1 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,S. s. p.“) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
ust. § 170 písm. a) S. s. p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť
ust. § 440 ods. 1 písm. f/, g/ h/ a j/ S. s. p., v ktorej navrhol uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že v konaní vedenom pod sp. zn. 7Sa/53/2018 sa domáhal
2 S. s. p. určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu
odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu, konkrétne odstránenie hmotného majetku z pozemkov žalobcu orgánov verejnej správy, ktoré nie je možné subsumovať pod osobitný právny predpis. V konaní vedenom pod sp. zn. 6Sa/85/2017 sa domáhal
1 S. s. p. ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie, konkrétne umiestnenie dopravných značiek na parcelách žalobcu.
sťažovateľa, ak by sa predmet konania vykladal rovnakým spôsobom ako to urobil krajský súd, nebolo by možné sa žiadnym spôsobom domáhať určenia nezákonnosti zásahu orgánu verejnej správy a následného uplatnenia náhrady škody voči tomuto orgánu. Takéto posúdenie by bolo v rozpore s ustanovením s § 46 ods. Ústavy SR, pretože sťažovateľovi by bola odňatá možnosť konať pred súdom. 5. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný a uviedol, že uznesenie krajského súdu je vecne správne, zákonné a opodstatnené vo všetkých jeho výrokoch, pričom kasačnú sťažnosť nepovažuje za dôvodnú.
žalovaného žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by bolo uznesenie nesprávne, nezákonné a neopodstatnené. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo ,,kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ S. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania
p. a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná (§ 462 ods. 1 S. s. p.). 7.
1 S. s. p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8.
2 S. s. p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
1 písm. e) S. s. p. iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie
osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 11.
1 S. s. p. žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 12.
2 S. s. p. žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu
odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 13.
1 písm. b) S. s. p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie. 14. Prekážka začatého konania je všeobecnou negatívnou procesnou podmienkou. Prekážka litispendencie v správnom súdnictve znamená, že to isté rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť súčasne predmetom preskúmavania vo viacerých konaniach. Ide tu aj o praktický dôsledok, keďže zrušenie rozhodnutia v jednom konaní by automaticky znamenalo zánik predmetu konania v ostatných. Identita rozhodnutia alebo opatrenia je formálne zabezpečovaná jeho číslom administratívneho konania a dátumom vydania. Prekážka litispendencie sa vzťahuje na to konanie, ktoré začalo neskôr. Nedostatok prekážky litispendencie môže by v niektorých prípadoch odstránený spojením vecí. V prípade, že nedostatok odstrániť nemožno, správny súd žalobu odmietne. 15.
5 S. s. p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie.
1 písm. b/ S. s. p. považuje za potrebné uviesť, že táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. Krajský súd z evidenčných pomôcok a z obsahu spisového materiálu zistil, že dňa 12.10.2017 podal žalobca totožnú žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy ako vo veci podanej skôr pod sp. zn. 6Sa/85/2017, o ktorej nebolo do vydania napadnutého rozhodnutia rozhodnuté.
krajského súdu ide o vec totožných účastníkov konania s rovnakým predmetom konania. Tento svoj záver v odôvodnení uznesenia napadnutého kasačnou sťažnosťou odôvodnil tým, že tieto dve prejednávané veci sú totožné v účastníkovi konania ako aj jeho žaloby, predmetu konania - iného zásahu totožného orgánu verejnej správy, a preto krajský súd žalobu odmietol. 19. Najvyšší súd sa nemohol stotožniť so záverom krajského súdu, že existencia prekážky skôr začatého konania bránila vecnému prejednaniu žaloby, čoho jediným procesným dôsledkom bolo odmietnutie žaloby
1 písm. b/ S. s. p., nakoľko v napadnutom uznesení krajského súdu absentuje riadne odôvodnenie existencie litispendencie, teda prekážky začatého konania. 20.
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jeden zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, nakoľko iba vecne správne a náležite, t. j. zákonom predpísaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, je spôsobilé napĺňať ústavné kritériá vyplývajúce pre neho jednak z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, má účastník súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008). 21. Krajský súd svoje rozhodnutie náležitým a dostatočne presvedčivým spôsobom neodôvodnil, keď sa pri posudzovaní otázky totožnosti predmetu konania obmedzil na konštatovanie, že sa jedná o iný zásah totožného orgánu verejnej správy. Predmet konania nie je možné stotožniť s druhom konania vymedzenom v Správnom súdnom poriadku (konkrétne iný zásah orgánu verejnej správy), rovnako tak ani vyvodiť z označenia žalovaného orgánu verejnej správy ( i keď totožného vo viacerých prejednávaných veciach) tak, ako to v odôvodnení napadnutého uznesenia urobil krajský súd, pri konštatovaní existencie prekážky litispendencie. Predmet konania vyplýva z podania účastníka na správnom súde - žaloby, ktorej súčasťou je petit, resp. žalobný návrh. Žalobca podal na krajskom súde žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy upravenom v § 252 S. s. p., pričom
tohto ustanovenia zákona je možné domáhať sa ochrany voči trvajúcemu zásahu alebo už skončenému zásahu. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti poukázal na to, že podané žaloby, ktoré majú mať
názoru krajského súdu totožný predmet konania,
podané na základe rozdielnych zákonných ustanovení Správneho súdneho poriadku (§ 252 ods. 1 S. s. p. a § 252 ods. 2 S. s. p.). Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu však nie je zrejmé, v čom videl totožnosť predmetov konaní sp. zn. 7Sa/53/2018 a 6Sa/85/2017. 22.
názoru kasačného súdu uvedený postup kvalifikuje rozhodnutie krajského súdu ako nepreskúmateľné. Je totiž povinnosťou súdov vo svojom rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili.
1 S. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude jasne definovať a ustáliť predmety konaní, v medziach podaných správnych žalôb a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. Kasačný súd zároveň zdôraznil, že krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 S. s. p.).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.