Obsah (7)

§ 194§ 419§ 68§ 133a§ 193§ 192§ 142

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Urtos/9/2019 Identifikačné číslo spisu: 4017200258 Dátum vydania rozhodnutia: 22.01.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 194ods.

1 písm. a) Trestného poriadku zrušuje uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1Ntc/12/2017 z 1. októbra 2019. II.

§ 419ods.

1 Trestného poriadku s poukazom na § 68 ods. 2 Trestného zákona, odsúdený Y. X., narodený XX.XX.XXXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS Banská Bystrica, sa počas skúšobnej doby vo výmere piatich rokov a nariadeného probačného dohľadu na dobu troch rokov, určenej mu pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere šiestich rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 3Ntc/15/2012 zo 14. februára 2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Urto/2/2013 z 26. marca 2013 neosvedčil. III.

§ 419ods.

4 Trestného poriadku s poukazom na § 68 ods. 2 druhá veta Trestného zákona a § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov a 20 (dvadsať) dní odsúdený Y. X. vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia po tom, čo vykoná trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T/139/2018 z 1. februára 2019. Odôvodnenie Krajský súd v Nitre uznesením, sp. zn. 1Ntc/12/2017 z 1. októbra 2019

§ 68ods.

2 Trestného zákona rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného Y. X. počas skúšobnej doby, ktorá mu bola určená uznesením Krajského súdu v Nitre pod totožnou spisovou značkou z

1. mája 2017 (č. l. 63 - 64) vo výmere 5 rokov, nariadený probačný dohľad na dobu 3 rokov, v rámci ktorého mu bol v zmysle § 51 ods. 3, ods. 4 písm. j) Trestného zákona uložený zákaz vycestovať mimo územia Slovenskej republiky, príkaz dostaviť sa na každé predvolanie orgánu činného v trestnom konaní, alebo súdu v trestnej veci vedenej na Odbore kriminálnej polície OR PZ Trnava až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Zároveň mu bol uložený príkaz ihneď po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa zamestnať, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Krajský súd v Nitre svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že pri skúmaní podmienok v rámci skúšobnej doby bolo zistené z priebežnej správy probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Levice z
2. júla 2019, že odsúdený sa k probačnému úradníkovi pravidelne dostavoval, od
3. mája 2018 bol bo výkone väzby v ÚVV Banská Bystrica a v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov nariadený Okresným súdom Levice, rozsudkom sp. zn. 2T/97/2018 pre skutok, ktorý sa stal
4. mája 2017 v obci Hostěradice, Česká republika. V odpise z registra trestov má dva nové záznamy o odsúdení rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T/139/2018 z
5. februára 2019 a taktiež rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. 2T/97/2018 z
6. mája
7. Z označených rozsudkov je zrejmé, že odsúdený bezprostredne po tom, čo bol
8. mája 2017 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, porušil podmienky skúšobnej doby páchaním úmyselnej trestnej činnosti, aj probačného dohľadu, ktorý mu zakazoval vycestovať mimo územia Slovenskej republiky a už
9. mája 2017 spáchal v Českej republike zločin a následne pokračoval v páchaní trestnej činnosti aj na území Slovenskej republiky. Súd po vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov dospel k záveru, že odsúdený zásadným spôsobom porušil podmienky skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody i probačného dohľadu, a preto po započítaní výkonu trestu i výkonu väzby v Rakúskej republike a zistení, že odsúdenému ostalo nevykonaných z pôvodného trestu odňatia slobody ešte 7 mesiacov a 20 dní, nariadil vykonať zvyšok tohto trestu. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený, ktorý ju odôvodnil tak, že napriek tomu, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nie je nutné rozhodnúť o vykonaní takto odpusteného trestu v trvaní 7 mesiacov a 20 dní z dvoch dôvodov. Po prvé išlo o uznanie cudzokrajného rozhodnutia Rakúskej republiky a v prípade, že by si trest odpykával v Rakúsku, bola by mu tretina trestu automaticky odpustená, nakoľko

§ 133a

rakúskeho Trestného zákonníka sa dobrovoľne zaviazal nevstúpiť po dobu 10 rokov na územie Rakúska. Trest vyhostenia síce platí, ale tretina trestu mu odpustená nebola. Druhým dôvodom je súčasná výška 4 ročného trestu, ktorá je neprimeraná, nakoľko bol odsúdený za krádeže vlámaním necelé tri mesiace pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 214/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., ktorý výrazným spôsobom zmenil trestnú sadzbu za spáchané skutky. Preto požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby prehodnotil rozhodnutie Krajského súdu v Nitre a rozhodol o upustení výkonu zvyšku trestu 7 mesiacov a 20 dní. K sťažnosti sa vyjadril aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre, ktorý uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za zákonné a dôvodné a preto navrhol sťažnosť obvineného

§ 193ods.

