Z“) a ustanovenie Čl. 6 bod 5 Zmluvy č. XXFLEKXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ďalej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur
Z v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa
ktorého bola žalobcovi vo faktúre č. XXXXXXX za mesiac marec 2016 za lieky odmietnutá čiastka spolu 1.542,74 eur. Žalovaný má za to, že nároky žalobcu sú v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v Zápise o kontrole nad otvorenou faktúrou a chybovom protokole. 3. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav posúdil
1 písm. a/, ods. 2, § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, § 22 ods. 1 písm. b/, § 25 ods. 2 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z. z., ďalej
1, 2, § 6 ods. 1 písm. c/, g/, h/ a j/, § 7 ods. 3 a 10, § 9 ods. 1 veta prvá, ods. 4 a 7, § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z.,
1, § 4 ods. 1, 2, 3, § 7 ods. 1 písm. c/, § 10, § 11 ods. 1, 3, 6 zákona č. 576/2004 Z. z., § 1 veta prvá, § 3 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z.,
1 písm. a/ zákona č. 262/2011 Z. z.,
Z a
1, § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z..
predloženého chybového protokolu spolu vo výške 1.542.74 eur s odôvodnením, že boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy, preto žalovaný žalobcovi časť predložených lekárskych receptov spolu s faktúrou, neuznal. Žalobca sa v súlade so Zmluvou bránil a voči chybovému protokolu vyhotovenému z kontroly žalovaným podal včas námietky, ktoré náležite odôvodnil a trval na úhrade dlžnej sumy. Žalovaný námietky neuznal, a to ani Námietky I, ani Námietky II., čo žalobcovi oznámil vo vyjadreniach I. a II. Z uvedeného dôvodu sa žalobca so svojim nárokom obrátil na súd. Tieto skutočnosti medzi sporovými stranami neboli sporné, obe zhodne v skutkových tvrdeniach postup pred, počas aj po skončení kontroly opísali rovnako. Sporná medzi stranami zostala otázka oprávnenosti žalovaného nezaplatiť žalobcovi úhradu za ním vydané lieky na základe lekárskych predpisov poistencom žalovaného. Súd prvej inštancie preskúmaním čl. 7 Zmluvy mal preukázané, že zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný za porušenie zmluvných podmienok má právo uplatniť si zmluvnú pokutu v určenej výške
Zmluvy, ak poskytovateľ zmarí výkon kontroly. V danom prípade žalobca ako poskytovateľ nezmaril výkon kontroly, poskytol žalovanému potrebnú súčinnosť aj dokumenty a sprístupnil mu aj svoj IS, teda takúto povinnosť neporušil. Právo žalovaného nevykonať úhradu za poskytnuté lieky, mali sporové strany dohodnuté len pre prípady, ak si žalobca vyfakturuje lekárenskú starostlivosť, ktorú neposkytol poistencovi žalovaného alebo boli vydané iné lieky ako boli účtované, alebo ak poskytovateľ nepredloží žalovanému doklady o nadobudnutí liekov, ktoré mali byť predmetom poskytnutej lekárenskej starostlivosti alebo boli vydané v rozpore s platným ustanovením zákona č. 362/2011 Z. z., najmä prostredníctvom lekára, doručovateľskej služby prípadne iných osôb, ktoré nemajú oprávnenie poskytovať lekárenskú starostlivosť, teda ak by bolí lieky na lekársky predpis vydané žalobcom osobe inej ako je uvedená na recepte, resp. ak by si žalobca nevyžiadal pri výdaji liekov zdravotný preukaz a nepreveril by si, či o výdaj lieku žiada osoba uvedená v lekárskom predpise. Iný dôvod, pre ktorý by žalovaný mohol žalobcovi neuhradiť faktúru za žalobcom vydané lieky poistencom žalovaného, sporové strany v Zmluve dohodnutý nemali. Takéto právo žalovaného nevyplýva ani z ustanovení zákona č. 362/2011 Z. z.. Čl. 7 bod 3 Zmluvy sa opiera o ustanovenia zákona č. 362/2011 Z. z. len všeobecne, keďže v Zmluve nie je uvedený žiadny konkrétny paragraf, ale z dohodnutých príkladov v ňom uvedených (v Čl. 7 bod 3 písm. c/) je zrejmé, že úmysel sporových strán sa týkal iných prípadov ako uvádza žalovaný v chybovom protokole, teda prípadov, ak žalobca vydá liek inej osobe, ako