Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžo/1/2019 Identifikačné číslo spisu: 6015200953 Dátum vydania rozhodnutia: 29.01.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 246cods.

1 prvá veta OSP a § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania navrhovateľa (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP, § 492 ods. 1, 2 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.

§ 250lods.

2 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. 21. Podľa § 492 ods. 1 a 2 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 22. Predmetom súdneho prieskumu na najvyššom súde ako súde odvolacom v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. decembra 2018 č. k. 23Sp/60/2015-172, ktorým krajský súd ako súd prvého stupňa postupom podľa § 250q ods. 3 OSP potvrdil rozhodnutie odporcu č. 2013/2015, O 18154/2015 zo dňa 24.06.2015. 23. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, na ktoré už poukázal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje. 24. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu mal preukázané, že predmetom súdeho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie odporcu č. 2013/2015, O 18154/2015 zo dňa 24.06.2015, ktorým odporca postupom podľa § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľa o vydanie záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. 25. Najvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu (odporcu) je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). 27. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania mu predchádzajúceho v rozsahu odvolacích námietok odvolací súd mal preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie. 28. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu po tom, čo Najvyšší súd uznesením z 30. mája 2018 sp. zn. 7Sžo/59/2016 zrušil jeho predchádzajúci rozsudok z 10. februára 2016 č. k. 23Sp/60/2015-82 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 29. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení poukazom na právnu úpravu ustanovenú v zákone č. 657/2004 Z. z., ktorú citoval, konštatoval, že... „sústavou tepelných zariadení nie je len zariadenie slúžiace na rozvod tepla, tak ako to konštatoval krajský súd vo svojom rozhodnutí, ale aj zariadenie na spotrebu tepla, alebo výrobu tepla, pričom plynový kotol je zariadením slúžiacim na výrobu tepla. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci bola daná právomoc odporcu rozhodovať o žiadosti o vydanie záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že sa nejednalo o výstavbu sústavy tepelných zariadení s cieľom podnikať, ale o výstavbu pre vlastnú potrebu, nakoľko názov Druhej časti zákona o tepelnej energetike v znení „Podmienky podnikania v tepelnej energetike“ je jeho súčasťou už od jeho prijatia, t. j. od 1. januára 2005. V tom čase zákona o tepelnej energetike vo svojom § 1 ods. 2 iba ustanovoval, že predmetom podnikania 1) (odkaz na § 2 Obchodného zákonníka; pozn. súdu) je výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre odberateľa alebo konečného spotrebiteľa“. Najvyšší súd tiež konštatoval, že....“napriek tomu, že sa názov nezmenil, v priebehu nasledujúcich rokov, prijatými novelami - zákon č. 184/2011 Z. z. účinný od 1. júla 2011 a zákon č. 100/2014 Z. z. účinný od 1. mája 2014, došlo ku zmene zákona v tom smere, že zákon v novom odseku 3 začal vymedzovať aj činnosti, ktoré sa nepovažujú za predmet podnikania, pričom na ustanovenia Obchodného zákonníka už neodkazoval. S tým zároveň súvisela aj zmena § 12 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z. z., ktorý v pôvodnom znení uvádzal, že o vydanie osvedčenia môže písomne požiadať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podnikateľom.1) (§ 