1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
ustanovení § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por., § 388 ods. 1 Tr. por., takto rozhodol: Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 26. júla 2017, sp. zn. 8Pp 118/2015, a konaním, ktoré mu predchádzalo z dôvodu predpokladaného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. d), písm.
1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe, že spoločným konaním v čase od 16.55 hod. do 17.00 hod. dňa
3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), písm.
2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. por. súd zaviazal obvinených k náhrade škody poškodenej spoločnosti G., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, Z. cesta XX, Bratislava vo výške 422,40 eur. Proti tomuto rozsudku podali odvolania obvinení J. T., S. Y. a H. Y.. Na podklade podaných odvolaní rozhodoval Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí dňa 26. októbra 2015, sp. zn. 4To 105/2015, ktorý uznesením
por. odvolania obvinených zamietol. Rozsudok vo vzťahu k všetkým obvineným nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
1 Tr. por. s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obvineného J. T., nar. X. augusta XXXX v U., trvale bytom N. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T 60/2015 zo 16. júla 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To 105/2015 z 26. októbra 2015.
1 veta prvá Tr. zák. súd obvinenému určil skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Obvinený aj prokurátor sa vzdali práva podať sťažnosť voči všetkým výrokom uznesenia, preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia. V priebehu plynutia skúšobnej doby bol obvinený uznaný za vinného zo spáchania úmyselného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
2 Tr. zák., za čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z 30. septembra 2016, sp. zn. 0T 377/2016
2 Tr. zák. s použitím § 353 Tr. por., § 36 písm.
2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3 (tri) roky. Na základe vyššie uvedeného rozhodoval samosudca Okresného súdu Bratislava I na verejnom zasadnutí dňa 26. júla 2017, pod sp. zn. 8Pp 118/2015 (č. l. 80-81), ktorého sa obvinený J. T. osobne nezúčastnil, nakoľko súdne zásielky na ním uvedenej adrese nepreberal. Obvinenému samosudca neustanovil obhajcu, pričom skonštatoval, že sa nedostavili osoby predvolané na verejné zasadnutie a zákonné lehoty na prípravu verejného zasadnutia
4 Tr. por. boli zachované a verejné zasadnutie možno vykonať. Prokurátor súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného, na čo bolo vyhlásené uznesenie, že
5 Tr. por. súd vykoná verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného. Po oboznámení podstatnej časti spisu a udeleného slova na záverečné návrhy bolo vyhlásené uznesenie,
ktorého samosudca Okresného súdu Bratislava I vyslovil, že
2 Tr. zák. obvinený J. T., nar. X. augusta XXXX v U., sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia uloženej mu uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8Pp 118/2015 zo dňa 11. marca 2016 a právoplatného toho istého dňa, neosvedčil a zvyšok trestu vykoná.
2 písm.
4 Tr. por. boli zachované a verejné zasadnutie možno vykonať. Z doručeniek je zrejmé, že súd doručoval predvolanie obvinenému na adresu H. G. XX, XXX XX U., odkiaľ sa zásielka vrátila dňa
ministra spravodlivosti Slovenskej republiky predmetným konaním preto možno konštatovať porušenie práv obvineného vo vzťahu k jeho právu byť prítomný na verejnom zasadnutí, pretože neboli splnené podmienky ustanovené v § 293 ods. 6 Tr. por. s ohľadom na to, že obvinenému nebolo doručené predvolanie na verejné zasadnutie dňa 26. júla 2017 a zasadnutie bolo vykonané bez jeho prítomnosti, ako aj bez ustanovenia obhajcu, pričom v čase konania verejného zasadnutia sa obvinený nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Postupom okresného súdu tak došlo k porušeniu zákona v neprospech obvineného a k naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por. Okrem uvedeného dôvodu bol
ministra spravodlivosti Slovenskej republiky naplnený aj dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm.
1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8Pp 118/2015 z 26. júla 2017 (právoplatné tým istým dňom) a konaním, ktoré rozhodnutiu predchádzalo bol porušený zákon v ustanovení § 293 ods. 3, ods. 4, ods. 6 Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. b) Tr. por. a § 31 ods. 1, § 32 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v neprospech obvineného J. T., 2)
2 Tr. por. napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8Pp 118/2015 z 26. júla 2017 zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, 3)
1 Tr. por. Okresnému súdu Bratislava I prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol, 4)
2 Tr. por. rozhodol o väzbe obvineného J. T., ak by sa ešte nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v tejto trestnej veci. Okresný súd Bratislava I v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. K dovolaniu sa vyjadril okresný prokurátor, a to podaním doručeným na Okresný súd Bratislava I dňa
2 Tr. por. a dovolanie je riadne odôvodnené (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd po zistení, že nie sú dané žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania, preskúmal na neverejnom zasadnutí v súlade s § 382a Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania, ktoré sú uvedené v dovolaní, pretože v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené a zistil, že dovolanie je dôvodné.
3 Tr. por. verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.
4 Tr. por. verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak nie je možné doručiť mu predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený.