je uvedená na predpise alebo liek nevydá vôbec, ale ho vyfakturuje alebo vydá liek bez lekárskeho predpisu. Na mysli teda mali skutočne závažné porušenia Zmluvy, nie drobné administratívne pochybenia, čo do súladu dňa výdaja lieku s dňom evidencie tejto skutočnosti v skladovom hospodárstve žalobcu, prípadne pri aktuálne na trhu nedostatkovom lieku jeho vydanie poistencovi žalovaného, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje, po lehote 7 dní od vypísania receptu lekárom, teda ak poistenec o liek požiadal v zákonnej 7 dňovej lehote, ale liek mu nemohol byť vydaný hneď, pretože nebol u žalobcu na sklade, ale až po tom, čo na jeho objednávku ho žalobcovi predal distribútor, osobitne za situácie, ak takýto liek bol nedostatkový vo všetkých dostupných lekárňach. V takom prípade by zrejme bolo na úkor zdravia poistenca, ak by musel neúspešne obchádzať v jeden deň všetky dostupné lekárne alebo dokonca by sa musel vrátiť k svojmu ošetrujúcemu lekárovi za účelom vydania nového lekárskeho receptu z dôvodu, že v určenej zákonnej 7 dňovej lehote liek nebol z dôvodu, ktorý nezavinil ani poistenec a ani poskytovateľ, v nijakej lekárni. Žalobca pri lieku CLEXANE uvedenú skutočnosť jasne a zrozumiteľne vysvetlil, pričom žalovaný dané vysvetlenie nespochybnil a ani nepreukázal, že by daný stav nebol pravdivý, teda že by daný liek v kontrolovanom období na trhu bol dostupný bez uvedených problémov. 5. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, nakoľko vysvetlil žalovaným zistené drobné nedostatky z chybového protokolu. Obranu žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú a nekonkrétnu. Žalobca si svoje povinnosti zo Zmluvy splnil a nebol daný žiadny zákonný a ani zmluvný dôvod, pre ktorý by žalovaný nemal povinnosť uhradiť žalobcovi vyfakturovanú úhradu za riadne poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobe v časti istiny 1.542,74 eur vyhovel a v časti žalovanej sumy vo výške 29,85 eur, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi zároveň priznal voči žalovanému úrok z omeškania z priznanej istiny od 06. 08. 2016 do zaplatenia a vo zvyšku v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur priznal žalobcovi
Z v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.. 6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie
1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), t. j.
úspešnosti účastníkov v konaní a ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci 98 %-ný úspech. 7. Na odvolanie žalovaného z dôvodov
1 písm. e/, f/ a h/ C. s. p., Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 3Cob/155/2018-197 zo dňa
1, 2 C. s. p. potvrdil. 8. Súd prvej inštancie
názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uviedol, že
4 písm. a/ zákona č. 362/2011 Z. z., platnosť lekárskeho predpisu je 7 dní na hromadne vyrábaný humánny liek a individuálne pripravovaný humánny liek, ak neobsahuje protimikrobiálne antibiotikum, chemoterapeutikum, omamnú látku II. skupiny a psychotropnú látku II. skupiny. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca vydal v kontrolovanom období a v rozsahu uvedenom v nezaplatenej faktúre, lieky poistencom žalovaného po lehote 7 dní od vystavenia lekárskeho predpisu, a to v lehote dlhšej o 1 až 3 dni. V konaní však bolo preukázané, že nešlo o svojvoľné predĺženie sedemdňovej lehoty, ale išlo o to, že v kontrolovanom období prebiehal na území Slovenskej republiky pomerne značný „reexport“ liekov mimo územie Slovenskej republiky a tak na území SR vznikal akútny nedostatok niektorých rizikových liekov. Táto skutočnosť bola v oblasti zdravotníctva všeobecne známa a správy o týchto skutočnostiach boli zverejňované i v médiách. Takéto lieky sú uvedené na predmetných lekárskych predpisoch, ako je napríklad liek CLEXANE. Nielen žalobca ako poskytovateľ lekárenskej starostlivosti, ale i iní poskytovatelia lekárenskej starostlivosti, neboli schopní zabezpečiť