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov; pozn. súdu). Následnou už zmieňovanou novelou - zákon č. 100/2014 Z. z. bola podmienka podnikateľského statusu fyzickej osoby a právnickej osoby vypustená. Povinnosť aplikovať § 12 zákona č. 657/2004 Z. z. sa teda vzťahuje aj na zámery výstavby zariadení na nepodnikateľský účel. Uvedený záver zároveň zodpovedá účelu konania o vydanie záväzného stanoviska, ktorým je predovšetkým ochrana životného prostredia a ochrana koncových odberateľov alebo konečných spotrebiteľov pred zvýšením nákladov za teplo, ktorým sa dodáva teplo z centralizovaného zásobovania teplom (§ 12 ods. 2 a 3 zákona o tepelnej energetike)“. Najvyšší súd sa v zrušujúcom rozhodnutí nestotožnil ani so záverom krajského súdu, ktorý ako ďalší zrušovací dôvod použil § 250j ods. 3 OSP, spočívajúci v neúplnosti správneho spisu. Najvyšší súd poukazom na to, že....“súdy v správnom súdnictve môžu za nesplnenie povinnosti predložiť súdu spisy v takom stave, ako sú na správnom orgáne vedené, uložiť pokutu do výšky 1 640 Eur, a to aj opakovane“, konštatoval, že ...„ukladanie poriadkových opatrení má prevažne výchovnú funkciu, ako aj, že citované ustanovenie § 250d ods. 1 OSP nepredpokladá zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu pri prvom nepredložení požadovaného administratívneho spisu. Automatické vyvodzovanie uvedeného dôsledku by mohlo viesť k zbytočným prieťahom v konaní, pričom účelom súdneho konania je predovšetkým zabezpečiť účastníkom rýchlu, spravodlivú a účinnú ochranu ich práv a oprávnených záujmov“. Najvyšší súd dospel k záveru, že zo strany krajského súdu preto neboli splnené zákonné podmienky ani pre zrušenie rozhodnutia odporcu z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nepredloženie spisov podľa § 250j ods. 3 OSP. Záverom najvyšší súd konštatoval, že.....“povinnosťou krajského súdu v ďalšom konaní bude preto opätovne a v medziach podaného opravného prostriedku preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu, vo veci opätovne rozhodnúť, pričom súd sa vysporiada so zásadnými námietkami uvedenými v navrhovateľom podanom opravnom prostriedku a súčasne svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní“. 30. Vychádzajúc z výsledkov ďalšieho konania krajského súdu premietnutých do odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu najvyšší súd zistil, že krajský súd ako súd prvého stupňa v ďalšom konaní nepostupoval v intenciách záverov konštatovaných najvyšším súdom v zrušujúcom uznesení č. k. 7Sžo/59/2016 zo dňa 30. mája 2018, ktorá skutočnosť bez ďalšieho spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Povinnosťou krajského súdu v ďalšom konaní bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu v rozsahu námietok navrhovateľa uvedených v podanom opravnom prostriedku a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom v novom rozhodnutí bolo jeho povinnosťou sa vysporiadať so zásadnými námietkami uvedenými v navrhovateľom podanom opravnom prostriedku, dajúc na ne jasnú a presvedčivú odpoveď. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že krajský súd nevykonal súdny prieskum napadnutého rozhodnutia odporcu v rozsahu námietok navrhovateľom vznesených v opravnom prostriedku a v odôvodnení rozhodnutia sa nimi náležite nevysporiadal, majúce za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov. Krajský súd nové rozhodnutie vo veci odôvodnil tým, že prevzal právne závery najvyššieho súdu vyslovené v uznesení z 30. mája 2018 sp. zn. 7Sžo/59/2016 týkajúce sa právomoci obce rozhodovať o žiadosti o vydanie záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd k meritu veci len uviedol, že odporca vyhodnotil všetky hľadiská uvedené v § 12 ods. 2 písm.