5 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5
6 Tr. por. verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
1 písm. d) Tr. por. dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
1 písm. k) Tr. por. odvolanie možno podať, ak proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku
por. dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
1. V súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo
1 Tr. por. dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolací súd uvádza, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie umožňuje oprávneným osobám
Trestného poriadku namietať porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v zmysle dovolacích dôvodov, avšak námietky vzťahujúce sa iba k skutkovým zisteniam nie sú prípustným dôvodom na podanie dovolania. Dovolanie je možné podať proti právoplatnému rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, pričom nie je prostriedkom na revíziu skutkových zistení ustálených okresným a krajským súdom, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Nedostatky napadnutého rozhodnutia minister spravodlivosti Slovenskej republiky uplatňoval v rámci dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. V rámci tohto dovolacieho dôvodu taktiež namietal porušenie práva na obhajobu, nakoľko verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci neboli splnené podmienky. Uviedol, že verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obvineného napriek tomu, že obvinenému nebolo doručené ani predvolanie na verejné zasadnutie a nebol mu ustanovený ani obhajca. S poukázaním na námietky je potrebné uviesť, že odňatie tejto možnosti vykonaním verejného zasadnutia bez prítomnosti obvineného, pre ktorý postup neboli splnené zákonné podmienky, napĺňa dovolací dôvod
1 písm. d) Tr. por. Uvedený nezákonný postup v sebe ale zároveň zahŕňa aj zásadné porušenie práva na obhajobu, a preto v takom prípade neprichádza do úvahy záver o naplnení dovolacieho dôvodu aj
1 písm.
zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb (§ 1 Tr. por.). Uvedené práva i povinnosti sú takto navzájom súvzťažné a porušenie jedného práva spôsobuje automaticky porušenie práva iného, z čoho logicky vyplýva záver, že obe práva (a zároveň povinnosti) subjektov trestného konania majú svoj zmysel iba vtedy, keď sú vo vzájomnej rovnováhe, t. j. v prípade obvineného len vtedy, ak jeho úmysel zúčastniť sa verejného zasadnutia a osobne pred súdom realizovať svoje obhajovacie práva je myslené vážne a nie je len v deklaratórnej polohe. Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisového materiálu zistil, že Okresný súd Bratislava I v posudzovanej veci vykonal verejné zasadnutie dňa 26. júla 2017 pod sp. zn. 8Pp 118/2015 v neprítomnosti obvineného napriek tomu, že pre takýto postup nemal splnené zákonné podmienky. Aj zo samotnej zápisnice z verejného zasadnutia vyplýva neprítomnosť obvineného, ako aj závada v doručení pri obvinenom, pričom aj súdom bolo konštatované, že sa nedostavili osoby predvolané na verejné zasadnutie. Taktiež nebolo preukázané, že by sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia, resp. že by požiadal o jeho vykonanie v neprítomnosti. Z obsahu spisového materiálu taktiež vyplýva, že okresnému súdu sa nepodarilo doručiť ani samotné predvolanie na verejné zasadnutie, ktoré vykonal bez jeho prítomnosti, pričom nedodržal ani zákonný postup a neustanovil obvinenému obhajcu, a to aj napriek tomu, že obvinený v čase konania verejného zasadnutia vykonával trest odňatia slobody v Rakúskej republike. Vzhľadom na vyššie uvedené, vykonaním verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného za situácie, keď tohto ani nezastupoval obhajca, či už splnomocnený alebo ustanovený, došlo konaním Okresného súdu Bratislava I k porušeniu práv obvineného vo vzťahu k jeho právu zúčastniť sa verejného zasadnutia, čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por. Niet sporu o tom, že na tomto porušení mal určitý podiel aj samotný obvinený, nakoľko nerešpektoval ustanovenie § 34 ods. 7 Tr. por. Obvinený totiž vedel, že bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom súdu oznámil adresu, na ktorej bude preberať súdne zásielky, avšak na uvedených adresách sa vôbec nezdržiaval. Bezprostredne po svojom podmienečnom prepustení začal páchať trestnú činnosť v Rakúsku, za ktorú bol aj odsúdený a uložené tresty aj vykonal. Bolo preto jeho povinnosťou v zmysle vyššie citovaného ustanovenia oznámiť príslušnému súdu svoju adresu. Ďalší dovolací dôvod minister spravodlivosti uplatnil v zmysle § 371 ods. 1 písm. k) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu namietal postup Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T 60/2015, ktorý dňa 12. februára 2019 nariadil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiace a 23 dní, aj napriek tomu, že obvinený si v rámci európskeho zatýkacieho rozkazu uplatnil zásadu špeciality, ktorej sa vo vzťahu k predmetnému výkonu trestu nezriekol, pričom súd nepožiadal Rakúsku republiku o dodatočný súhlas s trestným stíhaním obvineného.
1 písm. b) Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.
