potrieb dlžníka, maximálne do výšky 1.000.000,- eur. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá do 31.12.2010. V rámci konkurzného konania konateľ úpadcu Ing. Z. M. vyhlásil, že Mgr. Ladislavovi Barátovi, SKP odovzdal všetky zmluvy spoločnosti, ktorých zoznam tvorí prílohu vyhlásenia. Zároveň vyhlásil, že neuzatvoril žiadne ďalšie zmluvy. V prílohe vyhlásenia je uvedený zoznam zmlúv uzatvorených úpadcom aj v roku 2010.
tohto zoznamu uzatvoril úpadca v roku 2010 celkom 38 zmlúv, z toho jednu zmluvu o pôžičke dňa 17.08.2010 so spoločnosťou Rodos - reality s.r.o.
okresného súdu preukázal, že v konkurze si prihlásili pohľadávky viacerí veritelia, ktorých pohľadávky sa stali splatnými v roku 2010 resp. 2008, napr. Milan Biró, INKUS s.r.o., TMS-MONTYS s.r.o. Súd preto ako predbežnú otázku skúmal platnosť právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáhal, a to v petite č. 1: uznanie záväzku vo výške 950.000,- eur formou prijatia rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 01.01.2012, v petite č. 2: vrátenie pôžičky žalovanému.
názoru súdu prvej inštancie dodatočne vyhotovená za účelom zabezpečenia vrátenia finančných prostriedkov, ktoré žalovaný do spoločnosti vložil na zabezpečenie jej činnosti, bez zvýšenia základného imania.
odvolacieho súdu možné ju uplatniť až v odvolacom konaní, čo je rozdiel, resp. zmena oproti právnemu stavu platnému a účinnému do 30.06.
odvolacieho súdu nemá charakter zmeny žaloby, ako sa nesprávne domnieva žalovaný. Žalobca totiž už v oboch alternatívnych petitov podanej žaloby zo dňa 27.03.2013 žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu RODOS NR, s.r.o., Nitra peňažnú náhradu vo výške 626.534,85 eura (viď č. l. 7-8). 18. Odvolací súd zdôraznil, že
rozhodovacej činnosti súdov pre posúdenie, či došlo k premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci okamih podania žaloby na súde, t. j. v danom prípade dňa 27.03.2013, a nie okamih následnej „kvalifikácie" či „špecifikácie" tohto nároku účastníkom. Zmena právnej kvalifikácie dôvodu požadovaného plnenia (ako plnenia zo zmluvy alebo z titulu bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy) nie je zmenou predmetu konania vymedzeného žalobou, a teda nie je ani zmenou žaloby. Právna kvalifikácia nároku účastníkom konania (uvedená v žalobe) nie je pre súd záväzná, keďže súd je pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom, nie však už tým, ako ho účastník právne posudzuje. Ak súd dospeje k záveru, že skutkové zistenia urobené v konaní možno subsumovať po inú hypotézu právnej normy, než tú, ktorej naplnenia sa dovoláva účastník konania, je povinný, tak urobiť. Žalobca nemusí svoj nárok právne kvalifikovať a pokiaľ tak urobí, súd nie je jeho právnym názorom viazaný. 19. Krajský súd preto konštatoval, že žaloba žalobcu bola podaná včas a preto na žalovaným v odvolacom konaní uplatnenú námietka premlčania z dôvodov neprihliadal. 20. Proti rozsudku odvolacieho súdu v zákonom stanovenej lehote podal dovolanie žalovaný (č. l. 258), prípustnosť ktorého odôvodnili ust. § 420 písm. f/ C. s. p., teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
žalovaného ďalej napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.). 21. Žalovaný (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ") za nesprávny procesný postup považoval taký postup krajského súdu, ktorým súd ohraničil možnosť vzniesť námietku premlčania len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Dovolateľ dodal, že vznesenie námietky premlčania nie je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 149 C. s. p. a krajský súd nesprávne aplikoval aj § 154 C. s. p. Ak by krajský súd bol toho názoru, že vznesenie námietky premlčania spadá pod § 149 C. s. p., následne § 154 C. s. p., mal
dovolateľa postupovať
d/ C. s. p. a mal vznesenú námietku posúdiť ako novotu v odvolacom konaní. A to tým skôr, že o návrhu na zmenu žalobného návrhu, resp. titulu sa žalovaný mohol dozvedieť až po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania. A o vyhovení návrhu na zmenu až po vyhlásení rozsudku, a teda v odvolacom konaní na vznesenú námietku mal krajský súd prihliadnuť. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/120/2009,
ktorého neprihliadnutie na námietku premlčania doručenú odvolaciemu súdu je odňatím možnosti konať pred súdom, resp. porušením práva na spravodlivý proces
f/ C. s. p. 22.
