súdu prvej inštancie je právne nepochybné predovšetkým to, že poistná udalosť - požiar zo dňa 26.03.2007 je okrem škodovej zároveň aj poistnou udalosťou, keďže v kontexte zistených faktov plne spĺňa definíciu uvedenú v čl. 1 VPP-VČ, ako aj negatívne vymedzenie
čl. 8 bod 2 VPP-VČ a zároveň v rovnakých intenciách aj znenie čl. 8 VPP-ZČ 1 a preto je s touto poistnou udalosťou spojený vznik povinnosti poisťovne plniť (čl. 8 bod 1 VPP-VČ). Zároveň ak vec bola zničená, alebo poškodená v dôsledku živelnej udalosti a to požiarom z poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou vzniká právo na plnenie poistenému (čl. 1 bod 1 VPP-ZČ 1). Na základe všetkých dostupných dokumentov získaných na základe vyšetrovania poistnej udalosti Úradom justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Prešov a Hasičského a záchranného zboru v Prešove, t. j. uznesenia o zastavení trestného stíhania zo dňa 22.06.2007, ČVS: ORP-274/1-OVK-PO-2007 a znaleckého posudku č. p. PPZ-1422 KEU-KE-EXP-2007 zo dňa 17.05.2007 vyhotoveného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, Kuzmányho 8, 041 02 Košice - kriminalistami pre oblasť zisťovania príčin požiarov a požiarnej elektrotechniky, ktoré boli následne doručené žalovanému jednoznačne vyplýva, že skutočnou príčinou poistnej udalosti bol požiar, ktorého najpravdepodobnejšou príčinou vzniku bola technická závada - vznietenie sa pilín, alebo dreveného prachu vo vnútri vzduchotechniky. Z uvedeného dôvodu bolo zo strany úpadcu aj žalobcu jednoznačne preukázané, že poistená nehnuteľnosť a zásoby boli zničené a poškodené z dôvodu živelnej udalosti - požiaru a bol vylúčený úmysel poistníka, poisteného alebo inej osoby konajúcej z ich podnetu, t. j. táto škodová udalosť napĺňa všetky znaky poistnej udalosti. Predchádzajúci právny zástupca úpadcu vyzval žalovaného listom zo dňa 30.08.2007 označeným ako „Predloženie dokladov na likvidáciu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a žiadosť o poskytnutie primeraného preddavku na poistné plnenie" na vyplatenie primeraného preddavku poistného plnenia. Žalovaný listom zo dňa 01.10.2007 označeným ako „odmietnutie plnenia" oznámil úpadcovi, že plnenie z poistnej zmluvy odmieta z dôvodu naplnenia skutkovej podstaty § 802 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pretože výroba prebiehala v neskolaudovanej budove, o čom sa dozvedel až po uzatvorení poistnej zmluvy. Na uvedený list reagoval likvidátor úpadcu listom zo dňa 27.11.2007, ktorým žalovaného opätovne vyzval „na vyplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX v rozsahu poisteného súboru zásob" a zároveň navrhol stretnutie „za účelom prerokovania možného zníženia poistného plnenia a definitívnej výšky a termínu výplaty poistného plnenia z poistenej nehnuteľnosti." Listom zo dňa 20.12.2007 žalovaný opätovne reagoval v tom zmysle, že výzve na úhradu poistného plnenia nevyhovie, pričom svoje odmietavé stanovisko odôvodnil rovnako ako pri predchádzajúcom odmietnutí plnenia. Dňa 18.02.2008 voči uvedenému odmietnutiu podala listom odvolanie v mene úpadcu spoločnosť Respect Slovakia, s.r.o., so sídlom toho času: Valova 38, 921 01 Piešťany, IČO: 34 107 064, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č.: 529/T, ktorá vykonávala sprostredkovanie poistenia pre úpadcu. Žalovaný na odvolanie odpovedal listom zo dňa 12.03.2008 a to opätovným odmietnutím vyplatenia poistného plnenia z totožných dôvodov aké už uviedol v predchádzajúcej korešpondencii. Následne po vyhlásení konkurzu na spoločnosť DREVINA - DREVONA, spol. s r.o., so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice, IČO: 36 472 093, sa správca pokúšal o mimosúdne urovnanie tohto sporu, pričom žalovanému zaslal dňa 01.04.2010 list pod názvom „Predžalobná výzva", v ktorom ho vyzval na dobrovoľnú úhradu poistného plnenia. Žalovaný na uvedený list reagoval upovedomením o predĺžení lehoty na preskúmanie nároku správcu úpadcu a to do 07.06.2010, ktoré bolo doručené správcovi dňa 10.05.
