1, ods. 3 Tr. zák., o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2018, sp. zn. 3 To 25/2018, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu v Bratislave II z 30. novembra 2017, sp. zn. 4T/61/2015, bol Ing. S. U. uznaný vinným zo zločinu sprenevery
1, ods. 3 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že v priebehu mesiacov júl 2010, august 2010 a september 2010 vybral na presne nezistených miestach finančné prostriedky v súhrnnej výške 38.700 eur z firemného bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v spoločnosti N. W. banka, a. s., na obchodné meno spoločnosti VICTORIA INDUSTRIES, s. r. o., so sídlom Furdekova 19, Bratislava, IČO:43 992 943, ktorá bola časťou finančných prostriedkov v celkovej výške 60.000,- eur, poskytnutých poškodenou M. D., nar. X. H. XXXX, trvale bytom C. XX, C. a poškodeným Z. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XX, C., pričom tieto finančné prostriedky bol povinný použiť v zmysle zmluvy o dielo č. 270710/01, uzatvorenej dňa 31. augusta 2010 v budove Bratislavskej vysokej školy práva, Tomášikova 20, Bratislava, medzi Ing. S. U. a N. S., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom N., konateľmi spol. VICTORIA INDUSTRIES, s. r. o., ako zhotoviteľom a M. D. a Z. D. ako objednávateľmi, na realizáciu dohodnutých rekonštrukčných a prístavbových prác k rodinnému domu so súpisným č. XXX v katastrálnom území H. A. I., okres O., obec A., na parc. č. XXX/X a XXX/X vo vlastníctve objednávateľov, pričom na dohodnutý účel použil časť z poskytnutej sumy 60.000,- eur vo výške 23.902,08 eur a prisvojil si zvyšnú časť zverených finančných prostriedkov vo výške 36.097,92 eur, ktoré použil na splatenie svojich záväzkov voči neznámej osobe a tieto finančné prostriedky spol. VICTORIA INDUSTRIES, s. r. o., ani poškodenej M. D. ako ani poškodenému Z. D., napriek ich výzve nevrátil a ani nepoužil na dohodnutý účel, čím svojim konaním spôsobil poškodenej M. D., nar. X. H. XXXX, trvale bytom C. XX, C. a poškodenému Z. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XX, C., škodu vo výške 36.097,92 eur. Za spáchanú trestnú činnosť bol obvinenému
3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.
l písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 3 /tri/ roky s probačným dohľadom. Zároveň súd uložil obvinenému v skúšobnej dobe
Dr. M. D. a Z. D. vo výške 36.097,92 eur. Proti vyššie citovanému rozsudku podal obvinený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. mája 2018, sp. zn. 3To/25/2018, tak, že
l písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
3 Trestného poriadku z dôvodu
b) Trestného poriadku oslobodil obvineného Ing. S. U. spod obžaloby za zločin sprenevery
1, ods. 3 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože skutok nie je trestným činom.
Dr. M. D. a Z. D. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Dňa 28. decembra 2018 bolo na prvostupňový súd doručené dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor") smerujúce proti vyššie uvedenému rozhodnutiu krajského súdu z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
jeho názoru zo znenia skutkovej vety napadnutého rozsudku je zrejmé, že obžalovaný v období mesiacov august až september 2010 vybral z bankového účtu spoločnosti finančné prostriedky poskytnuté poškodenou M. D., pričom tieto finančné prostriedky bol povinný použiť v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 31. augusta 2010 na realizáciu dohodnutých rekonštrukčných prác rodinného domu poškodených, avšak na dohodnutý účel použil len časť poskytnutých prostriedkov neznámej osobe, pričom tieto finančné prostriedky poškodeným napriek výzve nevrátil ani nepoužil na dohodnutý účel, čim spôsobil škodu poškodeným v uvedenej výške. Zastáva názor, že uvedený skutok tak, ako bol správne ustálený súdom prvého stupňa a následne prevzatý do výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu sprenevery
1, ods. 3 Tr. zák. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Tdo 2/2008, z
názoru generálneho prokurátora, však bolo jednoznačne preukázané, že uvedenú finančnú čiastku nepoužil na rekonštrukciu rodinného domu poškodenej, teda na ten účel, na ktorý ho mal
zmluvy o dielo použiť. Generálnemu prokurátorovi nie je zrejmé, z čoho vychádzal krajský súd, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že obvinený použil finančné prostriedky na účte spoločnosti na úhradu iných záväzkov spoločnosti, nakoľko takýto záver nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Generálny prokurátor je toho názoru, že ak peniaze z účtu spoločnosti VICTORIA INDUSTRIES, s. r. o., ktoré poukázala poškodená D., obvinený použil na vrátenie pôžičky poskytnutej svedkovi S. (resp. jeho firme), nemožno súhlasiť s tvrdením krajského súdu, že „peniaze použil na úhradu iných záväzkov spoločnosti." Vzhľadom na uvedené skutočnosti uzavrel, že konanie obvineného Ing. S. U. naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu sprenevery
1, ods. 3 Trestného zákona. Zdôraznil, že keďže krajský súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby
b) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, má za to, že jeho rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, čím je daný dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku vyslovil, že právoplatným uznesením krajského súdu z 15. mája 2018, sp. zn. 3To/25/2018, bol porušený zákon v ustanovení § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a v ustanoveniach § 2 ods. 12 , § 321 ods. 1 písm. d), § 285 písm. b) Trestného poriadku, a to v prospech obvineného Ing. S. U., a
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu z 15. mája 2018, sp. zn. 3To/23/2018, a
1 Trestného poriadku prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril obvinený písomným podaním z
názoru obvineného, N. S. si bol vedomý toho, že poškodení ako aj robotníci vedeli o jeho finančných problémoch, ktoré si riešil zálohami poskytnutými od obvineného, ktoré nikdy nevyúčtoval. Odhliadnuc od konania N. S., obvinený zastáva názor, že šlo o obchodný vzťah medzi poškodenými a spoločnosťou VICTORIA INDUSTRIES, s. r. o. Obvinený poprel spáchanie trestného činu sprenevery a opätovne zdôraznil, že finančné prostriedky nachádzajúce sa v spoločnosti VICTORIA INDUSTRIES, s. r. o., či už poskytnuté poškodenými alebo z pôžičky na podnikanie, boli z jeho strany použité len v rámci podnikania a nie na riešenie jeho súkromných záležitostí. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie generálneho prokurátora proti napadnutému rozsudku Krajského súdu Bratislava z 15. mája 2018, sp. zn. 3To/25/2018, odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom
por. predbežne preskúmal predložený spisový materiál i dovolanie generálneho prokurátora a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Vo vzťahu k dovolateľom uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je potrebné uviesť, že dovolací súd je viazaný skutkovými zisteniami súdov nižších stupňov, ktorých preskúmavanie je v dovolacom konaní vylúčené. Vo vzťahu k zistenému skutku, ktorým je dovolací súd viazaný, je možné namietať výlučne vady právne, a teda to, že skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný. Generálny prokurátor v súhrne namietal, že rozsudok krajského súdu, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby pre ten istý skutok
b) Tr. por. z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, je založený na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, čím je daný dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Namietal, že aj formulácia skutkovej vety napadnutého rozsudku je v rozpore s jej právnym posúdením. Ťažisko svojej argumentácie sústredil na skutočnosť, že záloha prevzatá na základe zmluvy o dielo neprechádza do vlastníctva zhotoviteľa spoločnosti VICTORIA INDUSTRIES, s. r. o., ale pre zhotoviteľa je cudzou vecou, a preto ak nedošlo k zhotoveniu diela
zmluvy, sú naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. Nestotožnil sa ani so záverom krajského súdu, že obvinený použil finančné prostriedky na účte spoločnosti na úhradu iných záväzkov spoločnosti.
názoru generálneho prokurátora uvedený právny záver krajského súdu nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Uzavrel, že konanie obvineného je potrebné posúdiť ako trestný čin sprenevery bez ohľadu na skutočnosť, že finančnú zálohu prevzal ako konateľ spoločnosti a nie ako fyzická osoba. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že hoci dovolacie námietky smerujú proti nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, z podstaty dovolateľom tvrdených námietok vyplýva, že tieto sú namierené i proti skutkovým zisteniam a tomu zodpovedajúcim dôkazným hodnotiacim úvahám krajského súdu. Dovolateľ sa v podstatnej časti dovolania sústreďuje na prehodnocovanie skutkového stavu a vykonaných dôkazov a prezentuje vlastné závery. Najvyšší súd zdôrazňuje, že dôvod dovolania uplatnený generálnym prokurátorom slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. V tejto súvislosti poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2011 pod č. 3,
ktorého predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je (...) nesprávne právne posúdenie ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť(...). Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona, t. j. obmedzuje sa len na posúdenie správnosti kvalifikácie zisteného skutku a jeho následné priradenie pod tomu zodpovedajúcu právnu normu trestného práva hmotného obsiahnutú v Trestnom zákone. Z uvedeného vyplýva, že skutkový stav môže najvyšší súd hodnotiť len z toho hľadiska, či skutok alebo iné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. S ohľadom na uvedené nemôže najvyšší súd spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov. Dovolacia námietka, ktorá napáda postup súdu v hodnotení dôkazov, nemôže teda zakladať uvedený dovolací dôvod. Právo namietať skutkové otázky má v dovolacom konaní výlučne minister spravodlivosti (§ 371 ods. 3 Tr. por.). Dovolací súd nemožno vnímať ako tretiu inštanciu v sústave súdov zameranú na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplniť, alebo meniť len odvolací súd. Dovolací súd nemôže posudzovať úplnosť skutkových zistení, pretože dôkazy v konaní o dovolaní nemôže sám vykonávať. Namietané nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôžu zakladať dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. (I. ÚS 567/2016). V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom generálneho prokurátora najvyšší súd nad rámec uvádza, že trestného činu sprenevery
1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú.
