1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) v 100% rozsahu za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu zavinením porušením svojej povinnosti z nedbanlivosti pri výkone štátnej služby a je povinný v súlade s ustanovením § 160 ods. 1, § 166 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 425,27 € a to v lehote 90 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uvedená škoda bola evidovaná v knihe škôd vedenej na oddelení účtovníctva Centra podpory v Prešove pod evidenčným číslom:
1 písm. a/, g/ zákona č. 372/1990 Zb. porušením ust. § 22 ods. 2 a § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/ 2009 Z. z. a Správu o výsledku objasňovania priestupku č.p.: ORP-DI-ODN-P-715/2010 doručilo dňa 29.11.2010 na PMJ OPP KR PZ v Prešove.
1 písm. k/, g/, a/ zákona č. 372/1990 Zb. a bola mu uložená pokuta vo výške 1.000,- € a zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov. Rozhodnutím zo dňa 22.07.2011 č.p.: ORP-DI-BCP-P-1090/2010 ODI OR PZ v Prešove bol odložený výkon uvedeného rozhodnutie o priestupku zo dňa 28.03.2011, pretože N.. Y. L. podal proti rozhodnutiu KDI KR PZ v Prešove návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Dňa 07.02.2012 vydal Krajský súd v Prešove rozsudok č.k. 1S/98/2011-57, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č.p.: KRP-P-72-003/KDI-BCP-2011 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 28.03.2011 č.p.: ORP-DI-BCP-P-1090/2010
2 písm. c/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z rozhodnutia krajského súdu vyplývalo (str. 7 ods. 2), že N.. Y. L. sa odmietol vyjadriť k dopravnej nehode a uviedol, že do žiadneho vozidla nenacúval. Z uvedeného rozhodnutia ďalej vyplývalo (str. 16 posledný odsek) „z doposiaľ vykonaného dokazovania a z obsahu pripojeného administratívneho spisu sa javí dostatočne preukázaným, že dňa 16.11.2010 v čase o 19.40 hod. bol žalobca ako vodič motorového vozidla Subaru Tribeca zastavený pomocou použitia svetelného signálu „STOP“ hliadkou PZ. Po zastavení vozidla začal s vozidlom cúvať a narazil do predného nárazníka ním odstaveného služobného motorového vozidla Volkswagen Passat, ktoré z dôvodu služobnej povinnosti a kontroly v cestnej premávke bolo odstavené za ním. Okolnosti dopravnej nehody vyplývali zo záznamov o ohliadke miesta dopravnej nehody, záznamu dopravnej nehody a záznamov o podaní vysvetlenia tak policajtov PMJ, svedkov dopravnej nehody P. J.V. H. K. L. a pripojenej fotodokumentácie dopravnej nehody.“ Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Prešove podalo Ministerstvo vnútra SR odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súdu SR rozsudkom sp. zn. 1Sžd/11/2012 zo dňa zo dňa 22.0l.2013 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 1S/98/2011-57 zo dňa 07.02.2012 zmenil a žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu vyplývalo (str. 15 prvý odsek), že „Navyše skutočnosť, že k nehode došlo a že na služobnom vozidle PZ vznikla škoda, nepochybne vyplýva z administratívneho spisu žalovaného. Doklad o vzniknutej škode na vozidle bol žalobcovi zaslaný ...“
ust. § 10 zák. č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a žalobu zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP. 10. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č.p.: KRPZ-PO-VO2-31-011/2014-PR zo dňa 08.04.2015 na základe ktorého T.. T.. W. W., služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii veliteľ Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ odboru poriadkovej polície KR PZ v Prešove, služobného úradu MV SR
1 zákona č. 73/1998 Z. z. zodpovedal v 100% rozsahu za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu zavineným porušením svojich povinností z nedbanlivosti pri výkone štátnej služby a v súlade s ust. § 166 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. je povinný uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 425,27 eur. Správne orgány oboch stupňov zodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu ustálili na tom základe, že žalobca nezabezpečil riadne a včas uplatnenie práva služobného úradu na náhradu škody u zodpovedného subjektu a následne nebol včas pred uplynutím subjektívnej ani objektívnej lehote predložený škodový spis s návrhom na súdne vymáhanie náhrady škody na vnútorný odbor KR PZ v Prešove. Tým došlo k premlčaniu nároku služobného úradu na náhradu škody vo výške 425,27 € voči zodpovednej osobe. 11.