názoru dovolacieho súdu v prejednávanom spore vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby) v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti. Uložil súdu prvej inštancie skúmať predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu, t. j. nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a zavinenie žalobcu a na základe výsledku dokazovania v naznačenom smere stanoviť výšku poistného plnenia.
vyjadrenia účastníkov poistnej zmluvy v dotazníku vyplnenom a predloženom sprostredkovateľom poistenia nebola otázka vzťahujúca sa na kolaudáciu predmetnej stavby. Svedok p. R.r, ktorý za poisťovňu predkladal ponuku a pripravoval zmluvu uviedol, že pri uzavretí poistnej zmluvy sa neskúma kolaudačné rozhodnutie a pred uzavretím zmluvy nebola spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. položená otázka ohľadom existencie alebo neexistencie kolaudačného rozhodnutia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. neporušila povinnosť pravdivo a úplne odpovedať na všetky písomné otázky poistiteľa. Súd neuveril tvrdeniam svedka p. Zummera týkajúcim sa okolností, za akých mu mala byť oznámená skutočnosť o vydaní kolaudačného rozhodnutia tesne pred uzavretím poistnej zmluvy a o tom, že nebol pred uzavretím zmluvy oboznámený s tým, že stavba nie je skolaudovaná. Neuveril mu jednak preto, lebo je stále zamestnancom žalovaného a tiež preto, lebo v prílohe č. 1 poistnej zmluvy je v časti poznámka uvedený znalecký posudok č. 051/2005. Z uvedeného vyplýva, že predmetný znalecký posudok bol žalovanému doručený pred uzavretím zmluvy a žalovaný mal možnosť z neho zistiť, že stavba nie je skolaudovaná. V prípade, že mal pochybnosti o tom v akom stave je kolaudácia stavby, mohol položiť spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. doplňujúce otázky potrebné k zisteniu skutočností nevyhnutných pre uzavretie poistnej zmluvy. Čo však neurobil a
vlastného vyjadrenia ani nepovažoval za potrebné, nakoľko sa malo jednať o bežné poistenie. To, že znalecký posudok bol žalovanému doručený pred uzavretím poistnej zmluvy a mal vedomosť o neexistencii kolaudačného rozhodnutia nepriamo preukazujú aj odpovede niektorých oslovených poisťovní, z ktorých vyplýva, že bez skolaudovania stavby neuzavrú poistnú zmluvu so spoločnosťou DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. 11. Vyššie uvedené skutočnosti
konajúceho súdu neboli spochybnené a rozporované ani Najvyšším súdom SR. Vzhľadom na jeho právny názor,
ktorého vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby) v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 a § 809 Občianskeho zákonníka, súd v ďalšom skúmal len predpoklady zodpovednosti žalobcu za škodu, t. j.: A) nedodržanie prevenčnej povinnosti, B) vznik škody, C) príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a D) zavinenie žalobcu. 12.
