená v čl. III/1 zmluvy nesmie byť prekročená a nesmie sa dodatočne navyšovať. V prípade navýšenia skutočne vynaložených výdavkov súvisiacich s predmetom projektu oproti výške schváleného NFP uvedeného v čl. III/1 zmluvy, znáša takéto prekročenie výdavkov výlučne konečný prijímateľ na vlastné náklady.

čl. VII bod 11 Zmluvy o poskytnutí NFP konečný prijímateľ sa zaväzuje vo všetkých dokumentoch, ktoré je na základe zmluvy povinný predkladať PPA alebo inému orgánu uvádzať platné, úplné a pravdivé informácie.

čl. VII bod 1. konečný prijímateľ sa zaväzuje riadne a v stanovenom termíne zrealizovať projekt a po celú dobu platnosti zmluvy plniť povinnosti z nej vyplývajúce a dodržiavať legislatívu Európskej únie (ďalej len „EU") a všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky.

čl. VII bod 2. konečný prijímateľ nesmie byť v likvidácii, na majetok konečného prijímateľa nesmie byť vyhlásené konkurzné konanie

zákona č. 7/2005 Z. z. a na majetok, ktorý je predmetom projektu, nesmie prebiehať exekučné konanie. Konečný prijímateľ sa zaviazal tieto skutočnosti preukázať pri každej podanej žiadosti o príspevok formou čestného vyhlásenia.

čl. VII bod 11 konečný prijímateľ sa zaväzuje vo všetkých dokumentoch, ktoré je na základe zmluvy povinný predkladať R. (ďalej len „PPA") alebo inému orgánu, uvádzať platnú, úplné a pravdivé informácie.

čl. VII bod 12 konečný prijímateľ sa zaviazal na základe písomnej výzvy poskytovať PPA požadované informácie o projekte a/alebo konečnom prijímateľovi dokladovať PPA svoju činnosť a poskytovať súčinnosť a dokumentáciu vzťahujúcu sa k predmetu projektu.

čl. VII bod 13 konečný prijímateľ sa zaväzuje v lehote do troch pracovných dní od vzniku predmetnej skutočnosti písomne (s preukázateľným doručením) informovať PPA o:

1. a)každej zmene identifikačných údajov konečného prijímateľa vrátane právneho nástupníctva,
2. b)správnom, súdnom, exekučnom alebo inom konaní, ktoré súvisí s predmetom plnenia zmluvy,
3. c)vyhlásení konkurzu alebo začatí reštrukturalizačného konania na majetok konečného prijímateľa, vstupe konečného prijímateľa do likvidácie,
4. d)skutočnosti, že sa stal podnikom v ťažkostiach v zmysle čl. 1 ods. 7 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 alebo podnikom, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, v ktorom bola táto pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom.

čl. VII bod 14 konečný prijímateľ sa zaväzuje v lehote do pätnástich pracovných dní od vzniku predmetnej skutočnosti písomne (s preukázateľným doručením) informovať PPA o všetkých ďalších skutočnostiach, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na riadne plnenie zmluvy.

čl. XII bod 5 písm. a) Zmluvy o poskytnutí NFP k ukončeniu Zmluvy pred uplynutím doby trvania záväzkov zo zmluvy môže dôjsť odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných strán v zmysle § 344 a nasl. Obchodného zákonníka. Trestný čin subvenčného podvodu je typickou blanketovou normou a odkazuje na ďalšie zákony a predpisy, súvisiace s prideľovaním subvencií, dotácií a iných príspevkov z verejných zdrojov. Konanie páchateľa v zmysle § 225 ods. 1 Trestného zákona spočíva v uvádzaní iného do omylu v otázkach splnenia príslušných podmienok. Páchateľ teda postupuje spôsobom charakteristickým pre podvodné konania ako také a špecifikum tvorí tá skutočnosť, že jeho konanie súvisí s poskytovaním dotácií, subvencií alebo inej formy poskytovania verejných zdrojov. Páchateľ tak v žiadosti, resp. v podkladoch súvisiacich so žiadosťou zamlčí alebo uvedie hrubo skreslené či nepravdivé údaje, podstatné pre danú žiadosť, pričom priame spôsobenie škody inému nie je podmienkou pre naplnenie znakov trestného činu subvenčného podvodu

§ 225ods.1 Trestného zákona.