krajského súdu zákonodarca v právnej norme § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje zodpovednosť policajta služobného úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby v priamej súvislosti s ním, pričom povinnosť preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 160 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje právne podmienky vzniku zodpovednosti policajta za škodu vzniknutú služobnému úradu tak, že kumulatívne musia byť splnené - preukázanie škody, preukázanie, že policajt porušil povinnosti pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, v dôsledku čoho vznikla škoda, teda príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, zavinenie policajta a právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. Ďalej zákonodarca v právnej norme § 166 ods. 1, ods. 2 uvedeného zákona ustanovuje zodpovednosť policajta za škodu tak, že je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu a výšky náhrady škody, ktorá vznikla jeho nedbanlivostným zavinením. Súčasne zákonodarca v právnej norme § 167 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje podmienky, ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov. 12. Spracovateľom zberného spisu KRP-PP-PMJ-130/2010 bol žalobca, ktorý podal aj žiadosť o zápis do knihy škôd zo dňa 18.11.2010 a bola mu zaslaná faktúra č. R031 11404 a bol vyzvaný o jej zaslanie do poisťovne a následné zaslanie potrebných materiálov do 27.01.2011 na EO KR PZ OAS v Prešove. 13. Dňa 28.05.2010 bol vydaný Pokyn riaditeľa KR PZ v Prešove č. 2, ktorým sa upravuje postup nadriadených v oblasti riešenia a likvidácie škôd spôsobených na majetku štátu v správe KR PZ v Prešove a pri určovaní dávok úrazového zabezpečenia v súvislosti so služobným úrazom a chorobou z povolania,
ktorého bol v plnom rozsahu zodpovedný za škodový spis žalobca a v zmysle čl. 27 a 29 bolo jeho povinnosťou predložiť škodový spisový materiál s návrhom na súdne vymáhanie na vnútorný odbor KR PZ v Prešove včas, aby nedošlo k premlčaniu práva. Nakoľko nebolo právo na náhradu škody uplatnené v konaní voči N.. Y. L., aby nedošlo k premlčaniu práva nemal čakať až do záverečného rozhodnutia v priestupkovom konaní súdom vo veci viny alebo neviny priestupcu. Nakoľko žalobca založil a viedol škodový spis nepostupoval v zmysle Pokynov riaditeľa KR PZ v Prešove t.j. nedoručil tento spis vnútornému odboru KR PZ v Prešove tento nemohol uplatniť škodu v adhéznom konaní.
1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 17.
žalobcu krajský súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď celú právnu vec zjednodušil na porušenie povinnosti neodovzdať včas spisový materiál na vymáhanie na vnútorný odbor KR PZ v Prešove. Súd nevzal do úvahy, že poisťovňa nepostupovala správne, keď odmietla vyplatiť poistné plnenie, nakoľko u poisťovne bol nárok na náhradu škody uplatnený včas a riadne, bol preukázaný faktúrou č. R031 11401 na sumu 425,27 €. Nárok bol uplatnený v rámci premlčacej doby. Úmyselným a účelovým naťahovaním prešetrenia dopravnej nehody zo strany poisťovne vznikol stav, že KR PZ v Prešove boli v omyle, že poisťovňa ich nárok šetrí a poskytne poistné plnenie. Poisťovňa však účelovo vyčkala na uplynutie premlčacej doby a následne odmietla vyplatiť poistné plnenie z dôvodu premlčania. KR PZ v Prešove namiesto podania žaloby na poisťovňu, kde by až súd rozhodol, či je nárok premlčaný, dalo k náhrade celú škodu žalobcovi ako jedinej zodpovednej osobe, čo je absolútne nesprávny a nezákonný postup zo strany KR PZ v Prešove ako prvostupňového orgánu a žalovaného ako odvolacieho orgánu, preto je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.