právneho názoru Najvyššieho súdu SR vykonávanie prevádzkovej činnosti (užívanie stavby) v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení je porušením prevenčnej povinnosti. To znamená, že právny predchodca žalobcu spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. nedodržala prevenčnú povinnosť. Nie je sporá ani skutočnosť, že došlo k vzniku škody na majetku právneho predchodcu žalobcu. 13. Úlohou súdu bolo skúmať existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti zo strany spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti musí byť priama a bezprostredná. Relevantnou príčinou škody je tá skutočnosť, ktorá je nielen jej podmienkou, ale ktorá zároveň má
obvyklého behu vecí aj
obecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto škody. 14. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Prešov, ČVS: ORP-274/1-OVK-PO-2007 zo dňa 22.06.2007 a znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. PPZ-1422KEU-KE-EXP-2007, z ktorých zistil, že ku škode na poistených nehnuteľnostiach došlo bez pričinenia spoločnosti DREVINA-DREVONA, spol. s r.o.. Bol ním vylúčený úmysel poistníka, poisteného alebo inej osoby a nebolo zistené ani preukázané porušenie žiadnych povinností zo strany poisteného v súvislosti s vznikom poistnej udalosti. Pokiaľ by spoločnosť DREVINA-DREVONA, spol. s r.o. porušila nejaké povinnosti, nedošlo by k zastaveniu trestného stíhania zo strany polície vo veci prečinu všeobecného ohrozenia. Preto mal okresný súd za to, že bezprostrednou a priamou príčinou vzniku požiaru (poistnej udalosti) nebolo vykonávanie prevádzkovej činnosti v neskolaudovanej budove právneho predchodcu žalobcu. Ak by aj bola budova skolaudovaná, nebolo by vylúčené, že by mohlo dôjsť k požiaru. Navyše právny predchodca žalobcu
predložených dôkazov splnil všetky povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu požiarnej ochrany objektu. Príčinou vzniku predmetného požiaru bola technická porucha v elektrickej časti motora pohonu odsávacieho zariadenia, teda technická porucha vzduchotechniky.
1 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. 20. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že bezprostrednou príčinou vzniku požiaru na poistených nehnuteľnostiach
znaleckého posudku BPZ-1422KEU-KE-EXP-2007 zo dňa 17.05.2007 bola technická závada a to vznietenie sa plynu dreveného prachu vo vnútri vzduchotechniky pri lokálnom prehriatí kovového povrchu niektorej časti vzduchotechniky trením pohyblivých častí, alebo iskrením od cudzieho telesa zapadnutého medzi pohyblivé časti vzduchotechniky, prípadne prehriatím samotného hnacieho motora, napr. vplyvom neprimerane zvýšeného prechodového odporu. 21. V prejednávanom prípade
záverov odvolacieho súdu neexistuje žiadny relevantný dôkaz o prípadne inej príčine požiaru a nie je ním ani znalecký posudok prof. L.. G. C., PhD. č. 11/2016 zo dňa 10.12.2016. Tento dôkaz vykonaný znaleckým dokazovaním
p. je
hodnotenia odvolacieho súdu v zmysle § 191 C. s. p. všeobecným, neurčitým, pretože sa nezaoberá výlučne technickými príčinami požiaru. Z tohto hľadiska ani nerozporuje závery Kriminalistického expertízneho ústavu PZ. 22.
odvolacieho súdu je nesporné, že v čase vzniku požiaru stavba - výrobná hala spoločnosti DREVINA-DREVONA spol. s r.o. vymedzená ust. § 43 Staveného zákona nebola skolaudovaná tak ako to vyžadovalo ust. § 76 uvedeného zákona a teda nebolo dané ani povolenie užívať stavbu.