1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze osoba, ktorá bola vydaná z iného členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, nesmie byť v štáte pôvodu stíhaná, odsúdená, nemôže byť obmedzená jej osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval.
2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, ak bola osoba vydaná do Slovenskej republiky, zásada špeciality sa neuplatní, ak
odseku 1 v rámci konania vo vykonávajúcom štáte, f) osoba po vydaní do Slovenskej republiky vyhlásila, že sa výslovne vzdáva uplatnenia zásady špeciality
odseku 1 vo vzťahu k určitým trestným činom spáchaným pred vydaním,
4 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze na získanie súhlasu vykonávajúceho justičného orgánu
odseku 2 písm. g) sa použije postup
1.
5 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze odsek 1 nebráni slovenským orgánom robiť opatrenia, ktoré prerušujú plynutie premlčacej doby, ako aj neodkladné opatrenia na zabránenie zmarenia trestného konania.
1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, ak má byť osoba, ktorá bola vydaná do Slovenskej republiky z iného členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu s uplatnením zásady špeciality stíhaná pre trestný čin spáchaný pred vydaním, ktorý nebol predmetom pôvodného európskeho zatýkacieho rozkazu, alebo má táto osoba vykonať trest odňatia slobody, ktorý jej bol uložený súdom Slovenskej republiky pred jej vydaním, nebol predmetom pôvodného zatýkacieho rozkazu a nenastala žiadna z podmienok uvedených v § 31 ods. 2, súd požiada vykonávajúci justičný orgán o dodatočný súhlas s trestným stíhaním alebo výkonom trestu odňatia slobody.
2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze žiadosť o dodatočný súhlas musí obsahovať všetky informácie uvedené v § 5 ods. 5. Žiadosť zašle súd spravidla priamo vykonávajúcemu justičnému orgánu v jazyku
. Súd vydá európsky zatýkací rozkaz pre trestný čin, ktorý má byť predmetom trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody, a pripojí ho k žiadosti o dodatočný súhlas, len ak ho vykonávajúci justičný orgán o to požiada. Citovanými ustanoveniami zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze bol do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratý článok 27 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z
ktorého by sa zásada špeciality neuplatnila, avšak nebol vyžiadaný dodatočný súhlas od vydávajúceho štátu. S poukázaním na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že Okresný súd Bratislava I pochybil svojim postupom, pokiaľ nepožiadal Rakúsku republiku o dodatočný súhlas s trestným stíhaním obvineného, a to aj napriek tomu, že obvinený si už časť zo svojho trestu odsedel v rámci výkonu väzby, ktorá sa mu zarátala do výkonu predmetného trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T 60/2015 z
ktorého I. podmienky uvedené v § 31 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o EZR") je potrebné pri eurokonformnom výklade (v súlade s článkom 27 Rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV) chápať v tom zmysle, že účinky zásady špeciality nastávajú buď pri trestnom stíhaní vydanej osoby za trestné činy spáchané pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval, ak má byť trestné stíhanie vydanej osoby spojené s obmedzením jej osobnej slobody väzbou alebo pozorovaním duševného stavu v zdravotníckom zariadení, alebo pri odsúdení vydanej osoby za trestné činy spáchané pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval, ak má byť na základe odsúdenia na vydanej osobe vykonaný trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce osobnú slobodu. To znamená, že dodatočný súhlas
2 písm.
právnej kvalifikácie v príslušnej fáze konania neprichádza do úvahy uloženie trestu odňatia slobody (taký prípad
Trestného zákona nenastáva), resp.
zistených okolností neprichádza do úvahy obmedzenie osobnej slobody rozhodnutím o ochrannom opatrení. Ak však aj v neväzobnom stíhaní
predbežného posúdenia prichádza do úvahy obmedzenie osobnej slobody trestom alebo ochranným opatrením (nejde teda o prípad pokrytý výnimkou
2 písm. b) zákona č. 154/2010 Z. z. o EZR), účinky zásady špeciality nastávajú až vo vzťahu k výkonu tomu zodpovedajúceho meritórneho rozhodnutia, spojeného s obmedzením osobnej slobody (príp. vo väzobnom stíhaní také účinky nastávajú už vo vzťahu k výkonu skoršieho rozhodnutia o väzbe) - bod I. III. Napriek tomu, že účinky zásady špeciality
predchádzajúcich viet nastávajú až vo vzťahu k výkonu rozhodnutia spojeného s obmedzením osobnej slobody, dodatočný súhlas je nutné získať najneskôr pred vydaním takého rozhodnutia (v prípravnom konaní alebo vo veci samej), nakoľko je potrebné vychádzať z premisy, že dodatočný súhlas nemusí byť udelený. Vzhľadom na vyššie bol naplnený aj dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. k) Tr. por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, boli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. d), písm. k) Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením rozsudku rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní bude povinnosťou Okresného súdu Bratislava I vec opätovne prejednať a uložiť trest a spôsob jeho výkonu obvinenému J. T. tak, aby zodpovedal dotknutým ustanoveniam jednotlivých právnych predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.