← Slovensko

živ. prostredie - rozhod. o zmene a doby platnosti územia

Obsah (10)§ 443§ 444§ 442§ 439§ 445§ 57§ 137§ 177§ 469§ 467

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžk/21/2019 Identifikačné číslo spisu: 1016202689 Dátum vydania rozhodnutia: 16.01.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 443S.s.p.

a

§ 444

S.s.p.), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (

§ 442

S.s.p.), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (

§ 439

S.s.p.), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (

§ 445ods.

1 S.s.p. a

§ 57

S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 S.s.p., ustanovenia § 441 S.s.p. a ustanovenia § 453 S.s.p. a postupom podľa ustanovenia § 455 S.s.p. bez nariadenia pojednávania, po neverejnej porade senátu (

§ 137ods.

1 S.s.p. v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 S.s.p.) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

  1. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcom proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd zastavil podľa ustanovenia § 99 písm. g) S.s.p. konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného z
  2. septembra 2016 č. 52247/2016

(2), sp. zn. 7738/2016-9.2., ktorým Minister životného prostredia Slovenskej republiky oznámil žalobcovi, že jeho podanie z
  1. júna 2016 označené ako „Rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia. Odbor štátnej geologickej správy, sp. zn. 5020/2016-7.
  2. zo dňa 07.06.2016“ nie je možné posudzovať ako rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Odboru štátnej geologickej správy č. 5020/2016-7.
  3. zo
  4. júna 2016, nakoľko nebolo podané účastníkom konania, keď žalobca bol rozhodnutím Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 6422/2016-9.
  5. (14/2016-rozkl.), záznam č. 39044/2016
(2)z
  1. júla 2016 právoplatne vylúčený z konania vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia „Medzilaborce - ropa a horľavý zemný plyn“ vedenej na Ministerstve životného prostredia pod č. spisu 5020/2016-7.3..
  2. V prejednávanej veci je sporným, či správny súd postupoval v súlade so zákonom, keď zastavil podľa ustanovenia § 99 písm. g) S.s.p. konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného z
  3. septembra 2016 č. 52247/2016
(2), sp. zn. 7738/2016-9.2., keď žalobca tvrdí, že týmto postupom mu bolo odopreté právo na meritórne preskúmanie listu ministra a tým aj právo na rozhodnutie, či týmto listom bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 15. Na úvod kasačný súd poznamenáva, že s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, prijatým 25. júna 1998 v Aarhuse (ďalej aj ako „Aarhuský dohovor“) vyslovila Národná rada Slovenskej republiky súhlas svojim uznesením č. 1840 z 23. septembra 2005 a rozhodla, že Aarhuský dohovor je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe k Aarhuskemu dohovoru 31. októbra 2005. Listina o prístupe bola uložená 5. decembra 2005 u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru. Vo vzťahu k Slovenskej republike Aarhuský dohovor nadobudol platnosť a účinnosť 5. marca 2006 podľa článku 20 ods. 3 Aarhuskeho dohovoru (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006 Z. z. o prijatí Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia). 16. Podľa článku 2 ods. 5 Aarhuskeho dohovoru „verejnosť“ znamená jednu alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny. 17. Podľa článku 2 ods. 5 Aarhuskeho dohovoru „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces. 18. Podľa článku 19 ods. 2 Aarhuskeho dohovoru každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti
  1. a)majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,
  2. b)ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b). 19. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 S.s.p. ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená
  3. a)podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm.
  4. a),
  5. b)podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm.
  6. e),
  7. c)podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
  8. d)zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm.
  9. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. 20. Podľa ustanovenia § 178 ods. 3 S.s.p. zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 21. Kasačný súd z predloženého súdneho spisu (správnej žaloby) zistil, že žalobca - Lesoochranárske zoskupenie Vlk, občianske združenie, v správnej žalobe uvádza, že ju podáva ako zainteresovaná verejnosť podľa ustanovenia § 42 ods. 1 S.s.p. a svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje z ustanovenia § 178 ods. 3 S.s.p., keď tvrdí, že rozhodnutím žalovaného orgánu verejnej správy bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a uvádza tiež skutočnosti na ktorých toto tvrdenie zakladá. 22. Podľa názoru kasačného súdu žalobca - Lesoochranárske zoskupenie Vlk, občianske združenie, vystupuje v pozícii žalobcu ako zainteresovaná verejnosť, keď spĺňa tak podmienky vnútroštátneho práva pre priznanie statusu zainteresovanej verejnosti v prejednávanej veci ako aj podmienky Aarhuskeho dohovoru, ktorý má prednosť v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pred vnútroštátnymi zákonmi (článok 2 ods. 5 Aarhuskeho dohovoru). 23. Z ustanovenia § 178 ods. 3 S.s.p. potom vyplýva, že zainteresovaná verejnosť má podľa vnútroštátneho práva aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby ak tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Ďalej, že podľa článku 9 ods. 2 Aarhuskeho dohovoru platí, že zainteresovanej verejnosti má strana dohovoru (teda aj Slovenská republika) zabezpečiť prístup k procesu preskúmania akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 Aarhuskeho dohovoru (teda aj prejednávanej veci) pred súdom, ak má na tom zainteresovaná verejnosť dostatočný záujem. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem, má byť rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup k spravodlivosti. 24. Kasačný súd ďalej poukazuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je potom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. 25. Kasačný súd zistil, že v prejednávanej veci správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď na prejednávanú vec nesprávne aplikoval