záveru odvolacieho súdu žalobca, ktorý uzatváral zmluvu o poistení musel vedieť pri minimálnej profesnej ostražitosti, že stavba nie je skolaudovaná a na stavbe sa pracuje a stavba sa prevádzkuje. Tieto okolnosti boli jednoducho zistiteľné vyžiadaním si stavebného povolenia a obhliadkou objektu. Postačovalo, aby si žalobca a to aj prostredníctvom sprostredkovateľskej organizácie plnil svoje elementárne povinnosti pri uzatváraní poistnej zmluvy a postupoval so základnou obozretnosťou vzhľadom na charakter poistných zmlúv. Je pritom vecou poistiteľa (žalovaného) aké opatrenia v rámci jeho podnikateľskej činnosti si zabezpečil, aby čo v najvyššej miere zabránil riziku vzniku poistnej udalosti. 27. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že žalovaný poisťoval objekty neskolaudované a v prevádzke bez akejkoľvek snahy zisťovania rizika takéhoto poistenia. Je všeobecne známou skutočnosťou, že poistitelia v prípadoch poistenia nehnuteľného majetku skôr než pristúpia k uzavretiu poistnej zmluvy
Občianskeho zákonníka, okrem iného zisťujú najmä rizikovosť poistenia a v niektorých prípadoch nepristúpia k poistnej zmluve vzhľadom na vysoké riziko vzniku poistnej udalosti na nehnuteľnostiach v dôsledku pôsobenia prírodných síl, technických podmienok a pod. Uvedené hodnotenie je potvrdené aj ponukou spoločnosti UNION poisťovňa, ktorá odmietla poistiť budovu bez kolaudácie a odporučila ju poistiť stavebno-montážnym poistením. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti pri uzatváraní poistnej zmluvy obrana žalovaného v tom, že nemal vedomosti o tom, že stavba nie je skolaudovaná je
odvolacieho súdu právne irelevantná. V súlade s právnym názorom dovolacieho súdu a vzhľadom na skutkové okolnosti aj odvolací súd konštatoval, že vykonávanie prevádzkovej činnosti v rozpore s právnymi predpismi v neskolaudovanej stavbe je porušením tzv. prevenčnej povinnosti a to z hľadiska generálnej prevencie vyjadrenej v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka.
2 Občianskeho zákonníka znížil plnenie z poistnej zmluvy o 5 %. Odvolací súd k odvolaniu žalovaného dodáva, že v tomto smere vzhľadom na skutkové okolnosti nezistil dôvody pre prípadné rozsiahlejšie zníženie plnenia, ako to navrhoval žalovaný.
odvolacieho súdu možné zistiť, že podstatou sporu medzi stranami sporu je aj to, či žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy odpovedal pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia a to otázky, či poisťované objekty sú skolaudované, alebo nie. 34. Aj
záveru odvolacieho súdu obrana žalovaného spočívajúca v tom, že mal žalobca zatajiť pri uzatváraní poistnej zmluvy, že predmet poistenia nie je skolaudovaný, je právne irelevantný. A to
1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie dáva tzv. predzmluvnú aktivitu jednoznačne na poisťovateľa. Táto skutočnosť vyplýva z výkladu ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, týkajúceho sa najmä výkladu prejavu „podnikanie na vlastnú zodpovednosť". Vlastná zodpovednosť pri podnikateľskej činnosti je úzko spojená s podnikateľským rizikom. Miera podnikateľského rizika vo všeobecnosti závisí od kvality zložiek podnikania a to v takom prípade od nehmotných zložiek podnikania a osobnej zložky podnikania. 35. V prejednávanom prípade je taktiež
odvolacieho súdu nesporné, že v písomnom dotazníku predloženým žalobcovi sa nenachádza konkrétna otázka, ohľadom kolaudácie stavieb a v tom konaní nebol predkladaný žiaden dôkaz o tom, že by žalobca nepravdivo odpovedal na otázky žalovaného, týkajúce sa dojednávania poistenia. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, k dôkazom ktorým chcel preukázať pre neho výhodný postup
36. Ustanovenie § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka
odvolacieho súdu neustanovuje žiadny taxatívny výpočet otázok súvisiacich s dojednávaným poistením. V nadväznosti na vyššie uvedené z výkladu ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka je
záveru odvolacieho súdu vecou profesionality žalovaného ako poisťovateľa, ako si zistí pri takomto objeme poistenia všetky relevantné údaje. Žiadny konkrétny právny podpis nezakazuje poisťovať neskolaudované stavby, ba práve naopak, je všeobecne známa skutočnosť, že sa bežne poisťujú rôzne neskolaudované stavby. Otázka poistiť alebo nepoistiť a prípadne za akých podmienok je v podstate na poisťovateľovi, a za tým účelom mu je daná právna úprava v spomínanom ustanovení § 793 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný kládol žalobcovi písomné otázky týkajúce sa dojednávaného poistenia, zrejme na ním vyhotovených univerzálnych tlačivách, ktoré neobsahovali otázku kolaudácie, táto skutočnosť nemá za následok aplikáciu ustanovenia § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka a záver, že žalobca mal udávať nasledovné nepravdivé a neúplné odpovede. Nie je vylúčené, že pokiaľ žalovaný v dotazníku nepoložil otázku kolaudácie, nepovažoval ju za podstatnú. 37.
