1 zákona o sociálnom poistení, na konanie o sociálnom poistení sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje. Mal za to, že
zákona o sociálnom poistení (§ 218) je povinnosťou žalovanej rozhodnúť o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu pobočky sociálnej poisťovne a žiadny iný postup pre prípad podaného (oneskoreného) odvolania tento zákon neupravuje. Zákonom nie je daný iný spôsob vysporiadania sa s podaným odvolaním účastníka konania a neobstojí preto argumentácia žalovanej, že zákon o sociálnom poistení jej nedovoľuje preskúmať právoplatné prvostupňové rozhodnutie napadnuté oneskorene podaným odvolaním. Žalovaná bola,
názoru krajského súdu, povinná vydať rozhodnutie o odvolaní žalobcu z 03.02.2016 smerujúcom proti rozhodnutiu pobočky Levice, nakoľko zákon o sociálnom poistení neobsahuje žiadne ustanovenie,
ktorého by bolo možné odvolanie vybaviť inak, ako vydaním rozhodnutia o ňom. Správny súd preto
1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) uložil žalovanej, aby rozhodla o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu v lehote 30 dní po právoplatnosti jeho rozhodnutia. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná (sťažovateľka) z dôvodov
1 písm. g/ SSP. Namietala, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nesúhlasila s jeho záverom, že o odvolaní podanom po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania mala rozhodnúť. Trvala na tom, že len včas podané odvolanie je spôsobilým nástrojom pre začatie odvolacieho konania, výsledkom ktorého je v zmysle § 218 zákona o sociálnom poistení buď zamietnutie odvolania a potvrdenie napadnutého rozhodnutia, alebo zmena rozhodnutia, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia, poprípade zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Odvolanie, ktoré bolo žalobcom podané oneskorene, však predstavovalo zákonnú prekážku na to, aby odvolací orgán vôbec mohol začať konať, a aby následne aj mohol rozhodnúť o odvolaní. Argumentovala, že zákon o sociálnom poistení jej ako odvolaciemu orgánu neukladá povinnosť preskúmať i oneskorene podané odvolanie a rozhodnúť o tomto odvolaní formou rozhodnutia a práve z tohto dôvodu podanie žalobcu vybavila neformálnym listom. Navrhla preto rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovanej uviedla, že zotrváva na všetkých svojich skutkových a právnych argumentoch, s rozhodnutím krajského súdu sa stotožňuje a navrhuje kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť a žalovanú zaviazať na úhradu trov konania. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovanej je potrebné vyhovieť. 6.
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 7.
2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 8.
1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 9.
1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly, kedy Správny súdny poriadok v § 6 ods. 1 všeobecne ustanovuje, čo je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Zároveň Správny súdny priadok negatívnou enumeráciou v § 7 SSP pristupuje k tomu, čo je z prieskumu správneho súdu výslovne vylúčené. Z uvedeného teda vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. (V predchádzajúcej právnej úprave
Občianskeho súdneho poriadku, rozhodnutia nepodliehajúce súdnemu prieskumu vymedzoval § 248 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.) 10.
1 SSP, na účely tohto zákona sa rozumie
písmena: b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 11.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 12.
2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 13.
3 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. 14.
4 zákona č. 461/2003 Z. z., proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať. 15. V konaní nebolo sporným, že písomné podanie žalobkyne zo dňa 03.02.2016 označené ako Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, č. 700-13100114816-GC04/16, je
jeho obsahu odvolaním smerujúcim proti rozhodnutiu pobočky žalovanej v Leviciach, ktorým táto vyrubila žalobkyni penále v celkovej výške 20.720,22 eur.
2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Zdôraznil, že zákon o sociálnom poistení neobsahuje spôsob vybavenia oneskorene podaného odvolania listom, ako to urobila žalovaná, a takýto postup nie je potom ani konaním v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.