žalobcu mal byť správny názor ten, že subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody voči priestupcovi začala plynúť až odo dňa 04.03.2013, teda odo dňa právoplatnosti rozsudku NS SR sp.zn. 1Sž/11/2012 a uplynula súčasne s uplynutím objektívnej premlčacej doby dňa 16.10.2013. Posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby má význam z dôvodu: - že dňa 28.12.2010 ekonomický odbor KR PZ v Prešove /nie žalobca/ predložil do poisťovne doklad preukazujúci výšku spôsobenej škody; - ekonomickým odborom KR PZ v Prešove bol dňa 07.03.2011 spresnený zápis v knihe škôd; - poisťovňa listom zo dňa 11.12.2012 žiadala KR PZ v Prešove o zaslanie konečnej správy o výsledku šetrenia dopravnej nehody; -
str. 11 napadnutého rozsudku „dňom 17.12.2012 uplynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota“ ; - dňa 11.12.2012 požiadala poisťovňa o doloženie konečnej správy šetrenia poistnej udalosti za účelom jej vysporiadania KR PZ v Prešove tento list doručilo PMJ OPP KR PZ v Prešove až dňa 20.12.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, ako tvrdí žalovaný. Žalobca obratom odpovedal na tento list hneď 21.12.2012. Žalobca preto nemôže byť zodpovedný za škodu, keď mu bola výzva poisťovne doručená až po uplynutí subjektívnej premlčacej doby
teórie prvostupňového orgánu a prvostupňový orgán bol nečinný; - Rozsudok NS SR sp.z. 1Sž/11/2012 zo dňa 22.01.2013 právoplatný 04.03.2013 bol doručený na KDI KR PZ v Prešove a následne na vnútorný odbor KR PZ v Prešove, kde bol dňa 26.04.2013 pridelený pracovníkovi vnútorného odboru na vybavenie. Žalobcovi ani na útvar PMJ OPP KR PZ v Prešove však doručený nebol. Od doručenia rozsudku, teda od pridelenia pracovníkovi vnútorného odboru na vybavenie, do uplynutia objektívnej premlčacej doby bolo 7 mesiacov, čo znamená, že pracovník vnútorného odboru KR PZ v Prešove mal vec vybaviť tak, že mal podať žalobu na náhradu škody alebo upovedomiť o právoplatnom rozsudku žalobcu a vyzvať ho, aby v zmysle pokynov a interných smerníc požiadal o podanie žaloby. KR PZ v Prešove je však jeden celok a PMJ len jeho organizačný útvar , takže keď sa právoplatný rozsudok NS SR dostal do dispozičnej sféry KR PZ v Prešove malo toto priamo podať žalobu o náhradu škody.
pokynu č. 2/
napadnutého rozhodnutia ju nemieni vymáhať, a nakoľko sa obáva, že priestupca resp. poisťovňa ako vedľajší účastník, by vzniesol námietku premlčania. Aj keby bol nárok premlčaný, oslabuje sa len jeho vymáhateľnosť súdnou cestou, avšak nárok naďalej existuje ako naturálna obligácia. Nie je pritom isté, či by námietka premlčania bola zo strany priestupcu alebo poisťovne vznesená v súdnom konaní bez toho, aby takéto súdne konanie prebehlo a nárok poškodeného bol zamietnutý práve pre vznesenú námietku premlčania.
1 zákona č. 73/1998 Z. z. v 100% rozsahu za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu zavinením porušením svojej povinnosti z nedbanlivosti pri výkone štátnej služby a je povinný v súlade s stanovením § 160 ods. 1, § 166 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 425,27 € a to v lehote 90 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. 30. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/94/2017-84 zo dňa 14.11.2017, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 31.
1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
1, ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165. Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je vznik škody,
1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu. Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
2 zákona č. 73/1998 Z. z. ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody
miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne alebo
3 písm. b/, zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.
1 zákona č. 73/1998 Z. z. služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.
1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy
vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Prílohy č. 1 bod 3 rozkazu riaditeľa KR PZ v Prešove č. 44/2010 bola zriadená škodová komisia riaditeľa krajského riaditeľstva na odbore poriadkovej polície krajského riaditeľstva, ktoré členom bol aj žalobca.