Falšovaním výkazu alebo dokladu sa rozumie ich úplné vyhotovenie, ktoré má vyvolať dojem, akoby boli skutočne vydané príslušným orgánom a predpísaným spôsobom, napr. sfalšovanie predkladaného stavebného povolenia, ktoré je predkladané k realizácii projektov výstavby nových objektov alebo predloženie sfalšovaného úverového prísľubu bankou, ktoré boli v praxi zaznamenané v konkrétnych prípadoch. Nesprávnym je taký výkaz alebo doklad, ktorý nezodpovedá skutočnostiam, na základe ktorých majú byť poskytnuté príspevky z rozpočtov EU, pretože údaje v ňom sú skreslené, prispôsobené požadovaným kritériám. Išlo by napr. o doklad, ktorým žiadateľ o nenávratný finančný príspevok v žiadosti a v jej prílohách zatajuje údaje o dlhoch voči štátnym inštitúciám. Neúplný výkaz alebo doklad je taký dokument, v ktorom úmyselne žiadateľ prostriedkov z rozpočtu EU neuvedie aj také pravdivé alebo negatívne údaje, ktoré by poskytnutie takýchto prostriedkov spochybňovali alebo sťažovali, napr. neuvedenie aj takých údajov z účtovníctva žiadateľa, ktoré jeho účtovnú bilanciu v konečnom dôsledku podstatne zhoršujú. Neposkytnutie povinných údajov znamená ich úmyselné zatajovanie, pretože v prípade ich poskytnutia žiadateľom poskytovateľovi príspevku by jeho žiadosť bola zrejme neúspešná, napr. zatajovanie v čestných prehláseniach, ktoré sú súčasťou žiadosti o platbu, údaje o zriadení exekučných práv na majetku žiadateľa. Relatívne otvoreným v aplikačnej praxi zostáva výklad pojmu „použije prostriedky z rozpočtu Európskej únie na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery" za situácie, že síce tieto prostriedky boli určené a použité jeho prijímateľom na daný projekt, napr. rekonštrukciu školy vo všeobecnosti, avšak nie

pôvodnej, ale dodatočne, bez vedomia poskytovateľa príspevku, pozmenenej dokumentácie, hoci z objektívnych dôvodov. V priebehu projektu je možné si nárokovať len reálne zhotovené stavebné práce a dodávky, ktoré sú jeho súčasťou a za ceny v ňom uvedené. To znamená, že všetky ostatné stavebné práce a dodávky, ktoré vznikli počas projektu vplyvom samotnej stavebnej činnosti a ktoré nie sú súčasťou zmluvy o poskytnutí NFP resp. dodatkov, nebudú poskytovateľom zohľadnené. Ak k takejto zmene dôjde, subjekt by mal požiadať o tzv. zmenové konanie, pretože prijímateľ pomoci prostriedkov štátneho rozpočtu a Európskej únie, môže tieto prostriedky použiť len na prísne stanovený účel

projektu. Ak nie sú takto použité, považuje sa to za neoprávnené výdavky a tie buď nie sú poskytnuté, alebo sa žiadajú vrátiť. Ak neprebehne zmenové konanie a prostriedky sa použijú inak ako v zmysle schváleného projektu, ide o neoprávnené výdavky. Obžalovaný v odvolaní spochybňoval svedecké výpovede, pretože

jeho názoru svedkovia nemali komplexný prehľad o požiadavkách riešenia výstavby bioplynových staníc (ďalej len „U.").