zákona o sociálnom poistení, je procesným úkonom, ktorý nie je spôsobilý vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie, a nemá preto schopnosť zabrániť tomu, aby napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Žalovaná preto relevantne argumentovala, že
zákona o sociálnom poistení, len včas podané odvolanie je spôsobilým nástrojom pre začatie odvolacieho konania, výsledkom ktorého je v zmysle § 218 zákona o sociálnom poistení buď zamietnutie odvolania a potvrdenie napadnutého rozhodnutia, alebo zmena rozhodnutia, resp. jeho zrušenie, prípadne zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci orgánu prvého stupňa. Správne tiež uviedla, že v zmysle právnej úpravy uvedenej v zákone o sociálnom poistení, zamietnutie odvolania žalobcu by do úvahy prichádzalo len v tom prípade, ak by došlo k začatiu samotného odvolacieho konania. 22. Hoci krajský súd správne uviedol, že zákon o sociálnom poistení neupravuje konkrétny postup žalovanej v prípade oneskorene podaného odvolania a spôsob jeho vybavenia, mylne sa domnieva, že žalovaná mala v takom prípade aj tak postupovať
361/2003 Z. z. a odvolanie zamietnuť. V administratívnom konaní
zákona o sociálnom poistení je výrok o zamietnutí odvolania neoddeliteľne procesne spojený s výrokom o potvrdení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (a teda aj vecným preskúmaním jeho rozhodnutia), ktorý postup v danej právnej veci neprichádzal do úvahy, keďže vecne preskúmať správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je možné len v dôsledku riadne a včas podaného odvolania. Zákon o sociálnom poistení neukladá odvolaciemu orgánu povinnosť rozhodnúť o odvolaní, ktoré považuje za podané oneskorene (resp. neukladá mu povinnosť takéto odvolanie zamietnuť). Žalovaná preto nepochybila, keď iba neformálnym spôsobom (listom) oznámila účastníkovi konania, že jeho odvolanie je podané oneskorene. 23. K otázke preskúmateľnosti neformálnych oznámení správnych orgánov existuje konštantná rozhodovacia prax najvyššieho súdu, viazaná ešte ku konaniam vedeným
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (napr. 1Sžd/10/2012, 4Sžf/77/2014, 1Sžd/1/2014, či 6Sžf 115/2014), na ktorú kontinuálne nadväzuje rozhodovanie v konaniach vedených už
Správneho súdneho poriadku (bližšie viď napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/121/2017, 5Asan/12/2017, 10Sžsk/32/2017). 24. Už v režime predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy
Občianskeho súdneho poriadku, mala žalobkyňa, ktorá neformálny list žalovanej prevzala ešte dňa 11.04.2016, zákonnú možnosť v zmysle zásady, že každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho orgánu, možnosť domáhať sa ochrany na správnom súde podaním návrhu na jeho preskúmanie
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
461/2003 Z. z. vylúčená, úmyslom kasačného súdu bolo poukázať na tú skutočnosť, že vybavenie opravného prostriedku podaného účastníkom konania oneskorene prostredníctvom neformálneho listu nie je ojedinelou, či atypickou záležitosťou charakteristickou len pre konania pred žalovanou ale ide o štandardnú a bežnú prax tých odvolacích správnych orgánov, ktoré sa spravujú obdobnou právnou úpravou obsiahnutou aj v zákone o sociálnom poistení. 29. Pre prípad, že sa žalobkyňa (v administratívnom konaní odvolateľka) domnievala, že odvolací správny orgán (žalovaná) včasnosť jej odvolania neposúdil správne, mala možnosť podať v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie tohto neformálneho listu, čo však neurobila. 30. Aj
ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu bližšie nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/2003: PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08) aj rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/5/2011), predmetom preskúmania súdom môžu byť tiež rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V uznesení sp. zn. 8Sžp/10/2013 najvyšší súd zhodne konštatuje, že súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb a za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa tak považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. Oznámenie o vybavení oneskoreného odvolania bez ohľadu na jeho formu, je preto potrebné považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi), pričom správny orgán vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. 31. Neuplatnenie, či opomenutie možnosti podať žalobu o preskúmanie neformálneho oznámenia žalovanej zo strany žalobkyne, resp. uplynutie zákonnej lehoty pre realizáciu takéhoto úkonu, nemožno dodatočne zhojiť podaním žaloby o nečinnosť správneho orgánu za okolností, keď žalovaná po podaní opravného prostriedku účastníkom konania nezostala nečinná, ale tohto účastníka úradne informovala, z akých dôvodov o jeho oneskorenom odvolaní nie je možné rozhodnúť, pričom rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je
jej názoru potrebné považovať za právoplatné. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovanej za dôvodnú a rozhodol
1 SSP tak, že rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd v súlade s § 467 ods. 3 SSP rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.