čl. 2 zásad činnosti škodovej komisie bod 6 Po prerokovaní škodovej udalosti v škodovej komisii predseda predloží riaditeľovi krajského riaditeľstva bez zbytočného odkladu správu o vyšetrení škody s návrhom písomnej dohody o náhrade škody alebo rozhodnutia o náhrade škody, návrh na občiansko-právne vymáhanie škody. bod 7 Predseda škodovej komisie zabezpečí po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o náhrade škody, resp. uzatvorení dohody o náhrade škody vypracovanie predpisu pohľadávky, ktorý zašle v dvoch vyhotoveniach na ekonomický odbor služobného úradu spolu s originálom rozhodnutia alebo dohody. bod 8 Škodový spis vedie predseda škodovej komisie až do vysporiadania škody
nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 43/2010.
čl. 13 ods. 4 nariadenia MV SR č. 43/2010 o registratúrnom poriadku spracovateľ zodpovedá za vecnú a jazykovú správnosť, ako aj formálnu stránku vybavenia spisov. Ak si to vybavenie veci vyžiada, zabezpečí súčinnosť iných orgánov alebo úradov; ich stanoviská sú súčasťou spisu.
čl. 1 v tom čase platného pokynu riaditeľa KR PZ v Prešove č. 2/2010 zo dňa 28.05. 2010 (platného od 10.07.2010 do platnosti pokynu č. 47/2014), ktorým sa upravuje postup nadriadených v oblasti riešenia a likvidácie škôd spôsobených na majetku štátu v správe KR PZ v Prešove a pri určovaní dávok úrazového zabezpečenia v súvislosti so služobným úrazom a chorobou z povolania, KR PZ v Prešove ako rozpočtová organizácia spravuje majetok štátu v rozsahu a spôsobom určeným zákonom o správne majetku štátu. 35.
čl. 18 pokynu č. 2/2010 zo dňa 28.05.2010 nadriadení /nadriadeným sa rozumejú riaditelia organizačných zložiek krajského riaditeľstva a riaditelia okresných riaditeľstiev/ určia jedného policajta (ďalej len „určená osoba“), ktorý bude uplatňovať práva správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu a škody, ktoré vznikli vyplatením náhrad v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v adhéznom konaní v zmysle zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších spisov. 36.
čl. 18 ods. 3 pokynu č. 2/2010, určená osoba postupuje v priestupkovom konaní
zákona o priestupkoch (náhrada škody).
čl. 18 ods. 4 pokynu č. 2/2010, v konaní o náhrade škody spôsobenej zamestnancovi ako aj v iných prípadoch, mala určená osoba uplatňovať práva krajského riaditeľstva v príslušnej poisťovni.
čl. 19 pokynu č. 2/2010 nadriadení na určeného policajta predložia návrh na vydanie poverenia za účelom plnenia úloh vyplývajúcich z čl. 18 pokynu č. 2/2010 , ktorý zašlú na vnútorný odbor.
najvyššieho súdu žalobca nebol určený
čl. 18 ods. 1 pokynu riaditeľa KR PZ č. 2/2010 a taktiež nebol oboznámený so žiadnym poverením
čl. 20 pokynu č. 2/
najvyššieho súdu jediný spôsobilý subjekt na uplatnenie náhrady škody v adhéznom konaní alebo súdnou cestou boli nadriadení /riaditelia organizačných zložiek krajského riaditeľstva a riaditeľov okresných riaditeľstiev/, ktorí mali určiť policajta, ktorý by uplatnil práva správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu a škody, nie organizačná jednotka PMJ OPP KR PZ v Prešove, ktorá nemala právnu subjektivitu. KR PZ v Prešove malo uplatniť náhradu škody v adhéznom alebo súdnom konaní ( čl. 19 pokynu č. 2/2010). Za neuplatnenie náhrady škody žalobca nie je zodpovedný, vzhľadom k nepreukázaniu poverenia v zmysle čl. 18 pokynu č. 2/2010 riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, ktorým sa upravuje postup nadriadených v oblasti riešenia a likvidácie škôd spôsobených na majetku štátu v správne Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove. Žalobca nebol poverený na uplatnenej práva správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu v adhéznom konaní. 41.Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. Krajský súd sa musí vysporiadať s námietkou žalobcu, kto bol zodpovedným subjektom na uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní. IV. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd rozsudok Krajského súdu Bratislave č.k. 5S/94/2017-84 zo dňa 14.11.2017 v
1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd zároveň zdôraznil, že krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 43.
3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 44.Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o trovách kasačného konania, o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd. 45.Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.