dovolateľa ďalej krajský súd zaujal názor, že žalobca nemusí svoj nárok právne kvalifikovať a pokiaľ tak urobí, súd nie je právnou kvalifikáciou nároku uplatňovaného žalobcom viazaný a môže ho subsumovať pod inú hypotézu právnej normy, než tej ktorej naplnenia sa účastník konania dovoláva. Aj tento názor krajského súdu je
dovolateľa nesprávny a „prekvapivý", nakoľko z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývalo, že by nedošlo k zmene žaloby. Súd prvej inštancie nemusel riešiť právnu otázku, či došlo k zmene žaloby, obmedzil sa na konštatovanie, že povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty uložil titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko v konaní pre okresným súdom k vzneseniu námietky premlčania nedošlo. 23. Dovolateľ taktiež uviedol, že na záver odvolacieho súdu,
ktorého žalobca nemusí svoj nárok právne kvalifikovať a pokiaľ tak urobí, súd nie je jeho právnym názorom viazaný, nemohol reagovať a v odvolaní namietať správnosť tejto právnej argumentácie. Aj týmto má dovolateľ za to, že krajský súd porušil jeho právo na spravodlivý proces a odňal mu možnosť konania pre súdom, pretože súd porušil dvojinštančnosť právneho systému. 24. Dovolací dôvod
1 písm. a/ C. s. p. videl dovolateľ v tom, že krajský súd otázku zmeny žaloby vykonanú žalobcom 06.02.2017 a s tým spojenú otázku zániku nároku žalobcu premlčaním, nesprávne právne posúdil. Dovolateľ uviedol, že žalobou podanou 27.03.2013 žalobca vymedzil skutkový a právny základ uplatneného nároku neúčinnosťou právnych úkonov voči veriteľom. Žalobca až na pojednávaní 06.02.2017 súdu navrhol uložiť povinnosť žalovanému titulom vydania predmetu bezdôvodného obohatenia.
dovolateľa odvolací súd zaujal názor, že žalobcov návrh z 06.02.2017 nemá charakter zmeny žaloby, preto na námietku premlčania krajský súd neprihliadol. Dovolateľ má za to, že predmetný spor nebol rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, keďže je v rozpore s rozhodnutím R33/2010, publikovaným v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.07.2008, sp. zn. 1MObdoV/19/2017,
ktorého za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré sú uvedené v žalobe. Dovolateľ podporne poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/268/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn,. 13Cob/147/2014, kedy súdy žalobe nevyhoveli z dôvodu vznesenia námietky premlčania, ktorú posudzovali s poukazom na zmenu žaloby v priebehu konania.
d/ C. s. p., nakoľko žalovaný mohol uplatniť túto námietku už v konaní v prvej inštancie, a to bez ohľadu na právnu kvalifikáciu žalobcom uplatneného nároku, pričom tak neurobil. Žalobca dodal, žalovaný mohol vzniesť námietku premlčania počas konania v prvej inštancií, a to bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu, avšak námietku premlčania v konaní v prvej inštancii neuplatnil. Žalobca dokonca mohol vzniesť námietku premlčania aj po tom, ako žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 06.02.2017 navrhol priznať uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, keby sa žalovaný predmetného pojednávania zúčastnil. 29. Žalobca k námietke nesprávneho posúdenia veci uviedol, že v predmetnom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej by sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (porovnávaný prípad sp. zn. 1MObdoV/19/2007). A to preto, lebo odvolací súd na námietku premlčania vznesenú žalovaným v podanom odvolaní zo dna 31.03.2017 neprihliadol primárne z toho dôvodu, že uplatnenie námietky premlčania ako prostriedku procesnej obrany
p. s poukazom na zákonnú koncentráciu konania upravenú v § 154 C. s. p. až v odvolacom konaní nie je možné. A teda nie z dôvodu zmeny žaloby, ako je to v dovolateľom uvádzanom prípade vedenom na pod sp. zn. 1MObdoV/19/
2 písm. a/ C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné s tým, že dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 C. s. p. 32. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). 33.
ustanovenia § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 34.
p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
1 C. s. p., dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 37.
1 C. s. p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 38. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C. s. p. alebo § 421 C. s. p. v spojení s § 431 ods. 1 C. s. p. a § 432 ods. 1 C. s. p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 39. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.,
ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto vadu videl dovolateľ v tom, že ak bol krajský súd toho názoru, že vznesenie námietky premlčania spadá pod § 149 C. s. p., následne § 154 C. s. p., mal postupovať
d/ C. s. p. a mal vznesenú námietku posúdiť ako novotu v odvolacom konaní. Tým, že krajský súd ohraničil vznesenie námietky do ukončenia dokazovania a neprihliadol na ňu v odvolacom konaní,
dovolateľa došlo k nesprávnemu procesnému postupu. Na podporu svojho tvrdenia dovolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/120/2009. 40.
p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany (§ 152 C. s. p.). 41.
p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 42.