jeho tvrdení, nejednalo sa o protiprávne konanie, ale mali sa dosiahnuť len zmeny v realizačnom zámere tak, že malo byť využité lacnejšie a ekologickejšie riešenie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že jednotlivé svedecké výpovede najmä zamestnancov holdingu a konateľov spoločností, začlenených do F. F., predovšetkým spoločností, v spolupráci s ktorými mal

tvrdení konštatovaných najprv v žiadosti o poskytnutie NFP a následne v zmluve o poskytnutí NFP, žiadať o poskytnutie NFP a na ktorých prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie, boli vykonané v súlade so zákonom. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou prehodnocovať skutkové či právne závery, ku ktorým dospel prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania. Z dokazovania je totiž nepochybné, akými úlohami a zodpovednosťami poveril obžalovaný jednotlivých svedkov a zamestnancov jednak pri vyhotovovaní žiadostí o NFP z Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013, os č. 3, opatrenie č. 3.1, Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, kód opatrenia XXX, číslo výzvy XXXX/PRV/XX, jednak ako predseda predstavenstva F. F. (skutok 1) alebo ako predseda predstavenstva družstva Y. (skutok 2). Jedná sa predovšetkým o vyhotovenie falzifikátov stavebného povolenia Obce Q. zo

1. júna 2010, č. XXXX/XXXX, predložené doklady spojené s obstarávaním zákaziek, ponukou spoločnosti K. na stavebné práce, taktiež o fiktívnu zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy, opatrenú falošným podpisom predsedu družstva Ing. W. U. v spojitosti s realizáciou projektu „U.", s miestom realizácie v katastrálnom území obce Q.. Následne boli vyhotovované falzifikáty dokladov potrebných na predloženie žiadosti o platbu z
2. marca 2013, vo výške 781.667,50 eura, a to najmä faktúra od dodávateľa údajne vykonaných stavebných prác, s celkovou fakturovanou čiastkou 1.876.002,- eur, spolu s krycím listom rozpočtu, rekapituláciou rozpočtu, zadaním s výkazom výmer, opätovne opatrené sfalšovaným podpisom konateľa spoločnosti K. Ing. T. S., a ďalšie sfalšované doklady od dodávateľov. Taktiež v súvislosti s realizáciou projektu „U.", s miestom realizácie v katastrálnom území T. Y., sa jednalo o podvodné úkony, spočívajúcimi v opatrení žiadosti o NFP z Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013, s uvedením podpisu predsedu predstavenstva Y., MVDr. X. U., zabezpečením falzifikátu stavebného povolenia Obce T. Y. z
3. júna 2010, č. XXXX/XXXX, dokladov spojených s obstarávaním zákaziek - ponuky K. na stavebné práce z
4. marca 2010, a to zadanie s výkazom výmer, záznam z vyhodnotenia ponúk, zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a ďalšie dokumenty, ktoré dal obžalovaný opatriť podpisom predsedu predstavenstva Y. bez jeho vedomia. Neobstojí tak odvolacia námietka obžalovaného založená na tvrdení, že jednotlivé dokumenty fyzicky nevyhotovoval, pretože tieto žiadosti, zmluvy, stavebné povolenia a ďalšie dokumenty, nepochybne boli vyhotovené na pokyn, žiadosť či rozkaz odvolateľa, či už jeho zamestnancami alebo ďalšími osobami. Na účely trestného konania, vedeného voči obžalovanému nie je relevantné, či bola v trestnom konaní zistená konkrétna osoba, ktorá falzifikáty stavebných povolení alebo dokladov spoločností vyhotovovala, nakoľko z výsluchov konateľov a zamestnancov jednotlivých spoločností, a to najmä Ing. T. S., štatutára spoločnosti K. a MVDr. X. U., predseda predstavenstvu Y. v. o. d., je nepochybné, že o dokladoch predložených obžalovaným R. v súvislosti s plnením podmienok stanovených výzvou PPA z Programu rozvoja vidieka 2007 - 2013, os. Č. 3, opatrenie č. 3.1, Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam nemal vedomosť. Obžalovaný v rámci argumentácie namietal, že osobne nezabezpečoval, ani nevykonával žiadnu z protiprávnych činností, v rámci ktorých boli PPA vyhotovované a predkladané falzifikáty rozhodnutí. Na margo toho je potrebné uviesť, že obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní po spontánnej časti výpovede predsedom senátu vyzvaný na odstránenie rozporov vo výpovediach, pričom Ing. X. na základe výzvy potvrdil, že v zásadných otázkach, týkajúcich sa holdingu rozhodoval on, a to aj pokiaľ ide o výstavbu U. v Q. a vo T. Y., a aj pokiaľ ide o predkladanie dokladov PPA v súvislosti s týmito projektmi. Na otázku o vedomosti o obsahu predkladaných dokladov a listín vypovedal, že poznal, čo má žiadosť o platbu obsahovať a sám dal pokyn na vystavenie predfaktúr so splatnosťou dva mesiace vrátane dodania služby. Keď sa veci robili na poslednú chvíľu a nebol vždy prítomný, listiny mohol niekto podpísať, ale