3 Tr. zák., odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním značnú škodu, alebo b) na chránenej osobe.
1 písm. d) Tr. zák., vecou sa na účely tohto zákona rozumejú peňažné prostriedky na účte.
3 Tr. zák., zverenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh
dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel, alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Objektom trestného činu sprenevery je vlastnícke právo k veci alebo práva súvisiace s držbou. Predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Cudzia vec je páchateľovi zverená, keď mu je odovzdaná do faktickej moci (do držania alebo do dispozície) spravidla tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom. Peniaze sú vecou druhovo zameniteľnou a pokiaľ nastanú také okolnosti, je ten, ktorý peniaze prijal, povinný vrátiť vec rovnakého druhu a množstva. Obsahom objektívnej stránky trestného činu sprenevery je konanie páchateľa, ktorý si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, resp. keď s vecou naloží v rozpore s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do dispozície na základe zmluvy alebo inej právnej skutočnosti, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Prisvojením cudzej veci sa však nerozumie získanie veci do vlastníctva, pretože trestným činom nemožno nadobudnúť vlastnícke právo, ale získanie možnosti neobmedzenej dispozície s vecou. Nie je pritom podstatné, ako potom páchateľ s prisvojenou vecou nakladá. O prisvojenie preto ide i vtedy, keď páchateľ vec po dokonaní činu niekomu dá do ďalšej dispozície, alebo s ňou inak naloží. Týmto konaním páchateľa musí byť na cudzom majetku spôsobená škoda nie malá a v závislosti od výšky spôsobenej škody - väčšia škoda, značná škoda alebo škoda veľkého rozsahu môže byť naplnená i kvalifikovaná skutková podstata. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel páchateľa a nie je pritom rozhodné, či vznikne už pri zverení veci alebo neskôr. Trestný čin sprenevery je teda trestným činom úmyselným, kde zákon pre naplnenie znakov jeho skutkovej podstaty vyžaduje vnútorný intelektový a vôľový vzťah páchateľa k následkom činu, teda že páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený. Ak úmysel páchateľa vrátiť peniaze je závislý od budúcej neistej udalosti, ku ktorej môže, ale tiež nemusí dôjsť, potom koná s vedomím, že môže naplniť znaky trestného činu sprenevery
zák., formou eventuálneho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. Neskoršie vrátenie peňazí je iba náhradou škody spôsobenej trestným činom (porovnaj R 54/1967-II). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru na základe výsledkov vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich skutkových záverov tak, ako bol ustálený krajským súdom, že konaním obvineného nebola naplnená skutková podstata zločinu sprenevery
1, ods. 3 Tr. zák., pretože vo veci neboli kumulatívne splnené znaky skutkovej podstaty trestného činu potrebné pre vznik jeho trestnej zodpovednosti. V posudzovanom prípade spoločnosť VICTORIA INDUSTRIES, s. r. o., zastúpená konateľmi N. S. a obvineným Ing. S. U., sa zmluvou o dielo uzavretou dňa 31. augusta 2010 s poškodenými PhDr. M. D. a Z. D. zaviazala vykonať dielo - rekonštrukciu a prístavbu k rodinnému domu so súpisným č. XXX v A.
predloženého projektu do
dokončenosti a triednika stavebných prác v sume 23.902,084 eur. Dokazovaním však nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obvinený konal v úmysle nedokončiť dielo v zmysle zmluvy o dielo, nakoľko časť z prijatých finančných prostriedkov, ktoré vyberal obvinený ako zálohy, použil preukázateľne na aktivity súvisiace s podnikaním. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že zo strany krajského súdu nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ani k nesprávnemu použitiu iného hmotnoprávneho ustanovenia. V konaní nebolo preukázané, že by obvinený naplnil skutkovú podstatu trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu, a to ani z hľadiska objektívnej, ani zo subjektívnej stránky. Krajský súd vecne správne a argumentačne výstižne poukázal aj na dôvody, ktoré viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby. Pokiaľ ide o námietky generálneho prokurátora, je zrejmé, že v dovolaní presadzuje iné hodnotenie dôkazov, než aké urobil krajský súd. Najvyšší súd v tejto súvislosti konštatuje, že hodnotenie vykonaných dôkazov v napadnutom rozsudku krajského súdu spadá do okruhu hodnotenia dôkazov a zodpovedá zákonným kritériám uvedeným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku na podklade úplného zistenia skutkového stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory. V tejto súvislosti poukazuje najvyšší súd na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Tdo 73/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č. 3/2014, v ktorom sa uvádza v bode II., že [dôvod dovolania
1 písm. i) Tr. por.] (...) dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, tzn. nie je sprípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (...). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí postupoval
c) Tr. por. a dovolanie generálneho prokurátora na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.