d/ C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 43. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že žalobou zo dňa 27.03.2013 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že právny úkon dlžníka RODOS NR, s.r.o., uznanie záväzku vo výške 950.000,- eur ako právny úkon bez primeraného protiplnenia, je voči veriteľom v konkurze právne neúčinný; alternatívne, aby súd určil, že právne úkony dlžníka, vrátenie pôžičky žalovanému ako zvýhodňujúce právne úkony, sú voči veriteľom v konkurze právne neúčinné. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému, a to zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 626.534,85 eura. Okresný súd Nitra na pojednávaní dňa 06.02.2017 vyhlásil dokazovanie za skončené (č. l. 200 spisu). Tohto pojednávania sa žalovaný nezúčastnil, hoci mal predvolanie vykázané
1 a § 111 ods. 3 C. s. p. (č. l. 195 spisu) s tým, že nepožiadal o odročenie tohto pojednávania. Následne súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 02.03.2017, č. k. 23Cbi/10/2013-208 spor rozhodol, voči ktorému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. V odvolaní žalovaný okrem iného vzniesol námietku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
dovolateľa mal odvolací súd ním vznesenú námietku premlčania v rámci podaného odvolania posúdiť, hoci aj ako novotu v odvolacom konaní. Dovolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že vznesenie námietky premlčania hmotnoprávneho nároku je prostriedkom procesnej obrany a možno ju uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 149 a § 152 C. s. p. v spojení s § 154 C. s. p.). Preto ak odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že vznesenú námietku nemôže posudzovať, nakoľko bola vznesená až v odvolacom konaní, t. j. po vyhlásení dokazovania za ukončené, tak jeho procesný postup zodpovedal vyššie citovaným ustanoveniam Civilného sporového poriadku. Takýmto postupom nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako sa mylne dovolateľ domnieva. Dovolací súd zároveň dodáva, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/120/2009,
ktorého bolo možné vzniesť námietku premlčania aj v odvolacom konaní, je za súčasnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku obsolétne. Pri tomto procesnom inštitúte došlo na rozdiel od úpravy
Občianskeho súdneho poriadku k zmene procesného postupu, kedy námietku premlčania ako prostriedok procesnej obrany, je možné vzniesť iba do okamihu, kedy sa vyhlási dokazovanie za skončené.
názoru dovolacieho súdu procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku, žalovaný mal možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podať odvolanie, čo aj urobil.
1 písm. a/ C. s. p., t. j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. V zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 55. Súčasná judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.; neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa
jeho názoru odvolací súd odklonil; nevymedzí právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Na druhej strane bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; rozdielneho rozhodovania dovolacieho súdu; ako aj absencie vymedzenia právnej otázky, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať" aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa), z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu, týkajúce sa danej problematiky a následne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených; posudzovať, či dovolací súd rozhodoval rozdielne. V opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný, bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v C. s. p., ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. 56. Zároveň bol prijatý záver, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., je dovolateľ povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne; konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal
jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť (stanovisko č. 83 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 9/2018). 57. Z obsahu dovolania žalovaného vyplýva, že dovolací dôvod
1 písm. a/ C. s. p., žalovaný vymedzil tou skutočnosťou, že krajský súd sa odchýlil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke posúdenia zmeny žaloby. Žalovaný má za to, že zmenou právnej kvalifikácie žalobcom uplatneného nároku, ktorá zmena bola vykonaná návrhom žalobcu zo dňa 06.02.2017, treba považovať za úkon, ktorým došlo k zmene žaloby. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdoV/19/2007,
ktorého za zmenu žaloby je treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré sú uvedené v žalobe. Dovolací súd preskúmaním dotknutého rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1MObdoV/19/2007 zisťuje, že v danom prípade námietka premlčania bola vznesená už pred súdom prvej inštancie, teda bola uplatnená včas v súlade s hmotnoprávnou a procesnoprávnou úpravou. Žalobca si následne uplatnil rovnaký nárok, ale na základe iných skutkových okolností. Dovolací súd uvádza, že žalobca v prejednávanom spore neuskutočnil žiadny procesný úkon, ktorým by požadoval rovnaké plnenie, pričom by tak činil na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe. Vzhľadom na podstatné skutkové rozdiely v oboch prípadoch a zmenu procesnoprávnej úpravy koncentrácie konania sú právne názory dovolacieho súdu uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.06.2008, sp. zn. 1MObdoV/19/2007 na daný spor neaktuálne a neaplikovateľné. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre súd rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby ani zmena právnej kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku patrí len súdu samému (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/58/1999). Dovolací súd napokon uzatvára, že rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/268/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/147/2014, na ktoré rozsudky podporne dovolateľ v podanom dovolaní poukázal, nie sú rozhodnutiami dovolacieho súdu v zmysle zákonom ustanovenej požiadavky, na riadne vymedzenie dovolania poukázaním na rozhodnutie dovolacieho súdu v zmysle dikcie ustanovení § 432 ods. 1 v spojení s § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. 58. Keďže pristúpiť k dovolaciemu prieskumu je dovolací súd oprávnený len v prípade zákonom predpokladaného riadneho vymedzenia dovolacích dôvodov, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd uzatvára, že žalovaným podané dovolanie týkajúce sa námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, nenapĺňa kvalitatívne požiadavky kladené zákonom na dovolanie v časti vymedzenia dovolacích dôvodov, ktorých garanciou splnenia má byť povinné právne zastúpenie dovolateľov. 59. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť dovolanie žalovaného
f/ C. s. p. a § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., nie je procesne daná, preto jeho dovolanie
c, písm. f/ C. s. p., odmietol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.