1 písm. c) Trestného poriadku zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 192ods.

1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že Krajský súd v Nitre rozhodol v samotnej podstate správne, keď vyslovil neosvedčenie sa odsúdeného v dobe podmienečného prepustenia, pričom ale sťažnosť odsúdeného Y. X. vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dôvodnú, avšak z iných dôvodov ako uviedol odsúdený. Rovnako ako krajský súd, aj Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky pre vyslovenie záveru, že odsúdený Y. X. sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil.

§ 68ods.

2 Trestného zákona, ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Neobstojí námietka odsúdeného, že terajší trest vo výmere 4 rokov, ktorý si odpykáva za zločiny krádeže vlámaním, je dostatočným trestom a preto by malo byť upustené od výkonu zvyšku trestu vo výmere 7 mesiacov a 20 dní. Trestný zákon určuje podmienky na vyslovenie osvedčenia sa alebo neosvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, avšak nie sú tam uvedené podmienky na upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody, ktorý má odsúdený ešte vykonať. Ak by takto súd postupoval, zjavne by prekročil svoje právomoci, ktoré mu ukladá zákon. Taktiež nemožno prihliadať na námietku odsúdeného, že ak by si zostal odpykávať svoj trest v Rakúskej republike, bola by mu tretina trestu odpustená. Odsúdenému bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 3Ntc/15/2012 z 14. februára 2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Urto/2/2013 z 26. marca 2013 uznaný rozsudok Krajinského súdu v Korneuburgu, Rakúska republika, sp. zn. 602Hv 1/12y z 29. marca 2012, ktorým bol odsúdený uznaný za vinného zo zločinu lúpeže

§ 142ods.

1 rakúskeho Trestného zákonníka a za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Takýmto uznaním cudzozemského rozhodnutia (rozsudku Rakúskej republiky), sa tento stáva rozsudkom vykonateľným na území Slovenskej republiky a spravuje sa slovenským právnym poriadkom. Špekulácie o odpustení tretiny trestu odňatia slobody v Rakúskej republike sú preto neopodstatnené. Najvyšší súd po vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov a námietok odsúdeného dospel k záveru, že odsúdený svojím správaním v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neviedol riadny život (spáchanie viacerých trestných činov) a neplnil uložené povinnosti (vycestoval mimo územia Slovenskej republiky, kde spáchal trestný čin), a preto najvyššiemu súdu nezostávalo iné, ako rozhodnúť o vykonaní zvyšku pôvodného trestu odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov a 20 dní. Krajský súd formálne pochybil, keď rozhodol

§ 68ods.

2 Trestného zákona. Toto ustanovenie stanovuje materiálne a formálne podmienky z pohľadu trestného práva hmotného, ktorých splnenie vyžaduje rozhodnutie o vyslovení osvedčení sa, alebo neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Naproti tomu Trestný poriadok stanovuje procesný postup, ktorým sa riadia orgány činné v trestnom konaní alebo súdy. Najvyšší súd preto pripomína, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní je potrebné postupovať v zmysle Trestného poriadku, a preto mal krajský súd rozhodnúť aj a hlavne

§ 419Trestného poriadku.

Toto formálne pochybenie preto napravil najvyšší súd svojím uznesením. Žiada sa tiež pripomenúť, že

§ 419ods.

2 Trestného poriadku proti uzneseniu

odseku 1 (§ 419 ods. 1 Trestného poriadku, nie proti uzneseniu

§ 68Trestného zákona) je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ako je vidieť z tohto citovaného ustanovenia Trestného poriadku zrozumiteľne a presne vyplýva, že súd rozhoduje

Trestného poriadku a nie

Trestného zákona. Okrem vyššie uvedeného najvyšší súd poznamenáva, že samotný výrok uznesenia krajského súdu sp. zn. 1Ntc/12/2017 z 1 októbra 2019 je zmätočný, keď súd uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 3Ntc/15/2012 zo

1. februára 2013 bol Y. X. uložený trest odňatia slobody „v trvaní piatich rokov", keď správne má byť uvedené šiestich rokov. Okrem toho v zmysle § 419 ods. 4 Trestného poriadku, ak súd rozhodne, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nariadi výkon trestu odňatia slobody a rozhodne súčasne aj o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. V predmetnej veci odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T/139/2018 z
2. februára 2019 vo výmere 4 roky. Najvyšší súd v zmysle § 419 ods. 4 Trestného poriadku s poukazom na § 68 ods. 2 veta druhá Trestného zákona a § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona rozhodoval, že odsúdený Y. X. vykoná zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 7 (siedmych) mesiacov a 20 (dvadsiatich) dní v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože na takéto rozhodnutie boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky. V tejto časti najvyšší súd doplnil výrok, o ktorom mal už rozhodnúť súd prvého stupňa. Na základe vyššie uvedených úvah rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.