1 písm. a/ a § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcov 1/ - 4/ na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je vo vzťahu k žalovanému 1/ ako vlastníkovi motorového vozidla vyplývajúci z osobitnej prevádzky motorového vozidla, ako aj voči žalovanej 2/ ako poisťovateľovi zodpovednej osoby daný, ktorý je krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V zmysle eurokonformného výkladu § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) je za škodu na zdraví potrebné považovať aj nemajetkovú ujmu, ktorý nárok posúdil v zmysle § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka pri zodpovednosti žalovaného 1/ v súlade s § 420 v spojení s § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k výške náhrady nemajetkovej ujmy súd uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ ako rodičia usmrteného S. E.K. pociťujú jeho stratu najviac, navyše sa jednalo o ich prvorodeného a jediného syna. Obaja rodičia boli citovo naviazaní na svojho syna, s ktorým mali veľmi pozitívny vzťah a sociálne väzby. Žalobkyňa 2/ dostala infarkt, čo bolo
názoru súdu prvej inštancie v priamej súvislosti s jej psychickým rozpoložením po smrti syna, keďže predtým nebola liečená na vysoký tlak, ani na ochorenie srdca. V prípade žalobkyne 3/, súd prvej inštancie pri určení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa 3/ ako sestra neb. S. E. iných súrodencov nemá, s bratom mali harmonický vzťah, veľmi dobre spolu vychádzali, neboli medzi nimi žiadne konflikty. Vo vzťahu k žalobkyni 4/ (družke neb. S. E.) mal súd prvej inštancie preukázané, že s neb. S. E. žili po dobu 4 rokov v spoločnej domácnosti, pričom nebohý bol živiteľom rodiny a staral sa o deti, ako aj o domácnosť. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie priznal žalobcom 1/ - 2/ ako rodičom náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15 000,- eur, každému z nich a žalobkyniam 3/ - 4/, sestre a družke neb. E. náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10 000,- eur, každej z nich. O trovách konania rozhodol
1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). O povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť súdny poplatok za žalobu rozhodol
j/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
2 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý upravuje vecný rozsah poistného krytia v našom právnom prostredí. Odvolací súd poukázal na rozsudok ESD C-22/12 vo veci Haasová a na prijaté tri európske smernice týkajúce sa povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, neskôr v roku 2009 konsolidovaných smernicou 2009/103, pričom zdôraznil, že pojem „škoda“ je potrebné vykladať eurokonformne. Zároveň poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorá aplikujúc extenzívny výklad pojmu „náhrada škody,“ pripúšťa priznanie náhrady nemajetkovej ujmy blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách, ktorá má byť
názoru ústavného súdu krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Odvolací súd sa s uvedenými závermi stotožnil a uzavrel, že žalovaná 2/ ako poistiteľ zodpovednosti za škodu je pasívne legitimovaným subjektom, ktorému na základe § 15 ods. 1 prvá veta zákona č. 381/2001 Z.z. vznikla povinnosť nahradiť škodu žalobcom 1/ - 4/. Z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil v zmysle § 387 C.s.p. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol
1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 2/ dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p. Uviedla, že odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že nemajetková ujma pozostalých po obetiach dopravných nehôd spadá pod rozsah krytia
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zákona č. 381/2001 Z.z. a že z tohto dôvodu je v spore pasívne legitimovaná. Bola toho názoru, že pri riešení tejto právnej otázky a výklade pojmov „škoda“ a „nemajetková ujma,“ dovolací súd rozhoduje rozdielne a poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo veciach sp. zn. 4 Cdo 168/2009, 4 Cdo 139/2011, 3 Cdo 176/2012, 3 Cdo 301/2012 a 8 Cdo 219/2016, ktoré vyslovili závery, že „slovenské právo neupravuje takúto náhradu nemajetkovej ujmy v rámci úpravy zodpovednosti poisteného za škodu, preto nie je potrebné, aby tento nárok (v zmysle rozsudku ESD) bol zahrnutý v poistnom krytí z povinného zmluvného poistenia“ a „dovolací súd nevzhliadol dôvod na odlišný výklad § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z., ani po rozhodnutí Súdneho dvora rozsudkom C-22/12, ktorý žiadnym spôsobom nespochybnil závery doterajšej judikatúry aplikujúcej vnútroštátne právo, v zmysle ktorej takáto náhrada nemajetkovej ujmy nespadá do povinného zmluvného poistenia“. Zároveň poukázala na opačný názor uvedený v rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 1/2016. Ďalej uviedla, že z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd sa pokúšal údajným eurokonformným a extenzívnym výkladom pojmu škoda dosiahnuť cieľ priznať smerniciam Európskej únie vo vzťahu k žalovanej 2/ priamy účinok.