určite s jeho vedomím. Obžalovaný tiež na hlavnom pojednávaní o vyhotovovaní podpisov za MVDr. X. U. a Ing. T. S. vyslovil tvrdenie, že si myslí, že tieto osoby listiny nepodpísali a podpísala ich osoba, pripravujúca dokumentáciu s jeho súhlasom. Obžalovaný dal taktiež spoločnosti K. pokyn, aby sa prihlásila na dodávku tovarov a do výberového konania, pričom pri vyhodnocovaní ponúk určil, aby sa za spoločnosť K., začlenenú do organizačnej štruktúry holdingu, zúčastnila iná osoba. Obvinený nespochybnil ani udelenie pokynu účtovníčke na vyhotovenie žiadostí tlačovému oddeleniu, X. D. a tiež, aby nedávala do účtovníctva faktúry, predložené spolu so žiadosťami o platbu PPA, dôvodiac tým, že na faktúrach „sú uvedené nezmysly" a mohli by mať problémy s daňovým úradom. Svedok Ing. T. S. vypovedal, že ho obžalovaný v roku 2013 kontaktoval s tým, že potrebuje vypracovať žiadosť o platbu na PPA a požiadal ho, aby vypracoval rozpočet stavebných prác na konkrétnu peňažnú sumu, ktorú mu uviedol. V daných súvislostiach odvolací súd zdôrazňuje výpovede odvolateľa, že všetky jeho spoločnosti boli majetkovo a personálne prepojené (i keď v správnom konaní o poskytnutie NFP v rozpore s konštatovaným vylúčil personálne či majetkové prepojenie spoločností) a riadil ich na podklade generálnych plných mocí udelených od oficiálnych konateľov, pričom sám rozhodoval o všetkých podstatných skutočnostiach v spoločnostiach, ktoré boli súčasťou holdingu a prijímal všetky podstatné rozhodnutia. V súvislosti s podpismi štatutárov vyslovil, že pokiaľ ide o údajne falošné podpisy štatutárov, dal pokyn použiť podpisy týchto štatutárov, pretože to považoval za formálnu záležitosť a nevidel v tom žiadnu trestnú činnosť. Pokyn obžalovaného na podpísanie dokumentov potvrdila aj svedkyňa X. D., vykonávajúca administratívnu prácu v kancelárii v M., v pracovnoprávnom vzťahu so Y., v. o. d. V prípravnom konaní vypovedala
5. januára 2015, že niekoľkokrát vyslovene na pokyn obžalovaného, pre údajnú krátkosť času v mene MVDr. X. U. podpísala nejaké nepodstatné doklady, listy, prílohy, nie zmluvy. Obžalovaný svedkyni tvrdil, že MVDr. U. o tom vie a s tým súhlasí, nikdy si to neoverovala a plnila len pokyny obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že na príkaz obžalovaného podpísala doklad, žiadosť o platbu a podpísala MVDr. U. s tým, že o tom vie, aj mu to zatelefonovala. V prípravnom konaní tiež vypovedala, že T. X., vedúcej účtovníčke na ekonomickom úseku v M. predložila dodávateľskú faktúru za účelom vyhotovenia účtovacieho predpisu, avšak len na základe pokynu obžalovaného, pričom faktúru mu musel niekto dať k dispozícii. Taktiež z výpovedí ďalších svedkov vyplýva, že v zmysle pokynov obžalovaného bol riadený chod celej spoločnosti a holdingu. Svedok MVDr. X. U. sa na pokyn odvolateľa stal predsedom predstavenstva družstva Y., pričom nemal žiadnu vedomosť o podpisovaní zmlúv medzi F. F., resp. Y. a PPA, žiadaní a čerpaní príspevku na výstavbu U. v Q. a T. Y., iba z rozprávania na pracovných poradách F. F., na ktorých sa zúčastňovali štatutári viacerých spoločností holdingu vedel, že odvolateľom bol prezentovaný plán výstavby viacerých U. v regióne T. X., nevedel sa vyjadriť k tomu, že by ako predseda predstavenstva Y. podpisoval zmluvu týkajúcu sa výstavby U. s K. či inou spoločnosťou. V mene spoločnosti Y. svedok nikdy nevystavoval, nepodpisoval ani nepredkladal doklady alebo žiadosti na PPA, v skutočnosti sa zaoberal len chovom nosníc a výrobou slepačích vajec, nebol činný v zabezpečovaní chodu a ekonomických záležitostiach tejto spoločnosti. Svedok Ing. T. S. bol konateľom K., v konaní vypovedal, že výstavba projektov U. v Y. a Q. bola v štádiu prípravy, výstavba mala začať začiatkom roka 2013, kedy sa však holding dostal do finančných problémov. V súvislosti s plnou mocou konštatoval, že generálnu plnú moc na vystupovanie v jeho mene obžalovanému udelil, nepamätal si však, že by bolo v plnej moci uvedené, že ho môže obžalovaný podpisovať. Spoločnosť K. bola špecializovaná na stavebné práce, ale nepamätá si, ako sa dostala k zákazkám na výstavbe U., v súvislosti s U. nepodpisoval listiny a neopatril ich pečiatkou spoločnosti K., nikomu nedal súhlas ani pokyny, aby takúto listinu podpísal. Nemal vedomosť, že by spoločnosť K. vykonávala na U. stavebnú činnosť a obžalovaný ho neinformoval, že dal za neho podpísať iným osobám, resp. osobne podpísal listiny v jeho mene. Svedok Ing. N. S. vypovedal, že sa na podnet obžalovaného stal konateľom Y., s. r. o. patriacej do holdingu, ktorá bola investorom výstavby U., začiatkom roku 2010 mu obžalovaný oznámil, že má vybudovať U. v Q. a T. Y.