požadovaný liek pre pacienta. Na objednávku niektorých liekov od distribútorov sa muselo čakať i niekoľko dní, aby boli dodané žalobcovi a následne mohol byť liek vydaný konkrétnemu pacientovi, čo vo výnimočných prípadoch mohlo predĺžiť lehotu vydania lieku. Odvolací súd, stotožniac sa so súdom prvej inštancie uviedol, že žalovaný bol oprávnený za takéto porušenie zákona, prípadne za iné administratívne nezrovnalosti, v zmysle uzatvorenej Zmluvy, udeliť žalobcovi zmluvnú pokutu, ale nebol oprávnený nepreplatiť mu faktúru č. XXXXXXX, ktorou žalobca vyfakturoval žalovanému cenu za poskytnuté lieky. Udelenie zmluvnej pokuty by v konkrétnom prípade bolo
názoru odvolacieho súdu v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca vydaním lieku zabránil tomu, aby sa poistenec žalovaného musel vrátiť k svojmu ošetrujúcemu lekárovi za účelom vydania nového lekárskeho receptu z dôvodu, že v určenej zákonnej 7 dňovej lehote liek nebol k dispozícii z dôvodu, ktorý nezavinil ani poistenec a ani poskytovateľ. 9. Citujúc ustanovenie § 185 ods. 1 C. s. p., odvolací súd uviedol, že v danom prípade žalovaný navrhol vypočuť ako svedkyňu pracovníčku, ktorá vykonávala kontrolu, a to k tomu, že lieky boli vydané po lehote, teda na neplatný recept a k otázke reexportu liekov. Vo vzťahu k uvedenému konštatoval, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď upustil od vykonania tohto dôkazu, pretože skutočnosti, ktoré ním mali byť preukázané, boli už preukázané listinnými dôkazmi a neboli v konaní sporné. Preto v odvolacom konaní nebolo preukázané, že by súd prvej inštancie v prejednávanej veci konal spôsobom porušujúcim procesné práva žalovaného, na základe čoho odvolací súd prvoinštančný rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny
1, 2 C. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
tvrdenia žalobcu „ťažko dostupný“. Žalovaný tvrdí, že v priebehu kontroly boli zistené viaceré porušenia príslušnej legislatívy a aj Zmluvy žalobcom, avšak v súdnom konaní, prvoinštančnom i odvolacom, sa akoby „dávala do úzadia“ povinnosť žalobcu dodržiavať zákon a jeho zjavné pochybenia sa zovšeobecnili na „drobné administratívne nedostatky“ v dátumoch. Práve tieto nedostatky v dátumoch spôsobili, že poskytnutá lekárenská starostlivosť bola vykázaná na úhradu žalovanému neoprávnene a z pohľadu Zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, je takéto konanie závažným porušením zmluvných podmienok. Kontrolou u žalobcu boli zistené rozdiely medzi dátumami výdaja liekov uvedených na receptoch a kusovej evidencii liekov. Kusová evidencia liekov, ktorá jediná má preukazovať skutočný stav pohybu liekov a ktorá je rozhodujúca pre efektívny výkon kontroly a zhodnotenie dodržiavania predpisov zo strany žalobcu, bola nesprávna resp. nesprávne vedená. Nesprávnou evidenciou liekov dochádza k porušovaniu § 4 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 515/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kusovej evidencii liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v znení neskorších predpisov a § 23 ods. 1 písm. z/ zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o liekoch“). Žalovaný ďalej tvrdí, že dátumy na receptoch boli uvádzané nesprávne, čo v praxi znamená najmä vydávanie liekov na už neplatný recept, teda porušovanie § 120 ods. 3 a ods. 4 zákona o liekoch a zároveň boli nesprávne vykázané údaje pri fakturácii, keďže
14 zákona o liekoch je recept (lekársky predpis) povinnou prílohou k faktúre, ktorú žalobca posiela žalovanému na úhradu. V obidvoch prípadoch ide
názoru žalovaného o porušovanie zákonných, aj zmluvných ustanovení, v dôsledku čoho žalobcovi nevzniká nárok na úhradu za vykázanú zdravotnú starostlivosť zo strany žalovaného. Pokiaľ takáto žalobcom neoprávnene vykázaná zdravotná starostlivosť bola uhradená, má žalovaný právo vykonať zápočet voči vykázanej zdravotnej starostlivosti v nasledujúcom období, a to