jej názoru, v zmysle súčasne platného a účinného vnútroštátneho práva uplatniteľného vo veci samej, nie je pasívne legitimovanou na uplatňovanie nárokov z titulu zásahu do osobnostných práv žalobcov 1/ - 4/, nakoľko zákon č. 381/2001 Z.z. sa nevzťahuje na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcu z § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa tak poistený s poisťovňou nadštandardne nedohodne v poistnej zmluve. Súdny dvor Európskej únie podáva výklad práva Únie, teda v predmetnej veci podal výklad smerníc zaoberajúcich sa poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami. Za žiadnych okolností však nepodal a ani nemohol podať výklad vnútroštátnych predpisov. Žalovaná 2/ ďalej namietala absenciu priamej príčinnej súvislosti medzi uplatňovanou nemajetkovou ujmou a poistnou udalosťou (dopravnou nehodou). Zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie, a to až do právoplatného rozhodnutia o dovolaní; z dôvodu, že je pravdepodobné, že vec bude predložená Veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z dôvodu zabránenia vykonania exekúcie. Navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť a žalobu proti žalovanej 2/ zamietnuť. 4. Žalobcovia 1/ - 4/ sa k doručenému dovolaniu písomne nevyjadrili. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 C.s.p.) a či sú splnené podmienky
C.s.p., dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné, a preto ho zamietol (§ 448 C.s.p.). 6.
je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 C.s.p. 7.
1 písm. c/ C.s.p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 8.
dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p. je relevantná právna otázka, ktorá už bola dovolacím súdom riešená, pri jej riešení, ale ešte nedošlo k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, lebo jeho jednotlivé senáty naďalej zastávajú odlišné (rozdielne) právne názory, čo sa prejavuje v ich rozdielnom rozhodovaní. Relevantnou otázkou z hľadiska prípustnosti dovolania musí byť otázka právna (nie skutková) hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil rozhodnutie. 9.
C.s.p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 10. Z obsahu dovolania žalovanej 2/ vyplýva, že namietala nesprávne právne posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/ v spore o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých obete dopravnej nehody
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení a s ňou súvisiacu otázku eurokonformného a extenzívneho výkladu pojmu škoda. Zároveň poukázala na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu a to najmä na rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 301/2012 z 31.marca 2016, 8 Cdo 219/2016 z 15.mája 2017 a opačný názor dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 6 M Cdo 1/2016 z
platnej právnej úpravy predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany zabezpečenej Občianskym zákonníkom. Namietala, že odvolací súd ignoroval uvedené rozhodnutia dovolacieho súdu, ako v obdobnej veci rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 168/
2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. Totožný záver vyplýva aj z rozhodnutia sp. zn. 8 Cdo 219/2016 z
názoru dovolacieho súdu, napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v otázke pasívnej vecnej legitimácie poisťovne, ako aj eurokonformného výkladu pojmu škoda, ktorá zahŕňa škodu majetkovú, ako aj nemajetkovú ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, spočíva na správnom právnom posúdení, je v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, a preto uplatnený dovolací dôvod vyplývajúci z § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p. nebol opodstatnený. 15.
súdnej praxe, usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv spočívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou, a preto aj táto zodpovednosť musí byť predmetom poistného krytia. Extenzívny výklad pojmu škoda pre účely zodpovednostného zákona je aj ústavne konformným, lebo zmierňuje resp. odstraňuje disproporciu medzi zákonným úrazovým poistením t. j. poistením úrazovým a povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Aj komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu (napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.