dokumentácie vypracovanej pre spoločnosť Y., s. r. o., projekt žiadosti o poskytnutie NFP na PPA mal vypracovať Ing. J.. Obžalovaný určil ako investorov výstavby v U. v Q. F. F. a vo T. Y. Y.. Stavebnú dokumentáciu vypracoval a odovzdal ju niektorému zo zamestnancov, doručenie dokladov na PPA vo M. nevykonal, pokyny v tejto veci dával obžalovaný, z počutia vie, že mala prebehnúť verejná súťaž na výber zhotoviteľa U. a víťazom sa stala spoločnosť K., ktorej konateľom bol v tom čase jeho otec Ing. T. S.. Z výsledkov dokazovania je teda nepochybné, že o celom procese údajne plánovanej výstavby U. v obciach Q. a T. Y., rozhodoval a túto činnosť riadil obžalovaný, prostredníctvom zamestnancov a dosadených a určených konateľov spoločností, zahrnutých do holdingu F., konanie ktorého vyjadrujú skutkové okolnosti tak, ako sú ustálené v skutkovej vete rozsudku, preukázané vykonaným dokazovaním, zakladajúce trestnú zodpovednosť obžalovaného za spáchanie pokusu pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu

§ 14ods.

1, § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokusom pokračovacieho zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev

§ 14ods.

1, § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. V spojitosti s konaním konateľov zahrnutých v holdingu F. najvyšší súd poukazuje na § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene, zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

§ 24

Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Ako správne vo výpovedi vytkol konateľ spoločnosti K., Ing. S., generálne plnomocenstvo nebolo udelené tak, aby odvolateľ mohol vo svojom mene konateľov aj podpisovať.

§ 32ods.

2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

§ 33ods.

1 ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. V zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Z podstaty inštitútu zastupovania na základe udeleného plnomocenstva

§ 31a nasl.

