1 Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. D. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Košice I (ďalej „okresný súd") rozsudkom, sp. zn. 5Tk/3/2018 z 21. novembra 2018 uznal obvineného Y. D. (v spoločnom konaní s C. Z.) za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy spolupáchateľstvom
zák.") k § 145 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že obvinení Y. D. a C. Z. dňa 28. decembra 2017 okolo 23.30 h na lesnej ceste pokračujúcej z ulice F. v meste H. v okrese Košice - okolie na príjazdovú komunikáciu v časti zvanej Šugovská dolina, v úmysle usmrtiť, spoločne fyzicky napadli H. D. tak, že drevenými konármi hrúbky 2,2 a 3 cm, menšou až veľkou intenzitou a prudkosťou ho najprv dvakrát udreli do pravej temenno-záhlavnej oblasti hlavy a následne omráčeného a na chrbte ležiaceho H. D., ktorý sa pred útokmi nebránil, minimálne šesťkrát udreli do tvárovej oblasti hlavy, spôsobiac mu viaceré poranenia vrátane tržno-sečných rán na hlave, vylomenie 7 zubov, trieštivé zlomeniny kostí nosa, čeľuste a ľavej lícnej kosti, pomliaždenie kôry mozgu na spodinách spánkových lalokov a plášťový krvný výron pod tvrdou plenou mozgu, so zakrvácaním do mozgových kôr, ktoré viedli aj ku krvácaniu z potrhaných spletí ciev tvárovej oblasti v miestach trieštivých zlomenín kostí tváre, pričom k smrti H. D. na mieste došlo udusením v dôsledku masívneho vdýchnutia krvi do pľúc. Za to okresný súd obvinenému Y. D. uložil
1 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov, na výkon ktorého bol
3 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. bol tomuto obvinenému uložený aj ochranný dohľad na 3 roky. Proti rozsudku okresného súdu podali obvinení Y. D. a C. Z. odvolania, ktoré Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") uznesením, č. k. 7To/117/2018-961 zo 17. januára 2019 zamietol
por."). Proti tomuto rozhodnutiu podal 23. júla 2019 dovolanie obvinený Y. D. prostredníctvom obhajkyne JUDr. Kataríny Habiňákovej, advokátky so sídlom Štúrova 20, Košice. V dovolaní uviedol, že bol v jeho neprospech porušený zákon a ustanovenia o konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, a to z dôvodov § 371 ods. 1 písm.
obvineného bol uznaný za vinného len na základe nehodnovernej výpovede svedka a nepriameho dôkazu pachovou stopou, čím súd porušil dôležitú zásadu trestného konania „in dubio pro reo", pričom tento nedostatok nebol odstránený ani v konaní pred odvolacím súdom.
obvineného v konaní bolo porušené právo na obhajobu, kedy súd bez akéhokoľvek odôvodnenia nevypočul svedka, ktorého výsluch navrhoval. Svedkom mala byť suseda svedkov V. a L., ktorá
vedomostí obvineného počula, ako sa títo svedkovia doma rozprávali, že vinu za smrť H. D. zvalia na obvineného. Výsluch tejto svedkyne bol napriek žiadosti obvineného odmietnutý, čím bolo podstatným spôsobom porušené právo na obhajobu. Obvinený dovolaciemu súdu navrhol, aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Košice písomným podaním z 15. augusta 2019 s tým, že ho navrhol dovolaciemu súdu dovolanie odmietnuť
1 písm. c), písm.
1 písm.