12 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 13. Zhrnúc vyššie uvedené žalovaný namietol, že prvoinštančný ani odvolací súd nerešpektovali závery kontroly vykonanej u žalobcu a nevykonali ani dôkazný prostriedok navrhnutý žalovaným, a to výsluchy zamestnancov žalovaného, T.. Y. Y. E. Y.. F. Q., Y.., ktorých svedecké výpovede mohli
tvrdenia žalovaného podať zreteľný, doplňujúci obraz o kontrole zameranej na vykazovanie a fakturáciu liekov u žalobcu a ozrejmiť tak jeho konanie, ktoré nebolo v súlade so zákonom o liekoch a ďalšou súvisiacou legislatívou. Žalovaný je toho názoru, že súd nesprávnym procesným postupom, spočívajúcim v nevykonaní výsluchu navrhnutých svedkov, znemožnil žalovanej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, a to v takej miere. že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.. 18.
p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm. a/ až f/ predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). 19. V rozhodovanej veci žalovaný namietol vadu zmätočnosti
ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., pre naplnenie ktorého je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní. Medzi tieto práva však nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv strany sporu. Pre prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces. 20.
1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací súd je pri rozhodovaní o mimoriadnom opravnom prostriedku viazaný jednotlivými dovolacími dôvodmi, ako ich dovolateľ vymedzil vo svojom dovolaní, pričom pri rozhodovaní o dovolaní môže prihliadať len na tie vady, ktoré sú dovolateľom výslovne namietané (§ 440 C. s. p.). 21. Dovolateľ vo vzťahu k vade zmätočnosti
f/ C. s. p. namietol nevykonanie ním navrhnutého dôkazného prostriedku - výsluchy svedkov, zamestnancov žalovaného, ktorých svedecké výpovede mali ozrejmiť tvrdené nezákonné konanie žalobcu. 22. Civilný sporový poriadok v § 132 ods. 1 ukladá sporovej strane povinnosť označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je však už vecou súdu (§ 185 ods. 1 C. s. p.) a nie sporových strán. Ak aj súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, alebo vykoná iné dôkazy ako navrhli strany, následkom uvedeného môže byť len neúplnosť skutkových zistení (vedúca k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesná vada
f/ C. s. p..
nich. Súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04). 28. Vo vzťahu k vyššie uvedenej povinnosti súdu primeraným spôsobom reagovať na všetky procesné úkony, dovolací súd dodáva, že odvolací súd sa k neopodstatnenosti námietky žalovaného ohľadne nevykonania dôkazu výsluchom ním označenej svedkyne/svedkýň vyjadril v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré v plnej miere zodpovedá zákonnej požiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, rešpektujúc ustanovenie § 220 ods. 2 C. s. p. (uplatňované aj v odvolacom konaní
1 C. s. p.). Okrem skonštatovania vecnej správnosti napadnutého prvoinštančného rozsudku (§ 387 ods. 2 C. s. p) sa totiž osobitne vyjadril k námietke žalovaného ohľadne výsluchu ním navrhnutej svedkyne, z dôvodu ktorého je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ústavne akceptovateľné. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“), iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).
f/ C. s. p., je tiež nevyhnutné posúdenie miery, do akej došlo postupom súdu k porušeniu práva strany na spravodlivý proces. Podmienka prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je totiž splnená, ak právo strany na spravodlivý proces bolo porušené len v časti konania, resp. do takej miery, že strana mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania podaním odvolania. V prejednávanom prípade žalovanému obrana jeho práv a oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania bezpochyby umožnená bola.
c/ C. s. p. odmietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.