záveru odvolacieho súdu nebola potrebná žiadna vlastná iniciatíva budúceho poistenca (žalobcu) oznamovať to, že nemá skolaudované stavby, pretože takáto iniciatíva zásadne spočíva na poisťovateľovi. Z tohto hľadiska právny názor, že pokiaľ žalobca takúto iniciatívu nemal a preto vedome a úmyselne zamlčal dôležitú skutočnosť, je právne nepodložený.
ktorého skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Vyššie citované zákonné ustanovenie sa týka tzv. vyvrátiteľných právnych domnienok ustanovených v podpisoch hmotného práva. V prejednávanom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky medzi spoločnosťou CORDELIA INVEST LTD. ako postupcom a spoločnosťou NETCORE MANAGEMENT LTD. ako postupníkom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2013 a to právnym postupcom
Občianskeho zákonníka, t. j.
predpisov hmotného práva. 40. Žalovanému v priebehu rozsiahleho dokazovania, ako na to správne
odvolacieho súdu poukázal súd prvej inštancie, sa túto domnienku a zákonnosti postúpenia pohľadávky nepodarilo vyvrátiť a to pre absenciu jednoznačných dôkazov, teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opaku. 41. Časť dôvodov odvolania žalovaného týkajúce sa výroku o úhrade súdneho poplatku bolo
hodnotenia odvolacieho súdu dôvodné. Žalobca pri podávaní žalobného návrhu bol ako poplatník oslobodený od platenia súdneho poplatku a preto súd prvej inštancie pri rozhodovaní
2 zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v aktuálnom znení mal zaplatiť
výsledku konania pomernú časť súdneho poplatku. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný bol v tomto spore neúspešný v rozsahu 95 % a preto z maximálnej možnej sumy súdneho poplatku, ktorá je stanovená vo výške 33.193,50 eur mal povinnosť zaplatiť z tejto sumy len 95 %, čo činí sumu 31.530,00 eur. Tento nedostatok napadol odvolací súd postupom
p. a zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. 42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté
1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p.
ktorého „Rozhodnutia súdov spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci, pretože konajúce súdy nesprávne interpretovali ustanovenie § 809 Občianskeho zákonníka a následkom jeho nesprávnej interpretácie ho na zistený skutkový stav neaplikovali, hoci ho správne aplikovať mali." V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na § 809 Občianskeho zákonníka, § 76 ods. 1 a § 82 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. 46. V rámci realizovaného dokazovania vo vedenom súdnom konaní bol zistený správny skutkový záver, že od uzavretia predmetnej poistnej zmluvy až do času, kedy nastala poistná udalosť, stavby, v ktorých bola umiestnená výrobná prevádzka právneho predchodcu žalobcu neboli skolaudované. Odvolací súd v napadnutom rozsudku síce
dovolateľa na jednej strane pripúšťa, že vzhľadom na skutkové okolnosti je vykonávanie prevádzkovej činnosti v rozpore s právnymi predpismi v neskolaudovanej stavbe, porušením tzv. prevenčnej povinnosti, avšak
jeho právneho posúdenia sa jedná zjavne výlučne len o generálnu prevenciu vyjadrenú v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka bez jej legislatívnej nadstavby konštituovanej v ustanovení § 809 Občianskeho zákonníka. Uvedený záver potvrdzuje aj právna argumentácia odvolacieho súdu spočívajúca v hodnotení zavinenia na strane spoločnosti DREVINA-DREVONA spol. s r.o. len v úvahách zavinenia z nedbanlivosti, keďže