1. a)až
2. g)zákona o tepelnej energetike a rozhodol v rámci dovolenej správnej úvahy tak, že žiadosť o vydanie stanoviska zamietol. Ďalej uviedol, že vybudovaním nového zdroja na fosílne palivo by sa znižovala efektivita systému CZT a dochádzalo by k znečisťovaniu životného prostredia. Záverom konštatoval, že po preskúmaní veci, administratívneho spisu, stanovísk účastníkov konania, ako aj rozhodnutia najvyššieho súdu dospel k záveru, že odvolaniu nebolo možné vyhovieť a na uvedenom konštatovaní nič nemenila žiadna z námietok v odvolaní, ktoré neboli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto rozhodnutie odporcu potvrdil. Argumentácia krajského súdu uvedená v odôvodnení napadnutého rozsudku nedáva žiadnu jasnú a určitú odpoveď na otázky vznesené navrhovateľom v jeho opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu, majúce za následok nesúladnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa so zákonnou úpravou ustanovenou v § 157 ods. 2 OSP (v § 139 ods. 2 SSP), ako aj s nadväzujúcou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, ktorá skutočnosť je dôvodom pre jeho zrušenie pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. 31. Najvyšší súd upriamuje pozornosť na to, že v predmetnom konaní nebolo sporné, či má mesto právomoc na rozhodovanie o žiadosti o vydanie záväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. (túto skutočnosť navrhovateľ v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu ani nenamietal; pozn. súdu). Navyše, uvedená skutočnosť bola vyriešená uznesením najvyššieho súdu z 30. mája 2018 sp. zn. 7Sžo/59/2016, ktorým bola krajskému súdu uložená povinnosť predovšetkým v medziach podaného odvolania preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu, vysporiadať sa so zásadnými námietkami navrhovateľa v podanom opravnom prostriedku a opätovne rozhodnúť vo veci. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že vo vzťahu k hospodárnosti a energetickej účinnosti sústavy tepelných zariadení, na ktoré výstavbu sa predmetné osvedčenie požaduje, takisto vo vzťahu k vplyvom na efektivitu a hospodárnosť systému CZT po odpojení navrhovateľa a s tým spojené zvyšovanie nákladov zostávajúcich odberateľov zapojených do systému CZT, boli navrhovateľom uplatnené konkrétne námietky, a preto sa na ne vyžaduje aj špecifická odpoveď zo strany krajského súdu. Krajský súd bez povšimnutia ponechal aj námietku navrhovateľa týkajúca sa rozdielnej rozhodovacej praxe odporcu a taktiež sa nijak nevysporiadal s namietaným stanoviskom odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Žiar nad Hronom. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež nevyhodnotil, či a ako posudzoval námietky navrhovateľa, ktoré uviedol v doplnení odvolania zo 04. októbra 2015. Formálne konštatovanie krajského súdu o preskúmaní všetkých aspektov povolenia nového zdroja tepla, znížení efektivity systému CZT a s tým spojené zvyšovanie nárastu nákladov zostávajúcich odberateľov a o znečisťovaní životného prostredia, neposkytuje účastníkom konania žiadne odpovede na podstatné námietky navrhovateľa uvedené v podanom opravnom prostriedku, ktorá skutočnosť zaťažuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu arbitrárnosťou. 32. V súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 250l ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 157 ods. 2 OSP povinnosťou súdu prvého stupňa bolo rozsudok odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v opravnom prostriedku (v žalobe) a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky, resp. hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu, namietané v opravnom prostriedku. 33. V danej súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti súdu náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. III. ÚS 36/2010, v ktorej konštatoval, že .... „nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 Občianskeho súdneho poriadku), spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil“. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že ... „súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia“ (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08). ... „Súd musí súčasne vychádzať z toho, že je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.)“, na ktorú skutočnosť poukazuje Ústavný súd Slovenskej republike v rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). 34. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ESĽP ) - napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 kde konštatoval, že ... „z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie“. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). 35. Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 36. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu javí odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Súd prvého stupňa náležite nepostupoval v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup mu predchádzajúci, ako a akým spôsobom sa vysporiadal so zásadnými námietkami navrhovateľa vznesenými v opravnom prostriedku vo vzťahu k argumentácii odporcu a ďalšieho účastníka konania, dôsledkom čoho tento nezákonný postup má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého súdneho rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. 37. Vychádzajúc z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250l ods.

§ 250ja ods.

3 druhá veta OSP, s § 246c ods. 1 prvá veta OSP a s § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 OSP a podľa § 492 ods. 1, 2 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

1. Najvyšší súd v danej súvislosti dáva taktiež do pozornosti, že pokiaľ by odvolací súd v danej veci rozhodol vo veci samej zaoberajúc sa s námietkami navrhovateľa vo vzťahu k argumentácii odporcu konštatovanej v preskúmavanom rozhodnutí, ktorými v opravnom prostriedku namietal nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, týmto postupom by odňal účastníkom konania právo na riadny opravný prostriedok, čím by im odňal právo na proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Taktiež poukazuje na to, že napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej úpravy v zásade uplatňoval, primárne preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho bolo preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia.
2. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, v procese súdneho prieskumu v intenciách názoru najvyššieho súdu uvedeného vyššie posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu a vo veci opätovne rozhodnúť, a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť, vysporiadajúc sa s námietkami navrhovateľa. V novom rozhodnutí krajský súd opätovne rozhodne o náhrade trov konania, vrátane o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP, s § 250l ods. 2 OSP a s § 492 ods. 1, 2 SSP).
3. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.