Občianskeho zákonníka je tak nepochybné, že pri zastúpení koná splnomocnenec v mene splnomocniteľa, a teda zákonným predpokladom platnosti úkonov v mene spoločností F. a Y. bolo uvedenie konajúcej osoby a zástupcu spoločnosti, a teda splnomocnenca, konajúceho v intenciách plnomocenstva Ing. X.. Vzhľadom na rozsiahle prekročenie udeleného plnomocenstva a preukázané neoboznámenie dotknutých konateľov s vykonanými úkonmi splnomocnenca je nesporné, že v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka je z týchto úkonov odvolateľ zaviazaný sám. Z dokazovania tiež vyplýva, že pokiaľ by konatelia dotknutých spoločností mali vedomosť o vykonaných úkonoch, verejnom obstarávaní, zaslaných žiadostiach, nemali vedomosť o tom, že ide o podvodné konanie Ing. X. a refundácia nákladov bude uplatňovaná na podklade sfalšovaných nákladových položiek a faktúr požadovať od PPA ako poskytovateľa NFP, za stavu nedodržania zmluvných podmienok, na ktorých splnenie sa ako člen predstavenstva spoločností zaviazal v Zmluve o poskytnutí NFP č. M. a Zmluve o poskytnutí NFP č. M.. Výstavba bioplynových staníc v Q. a vo T. Y. realizovaná totiž vôbec nebola, na ich výstavbu neboli vydané ani len stavebné povolenia. Neakceptovateľná je odvolacia námietka obžalovaného, že chcel svojím konaním dosiahnuť len zmenu pôvodných zámerov a postupov pri realizácii investičného zámeru s tým, že účelom bolo zabezpečenie likvidácie nebezpečného odpadu a úspora finančných prostriedkov. Zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, č. M., uzatvorenej v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1290/2005, nariadením Rady (ES) č. 1698/2005, nariadením Komisie (ES) č. 1974/2006, nariadením Komisie (EÚ) č. 65/2011, Programom rozvoja vidieka SR 2007-2013, Systémom finančného riadenia P., uzatvorenej medzi PPA a F. F. 22. septembra 2011 a zmluvy o poskytnutí NFP č. XXEZVXXXXXXX, uzatvorenej medzi PPA a konečným prijímateľom družstvom Y., podpísanej Ing. X. 22. septembra 2011 a opatrenej sfalšovaným podpisom MVDr. X. U. vyplýva, že zmluvy boli uzatvorené na základe rozhodnutia o schválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku vydaného

zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Podmienkou poskytnutia NFP bolo dodržanie podmienok zmluvy konečným prijímateľom s tým, že NFP sa konečnému prijímateľovi poskytuje systémom refundácie (čl. V ods. VII) a konečný prijímateľ je povinný realizovať výdavky bezhotovostne, najskôr z vlastných zdrojov a tie sú mu pri jednotlivých platbách refundované v pomernej výške, konečný prijímateľ sa zaviazal vo všetkých dokumentoch, ktoré bol na základe zmluvy povinný predkladať PPA alebo inému orgánu uvádzať platné, úplné a pravdivé informácie (čl. VII ods. 11) a tiež sa konečný prijímateľ zaviazal v lehote do pätnástich pracovných dní od vzniku predmetnej skutočnosti písomne (s preukázateľným doručením) informovať PPA o všetkých ďalších skutočnostiach, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na riadne plnenie zmluvy (čl. VII ods. 14). Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle čl. VII ods. 14 bol konečný prijímateľ povinný oznámiť PPA všetky skutočnosti, majúce vplyv na riadne plnenie zmluvy.

