Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/181/2019 Identifikačné číslo spisu: 4116210334 Dátum vydania rozhodnutia: 29.01.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4116210334.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu B. K., bývajúceho v E. W., K. XXXX/XX proti žalovanej PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Andrea Cviková, o zaplatenie 11 856,-eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16C/200/2016, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 6Co/81/2017, 6Co/82/2017 z
- júna 2017, takto rozhodol: Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 6Cdo/189/2017 z
- februára 2018 prvým výrokom dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ako neprípustné odmietol a druhým výrokom rozhodol o náhrade trov dovolacieho konania podľa ustanovenia § 453 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania, obdobný jeho zastaveniu, zavinila žalovaná, žalobcovi preukázateľne žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.
- Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom, sp. zn. I. ÚS 112/2019-47 z
- augusta 2019 vyslovil porušenie namietaných ústavných práv sťažovateľa a zrušil druhý výrok uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/189/2017 z
- februára 2018 o trovách dovolacieho konania a vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie, tiež rozhodol o priznaní trov konania pred ústavným súdom sťažovateľovi. V odôvodnení nálezu ústavný súd skonštatoval, že po vrátení veci bude povinnosťou najvyššieho súdu znovu rozhodnúť o náhrade trov dovolacieho konania s prihliadnutím na všetky relevantné podania strán v predmetnom konaní. K zrušujúcemu výroku nálezu ústavný súd skonštatoval: „... Okresný súd v odpovedi doručenej ústavnému súdu
- marca 2019 okrem iného uviedol, že predmetné podanie bolo doručené elektronicky
- septembra 2017 do elektronickej schránky, ale nebolo vytlačené a založené do príslušného súdneho spisu. Následne bol súdny spis predložený najvyššiemu súdu bez tohto podania. Najvyšší súd preto pri rozhodovaní v dovolacom konaní nemal vedomosť, že sťažovateľ sa vyjadril k podanému dovolaniu, a teda že si trovy konania uplatnil a vyúčtoval oprávnene. ... Sťažovateľ tvrdí, že v dovolacom konaní si riadne uplatnil právo na náhradu trov konania a jeho vyčíslenie predmetných trov bolo v čase rozhodovania o tomto nároku najvyšším súdom súčasťou súdneho spisu. ... Vzhľadom na vyjadrenie okresného súdu (bod 6) je zrejmé, že v tomto prípade došlo k ľudskému pochybeniu, ktoré nastalo v rámci úkonov súdu prvej inštancie pred predložením veci dovolaciemu súdu. V každom prípade, výsledkom tohto pochybenia bolo de facto ignorovanie podania sťažovateľa zo strany najvyššieho súdu rozhodujúceho v dovolacom konaní. Ústavný súd konštatuje, že faktické ignorovanie relevantného podania strany súdneho konania predstavuje zásah do základného práva na súdnu ochranu v takej intenzite, ktorá odôvodňuje ingerenciu ústavného súdu aj vo sfére „menej významného“ sporu o náhradu trov konania. ... Závažné procesné pochybenie zo strany okresného súdu viedlo v predmetnom prípade k vydaniu súdneho rozhodnutia, ktorým bolo vo výroku o náhrade trov konania rozhodnuté o trovách konania v rozpore s objektívnym skutkovým stavom. Takýto postup, resp. pochybenie možno podľa ústavného súdu považovať za extrémne vybočenie z procesných pravidiel upravujúcich rozhodovanie o trovách konania. Ústavný súd je preto toho názoru, že takéto extrémne vybočenie predstavuje porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). ... Pretože ústavný súd rozhodol, že druhým výrokom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné zároveň v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodnúť o jeho zrušení a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľa aj vrátiť vec v zmysle § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).“
- Vychádzajúc z nálezu ústavného súdu (viď bod 2 odôvodnenia tohto uznesenia) bolo povinnosťou dovolacieho súdu opätovne rozhodnúť o náhrade trov dovolacieho konania, berúc na zreteľ právoplatný výrok uznesenia dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania podaného žalovanou pre jeho neprípustnosť, ktorý nebol nálezom ústavného súdu dotknutý.
- O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP tak, že v dovolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na ich plnú náhradu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania v prípade odmietnutia dovolania najvyšší súd nemusí odôvodňovať (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.