odvolacieho súdu nebola daná bezprostredná príčinná súvislosť medzi týmto konaním, t. j. užívaním neskolaudovanej stavby a vznikom škody. Odmietnutie skutočnej aplikácie ustanovenia § 809 Občianskeho zákonníka zo strany odvolacieho súdu na zistený skutkový stav
názoru dovolateľa potvrdzuje aj zjavne bezdôvodné (a bez relevantného legislatívneho odkazu) znižovanie intenzity porušenia prevenčnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu cez prizmu údajne benevolentného správania sa žalovaného. 47. Vychádzajúc z uvedeného je
dovolateľa evidentné, že ako odvolací súd v napadnutom rozsudku, tak aj prvoinštančný súd dospeli k nesprávnemu právnemu názoru, že užívanie neskolaudovanej stavby v rozpore so zákonom nemožno za žiadnych okolností považovať za porušenie prevenčnej povinnosti zo strany poisteného (právneho predchodcu žalobcu) v zmysle ustanovenia § 809 Občianskeho zákonníka, ktorého dôsledkom by bolo zníženie poistného plnenia. 48. Nesprávne je
názoru dovolateľa aj právne posúdenie zavinenia žalobcu za porušenie prevenčnej povinnosti (dôsledne diferencujúc posudzovanie zavinenia vo vzťahu k vzniku poistnej udalosti) zo strany odvolacieho súdu. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že zo strany právneho predchodcu žalobcu sa jednalo minimálne o úmysel nepriamy. Právna argumentácia odvolacieho súdu o vylúčení úmyslu právneho predchodcu žalobcu a vylúčení porušenia akejkoľvek povinností zo strany poisteného v súvislosti s vznikom poistnej udalosti je z uvádzaných dôvodov
dovolateľa zjavne nesprávna. Preto vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu vo vedenom súdnom konaní je nesporné, že poistený si vedome nesplnil svoju zákonnú povinnosť, čím hrubo porušil povinnosti stanovené zákonom (prevenčná povinnosť), a teda zámerne konal v rozpore s ustanovením 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj s ustanoveniami stavebného zákona.
žalovaného nesprávny právny záver, že škoda v dôsledku vzniku požiaru počas prevádzkovania nevznikla tým, že výrobná hala nebola skolaudovaná vzhľadom na to, že samotný požiar nevznikol na základe nedostatočných technických vlastností výrobnej haly.
právneho názoru odvolacieho súdu má o správnosti uvedeného konštatovania svedčiť fakt, že k požiaru v dôsledku technických príčin výrobného stroja mohlo dôjsť kedykoľvek počas prevádzky aj v prípadoch skolaudovanej stavby. Takýto právny záver produkovaný odvolacím súdom považuje dovolateľ za zjavne nesprávny. Aj
neho je síce pravdou, že k požiaru v dôsledku technických príčin výrobného stroja môže dôjsť počas prevádzky aj v prípadoch skolaudovanej stavby, avšak ak by v neskolaudovanej budove nebola (v priamom rozpore so zákonom) vykonávaná prevádzková činnosť, zjavne by nedošlo ani k požiaru v dôsledku technických príčin neprevádzkovaného výrobného stroja. Nesprávnosť právnych záverov odvolacieho súdu napokon
dovolateľa podčiarkuje aj ich rozporuplnosť, kedy súdy na jednej strane právne argumentujú, že údajne neexistuje bezprostredná príčinná súvislosť medzi porušením povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu a vznikom škody, avšak následne pristúpili k zníženiu poistného plnenia. 50. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 4Cob/95/2007 a 1Cob/143/2007) a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/6/2014, z ktorých záverov vyplýva, že ak v došlo k zanedbaniu prevenčných povinností na zamedzenie vzniku škody je krátenie o 50 % alebo 90 % (pri požiari) dôvodné a primerané. Žalovaný má preto za to, že právne posúdenie krátenia poistného plnenia vo výške 5 % zo strany odvolacieho ako aj prvoinštančného súdu je neprimerané a nesprávne. 51.