§ 177ods.

1 S.s.p., ktoré pojednáva všeobecne o aktívnej vecnej legitimácii fyzických a právnických osôb v správnom súdnictve a následne preto nesprávne vyvodil, že bolo v prejednávanej veci potrebné skúmať, či napadnuté rozhodnutie môže zasiahnuť alebo sa dotýkať subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov žalobcu a či by žalobca mal zrušením rozhodnutia reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech.

  1. Podľa názoru kasačného súdu platí, že zainteresovaná verejnosť sa správnu žalobou nedomáha ochrany svojich subjektívnych práv a právnom chránených záujmov, ktoré mali byť rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, ale domáha sa ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Účelom správnej žaloby zainteresovanej verejnosti preto nie je ochrana práv a právom chránených záujmov konkrétneho subjektu - jednotlivca alebo skupiny osôb v podobe posúdenia zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ako vyvodzuje správny súd), ale ochrana životného prostredia ako celospoločenského verejného záujmu.
  2. Sama skutočnosť, že rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré bolo napadnuté správnou žalobou zainteresovanej verejnosti, bolo zrušené, zaniklo či stratilo svoju platnosť alebo účinky ešte neznamená, že nemohol byť rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy porušený (ohrozený - vychádzajúc z Aarhuskeho dohovoru) verejný záujem na ochrane životného prostredia. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani skutočnosť, že správnym súdnym prieskumom rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy v oblasti životného prostredia sa realizuje tiež právo verejnosti na informácie, či tieto rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré boli alebo sú spôsobilé ohroziť či porušiť verejný záujem na ochrane životného prostredia, boli vydané v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky s cieľom posilniť zodpovednosť a transparentnosť rozhodovania orgánov verejnej správy v oblasti životného prostredia.
  3. Tiež možno poukázať aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
  4. februára 2017 sp. zn. III. ÚS 875/2016-41, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že „...obiter dictum dáva do pozornosti sťažovateľa právnu úpravu účinnú od
  5. júla 2017, keď zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok zaviedol inštitút zainteresovanej verejnosti (resp. dotknutej verejnosti - zjednocujúc tak terminologickú nejednotnosť pomenovania tohto inštitútu v právnej úprave), ktorá predstavuje nový osobitný procesný subjekt, ktorý má oproti nedostatočnej pôvodnej právnej úprave danej piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku zabezpečiť náležitú realizáciu procesných práv v konaní pred správnym súdom vo veciach životného prostredia, a ktorý reflektuje požiadavku na účasť zainteresovanej verejnosti v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, ktorá vyplýva jednak z vnútroštátnych a európskych právnych predpisov, ako i medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (tiež napr. Aarhuský dohovor); osobitne prihliada na diskrepanciu v rozsahu procesným oprávnený účastníka takéhoto konania a zainteresovanej, resp. dotknutej osoby v takomto administratívnom konaní, zaisťujúc tak faktické stotožnenie týchto inštitútov pre konania týkajúce sa životného prostredia. Vzhľadom na zmenenú procesno-právnu úpravu možno predpokladať revíziu praxe správnych súdov stabilizovanej v režime predchádzajúcej procesnej úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku.“
  6. Kasačný súd preto dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., a preto uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/309/2016-289 zo
  7. apríla 2019 zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 462 ods. 1 S.s.p. na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy vo vyššie naznačenom smere (

§ 469S.s.p.).

V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti (

§ 467ods.

3 S.s.p.).

  1. Obdobné skutkové a právne závery prijal kasačný súd aj v svojom skoršom rozhodnutí vo veci vedenej pod sp. zn. 8Sžk/36/2018 totožných účastníkov.
  2. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 147 ods. 2 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.