Zmluvy bol konečný prijímateľ oprávnený predkladať jednu žiadosť o platbu za kalendárny rok s tým, že v zmysle čl. V bod 8 Zmluvy sa pri systéme refundácie prostriedky EPFRV a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie preplácali v pomere stanovenom na projekt, na základe skutočne vynaložených výdavkov zo strany konečného prijímateľa, tzn., že konečný prijímateľ bol povinný realizovať výdavky bezhotovostne najskôr z vlastných zdrojov, a tie mu boli pri jednotlivých platbách refundované v pomernej výške. S poukazom na vyjadrené považuje najvyšší súd odvolaciu námietku za nedôvodnú, pretože bol nepochybný rozdiel medzi povinnosťou konečného prijímateľa písomne informovať PPA o skutočnostiach, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na riadne plnenie zmluvy, ktoré skutočnosti by boli vykonané a prípustné výlučne formou dodatku k Zmluve. Žiadosťou o platbu, ktorú bolo možné predložiť len na refundáciu skutočne vynaložených výdavkov zo strany konečného prijímateľa. Odvolací súd má z výpovede svedka Ing. U., zástupcu spoločnosti F. E. za preukázané, že pokiaľ aj prebiehali rokovania ohľadne použitia novej technológie pri výstavbe U., je nepochybné, že v čase podania žiadosti o platbu a refundáciu NFP dňa

1. marca 2013, nebola so spoločnosťou F. E. uzatvorená žiadna zmluva o dodaní tejto technológie spoločnosti K.. Ako už bolo konštatované, k osobnému stretnutiu zástupcu spoločnosti a Ing. X. došlo až
2. apríla 2013, pričom na stretnutí k podpisu zmluvy nedošlo. Prvostupňový súd teda v súlade s vykonaným dokazovaním správne konštatoval zodpovednosť obžalovaného Ing. T. X. za to, že spolu so žiadosťou o poskytnutie nenávratného finančného príspevku prostredníctvom poverených zamestnancov predkladal PPA sfalšované doklady, a to vo vzťahu k skutku 1) predovšetkým falzifikát stavebného povolenia obce Q. zo
3. júna 2010, č. XXXX/XXXX, doklady spojené s obstarávaním zákaziek, ponuku K. na stavebné práce z
4. marca 2010 s krycím listom a rekapituláciou rozpočtu, zadaním s výkazom výmer, opatrenými falošným podpisom konateľa K. Ing. S., ako aj fiktívnu zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy medzi F. F. a Y. Q., družstvo, opatrenú falošným podpisom predsedu družstva Ing. W. U., vytvoriac podmienky na schválenie žiadosti a následne v mene F. F. podpísal žiadosť o platbu z
5. marca 2013, vo výške 781.667,50 eur, ktorú podal na Ústredí PPA v U., v prílohe s dokladmi, ktorých vyhotovenie zabezpečil prostredníctvom svojich podriadených bez vedomia konateľa spoločnosti K., a to faktúru dodávateľa K. č. M. z
6. marca 2013, pre odberateľa F. F. s celkovou fakturovanou čiastkou 1.876.002, eur, s krycím listom rozpočtu, rekapituláciou rozpočtu a zadaním s výkazom výmer, údajne potvrdzujúcich vykonanie deklarovaných stavebných prác pri výstavbe U. Q.. Obhajoba obžalovaného obsiahnutá v tvrdení, že chcel dosiahnuť zmeny v projekte výstavby U. v obci T. Y., ktorého investorom mala byť spoločnosť Y., so spolufinancovaním prostredníctvom verejných prostriedkov z PPA, na podklade Žiadosti o NFP v zmysle vyššie uvedeného operačného programu, v kontexte s obsahom vykonaných dôkazov vyznieva nepravdivo a nemôže ho zbavovať zodpovednosti za predloženie sfalšovaných dokladov k žiadosti o poskytnutie NFP, a to jednak samotnej žiadosti o poskytnutie NFP, opatrenej falošným podpisom predsedu predstavenstva MVDr. X. U., falzifikátu stavebného povolenia Obce T. Y. z
7. júna 2010, č. XXXX/XXXX, dokladov spojených s obstarávaním zákaziek - ponuky K. na stavebné práce z
8. marca 2010, zadania s výkazom výmer, rekapitulácie rozpočtu, záznam z vyhodnotenia ponúk, opatrenej falošným podpisom konateľa K. Ing. T. S., fiktívnej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy medzi Y. a Y. Q., opatrenej falošným podpisom MVDr. U. a predsedu Y. Ing. U., nájomnú zmluvu medzi Y. a Y. z 11.