dovolateľa došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci došlo aj v prípade riešenia otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi spoločnosťou CORDELIA INVEST Ltd. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 21.06.2013 je
žalovaného absolútne neplatná vzhľadom na skutočnosť, že minimálne podpis pani O. Z. (cyperská štátna občianka) bol zjavne sfalšovaný. Pochybnosti vyvolávajú okolnosti, že tak pani O. Z., podpisovaná v mene žalobcu, ako aj pán W. A. D. (príslušník Juhoafrickej republiky), ktorý podpisoval zmluvu o postúpení pohľadávky za spoločnosť CORDELIA INVEST Ltd., sa podpisovali odlišne, ak ich podpis bol overovaný u notára a rozdielne v situácii, keď ich podpis overovaný nebol. Navyše ide o cudzích štátnych príslušníkov, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou neovládajú slovenský jazyk, čo v spojení s ich podpisovaním niektorých dokumentov výlučne v slovenskom jazyku vyvoláva závažné pochybnosti o tom, či vedeli, čo podpisujú.
ktorého je potrebné posudzovať tiež skutočnosti, že v mene postupcu urobil dlžníkovi oznámenie o postúpení pohľadávky niekto, kto na to nebol oprávnený. Taktiež
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo/1914/2003,
ktorého oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky nie je spôsobilé preukázať prechod práva z vykonávaného rozhodnutia na postupníka ani v prípade, že je opatrené overeným podpisom postupcu.
f/ C. s. p., prípadne zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 60. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpený
2 písm. a/ C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. 61. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). 62.
ustanovenia § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 63.
p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
1 C. s. p., dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 66.
1 C. s. p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2).
článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS 383/06). 70. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie
článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
dovolateľa konanie súdov nižších inštancií postihnuté vadným procesným postupom, keďže bez náležitého odôvodnenia odignorovali jeho námietku týkajúcu sa oznámenia o postúpení pohľadávky postupníkom. Dovolateľ navyše dodal, že odkaz odvolacieho súdu na § 192 C. s. p., na základe ktorého sa mu nepodarilo v konaní vyvrátiť zákonnosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, resp. postúpenia pohľadávky, je nesprávny.
ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. 77. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zistil, že otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu namietal žalovaný pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom. Žalovaný počas celého konania poukazoval na skutočnosť, že oznámenie o postúpení pohľadávky vykonal postupník a nie postupca. Z tohto dôvodu žiadal posúdiť platnosť zmluvy o postúpení za účelom zistenia, či je žalobca v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. Oba súdy nižších inštancií vo svojich rozhodnutiach vychádzali z oznámenia o postúpenia pohľadávky. Odvolací súd zároveň na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na § 192 C. s. p.,
ktorého skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Týmto súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd uzavreli, že žalovaný nevyvrátil domnienku zákonnosti postúpenia pohľadávky, hoci okresný aj krajský súd vychádzali z fotokópie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2013, o ktorej sa žalovaný dozvedel iba formou oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré oznámenie vykonal postupník (č. l. 647, 648, 669 spisu). 78. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd vo svojich rozhodnutiach, dostatočným spôsobom neodôvodnili, prečo akceptovali oznámenie postupníka o postúpení pohľadávky a nepodrobili skúmaniu existencie a platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorého skúmania sa dovolával žalovaný. Takýmto nesprávnym procesným postupom išli konajúce súdy v rozpore s ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorého ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Rovnako súdy nižších inštancií konali v rozpore so závermi vyplývajúcimi z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/2001 (judikát č. 66/2003 ZSP). Keďže súdy svoj postup náležito a dostatočne neodôvodnili, napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie) je nepreskúmateľné a javí sa byť navyše arbitrárne, pretože zásadne popiera účel a význam vyššie citovaných ustanovení. Oznámenie o postúpení pohľadávky vykonané postupníkom a nie postupcom, automaticky nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a preto závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré spolu s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie) sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súd
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.