1 Tr. por. Najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených dôvodov. Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Pritom obsah konkrétne uplatnených námietok a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. Dovolací súd ku konkrétnym obvineným uplatneným dôvodom dovolania uvádza nasledujúce skutočnosti. Obvineným uplatnený dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. vyžaduje, aby bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Tento dôvod obvinený argumentačne oprel o to, že súdmi nebol akceptovaný jeho návrh na vypočutie svedkyne - susedy svedkov F. V. a K. L., ktorá mala počuť ich rozhovor o tom, že vinu za smrť poškodeného H. D. zvalia na obvineného Y. D.. Dovolací súd k tomu uvádza, že právo navrhovať dôkazy (vrátane návrhov na vypočutie svedkov) patrí medzi základné práva obvineného (§ 34 ods. 1 Tr. por.). Je však na posúdení súdu, aby rozhodol, ktoré z dôkazov navrhovaných procesnými stranami vykoná, pričom pri tomto svojom rozhodovaní je obmedzovaný zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci v tom smere, že pokiaľ má súd za to, že dôkazy získané z vykonaných dôkazných prostriedkov sú dostatočné na zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, nie je povinný vykonať ďalšie stranami navrhované dôkazné prostriedky, a teda procesné strany majú síce právo navrhovať dôkazy, ale tomuto právu nezodpovedá povinnosť súdu všetky navrhované dôkazy aj vykonať (k tomu primerane R 7/2011, R 14/2015-II.). Vo svojich meritórnych rozhodnutiach okresný súd (na stranách 6 a 7) a krajský súd (na stranách 12 až 16) podrobne uviedli konkrétne dôkazy (nielen nepriame, ale aj priame dôkazy), o ktoré opierajú skutkové zistenia, akými úvahami sa spravovali pri hodnotení vykonaných dôkazov a právne úvahy, ktorými sa spravovali pri posudzovaní dokázaných skutočností v otázke viny, ako aj ako sa vyrovnali s obhajobnými vyjadreniami vrátane obhajobných tvrdení o tom, že skutok mali spáchať svedkovia F. V. a K. L.. Dovolací súd navyše zo spisu zistil, že obvinený Y. D. v pôvodnom konaní neuplatnil návrh na svedecké vypočutie susedy svedkov F. V. a K. L., keďže návrh na vypočutie svedkyne Z. F. (o vypočutie, ktorej by malo ísť - v dovolaní nie je svedkyňa špecifikovaná osobnými údajmi) podal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. novembra 2018 spoluobvinený C. Z., pričom o takom návrhu bolo okresným súdom rozhodnuté spôsobom, že bol odmietnutý
3 Tr. por. (č. l. 894). Aj keď, okresný súd výslovne neuviedol vo svojom meritórnom rozhodnutí dôvody nevyhovenia návrhu na vykonanie tohto dôkazu (dovolací súd upozorňuje okresný súd, že
1 Tr. por. ide o jednu zo základných náležitostí obsahu odôvodnenia rozsudku, a preto v budúcnosti treba v meritórnom rozhodnutí také dôvody výslovne uviesť), z obsahu odôvodnenia rozsudku okresného súdu a zo spisu vyplýva, že už v pôvodnom konaní na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa Z. F. (ktorá bola na hlavné pojednávanie predvolávaná z rovnakej adresy, z akej navrhoval spoluobvinený C. Z. predvolať svedkyňu Z. F.) uvádzala, že počula rozhovor svedkov F. V. a K. L. o tom, že vec hodia na obvinených Y. D. a C. Z., s čím sa okresný súd vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku s poukázaním na konkrétne zabezpečené dôkazy a z nich vyplývajúce úvahy, na základe ktorých súd vylúčil dôvodnosť tvrdenia, že skutok mali spáchať osoby F. V. a K. L., a preto už okresný súd
všetkého ani nepovažoval za nutné vypočuť inú svedkyňu k tej istej skutočnosti. Z uvedeného je zrejmé, že
dovolacieho súdu k žiadnemu zásadnému porušeniu práva na obhajobu v prípade obvineného Y. D. nedošlo, a preto nebol splnený dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Obvinený v dovolaní ďalej uplatňuje dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por.,
ktorého sa vyžaduje zistenie, že rozhodnutie bolo založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. K tomu dovolací súd uvádza, že obvinený v dovolaní neuvádza žiadne relevantné argumenty, resp. úvahy, ktoré by zodpovedali tomuto dovolaciemu dôvodu. Pokiaľ obvinený poukazuje, že súd nevykonal určitý dôkaz - vypočutie susedy svedkov F. V. a K. L. (ktorý navyše tento obvinený ani nenavrhoval v pôvodnom konaní, ako to vyplýva z vyššie uvedeného), nemôže ísť o dôkaz, ktorý nebol súdom vykonaný zákonným spôsobom, keďže okresný súd na hlavnom pojednávaní rozhodol o odmietnutí vykonania takého dôkazu. V prípade obvineným uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však
zákonnej dikcie tohto ustanovenia správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Teda dovolanie, v tomto prípade, neslúži na prípadnú revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len v prípade dovolania podaného ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky
3 Tr. por.). Pokiaľ obvinený v tejto súvislosti poukazuje, že okresný súd a krajský súd v pôvodnom konaní nesprávne vyhodnotili dôkaznú situáciu poukázaním na konkrétne dôkazy a nerešpektovali zásady v pochybnostiach postupovať miernejšie, resp. v pochybnostiach postupovať v prospech obvineného (in dubio pro mitio, resp. in dubio pro reo), tak uvedené sa práve týka skutkového stavu zisteného v pôvodnom konaní, ktorý však dovolací súd v prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. nemôže v tomto smere skúmať, meniť ani hodnotiť (skutkový stav je vždy výsledkom hodnotenia vykonaného dokazovania). Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu jeho nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia, resp. právneho predpisu (ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), a teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku meritórneho rozhodnutia môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane k tomu R 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). V tomto prípade, však obvinený v rozpore s uvedeným uplatňuje práve námietky charakteru skutkového, ktoré nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Na základe uvedeného dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny z uplatnených dôvodov dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí podané dovolanie
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.