1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o dovolaní obvineného X. D. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2019, sp. zn. 1To/99/2018 a takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného X. D. o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 25. júna 2018, sp. zn. 6T 81/2017 bol obvinený X. D. uznaný za vinného zo zločinu daňového podvodu
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase
2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený X. D. priamo do zápisnice z hlavného pojednávania proti všetkým výrokom rozsudku, ako aj konaniu, ktoré im predchádzalo. Odvolanie písomne doplnil prostredníctvom obhajcu. Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí rozsudkom z 15. mája 2019, sp. zn. 1To/99/2018
1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu.
3 Trestného poriadku obvinenému X. D. uložil
2 Trestného zákona, § 36 písm.
1 s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním.
2 Trestného zákona súd ustanovil obvinenému skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1To/99/2018 podal obvinený X. D. prostredníctvom obhajcu JUDr. Michala Kemku 25. septembra 2019 dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, nakoľko rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Obvinený v dovolaní uviedol, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nie je trestným činom a nezodpovedá právnej kvalifikácii skutku ako zločinu daňového podvodu
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Neboli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty zločinu daňového podvodu. Skutková veta je postavená výlučne na tvrdení Daňového úradu Bratislava ako údajného poškodeného, vyplývajúce zo záverov daňovej kontroly uvedenej v Protokole o daňovej kontrole z
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa odpočítaná daň z nadobudnutého investičného majetku upraví, ak sa zmení účel jeho použitia. Pre stavby, stavebný pozemok, byty, nebytové priestory sa sleduje účel, použitie pre úpravu odpočítanej dane 20 kalendárnych rokov. Úprava odpočítanej dane pri investičnom majetku sa vykonáva vždy v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom sa menil účel použitia tohto investičného majetku, t. j. v daňovom priznaní k DPH za december príslušného kalendárneho roka. Keďže spoločnosť C., s.r.o upravila svoj pôvodný nárok na odpočítanie dane z dvoch nehnuteľnosti podaním dodatočného daňového priznania za jún 2015 a znížila svoj pôvodný nárok, mala právo na uplatnenie postupu v zmysle uvedeného zákona a metodického pokynu z januára
č. 222/2004 Z. z. o DPH po
názoru dovolateľa jeho postup bol lege artis, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku Mgr. Ing. O.. Na otázku obhajcu, aby sa znalkyňa vyjadrila, aký vplyv mali nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015 nájomné zmluvy k domu na ul. Y. XX/I. s účinnosťou od
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok spolu aj s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 25. júna 2018, sp. zn. 6T/81/2017 a
1 Trestného poriadku prikázal predmetnú vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej len „prokurátor") 16. októbra 2019. K námietke obvineného, ohľadne dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku, teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia uviedol, že okresný súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil a dospel k záveru, že skutková veta obsahuje všetky informácie a okolnosti priebehu skutkového deja nevyhnutné na identifikáciu tam uvedeného konania ako trestného činu daňového podvodu
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. So záverom o vine obvineného sa stotožnil aj odvolací súd. Nosným a nesporným zistením v predmetnej trestnej veci je, že obvinený dňa 27. júla 2015 podal na príslušnom daňovom úrade daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca jún roku 2015, ktorým si okrem iných uplatnil nárok na vrátenie DPH v spornej výške 48 733,40 eur, pričom oprávnenosť daného nároku v priebehu daňovej kontroly prvotne nevedel deklarovať a dodatočne tento nárok preukázal fiktívnou nájomnou zmluvou uzatvorenou s osobou J. J.. Vykonaným dokazovaním bolo ustálené, že predmetná nájomná zmluva bola absolútne fiktívna, čo potvrdila svedecká výpoveď údajného nájomcu, ktorý existenciu nájomného vzťahu dementoval, ako i výpoveď svedkyne Y. Z., ktorá potvrdila, že sporná nehnuteľnosť bola de facto súkromným rodinným domom rodiny D.. Obvinený spornú nehnuteľnosť neprenajímal, ale sám využíval spolu s rodinou. Neoprávnenosť uplatneného nároku zistená daňovým úradom nevyplýva výlučne len z výsledkov daňovej kontroly, ale je daná práve predložením fiktívnej nájomnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené, bolo konanie obvineného správne právne kvalifikované. Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod prokurátor uviedol, že dovolací súd je viazaný konečným skutkovým zistením, ktorý vo veci urobili súdy oboch stupňov, v dôsledku čoho dôvodom dovolania nemôžu byť samotné skutkové zistenia, ktoré dovolacím súdom nemôžu byť menené a dopĺňané. Prokurátor navrhol dovolanie obvineného X. D. odmietnuť postupom
c) Trestného poriadku. K vyjadreniu prokurátora sa
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Obvinený opakovane opisuje daňový postup týkajúci sa spoločnosti C., s.r.o. poukazujúc na závery znaleckého posudku Mgr. Ing. O.. Námietky obvineného smerujú nie proti skutkovým zisteniam, ale proti právnemu posúdeniu skutku, ktorý
názoru obvineného nie je trestným činom. Vzhľadom na uvedené obvinený žiada svojmu návrhu uvedenom v dovolaní vyhovieť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm.
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je naplnený vtedy, keď rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Z tohto zákonného vymedzenia je zrejmé, že predmetom prieskumu môžu byť len otázky dotýkajúce sa právneho posúdenia veci. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nemožno teda preskúmavať a hodnotiť správnosť skutkových zistení, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti SR
3 Trestného poriadku. Skutkový stav môže najvyšší súd totiž hodnotiť len z toho hľadiska, či skutok alebo iné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené, to znamená, či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Preto nemožno preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, nakoľko toto sú otázky upravené normami procesného práva, nie hmotným právom. Uvedený záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd už v tretej inštancii, kde nemožno znovu vytvárať, či meniť skutkové zistenia. S ohľadom na to nemôže najvyšší súd spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho - hmotného charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi nižších stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho súdu. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti) bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti spôsobu a rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov
1 Trestného poriadku. S poukazom na vyššie citované právne úvahy by zaoberanie sa týmito námietkami zakladalo neprípustný procesný stav, ktorý by de facto dovolacie konanie stotožnil s konaním pred odvolacím súdom, čo je právnou úpravou dovolacieho konania s prihliadnutím na jeho špecifickú povahu ako mimoriadneho opravného prostriedku vylúčené. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť), bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. Takáto situácia v posudzovanom prípade nenastala. K jednotlivým dovolacím námietkam obvineného vymedzených v rámci samostatne špecifikovaných okruhov najvyšší súd uvádza nasledovné:
1 Trestného zákona, kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin v značnom rozsahu. Zákonné uplatnenie nároku na vrátenie DPH upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení. Neoprávneným uplatnením takéhoto nároku je klamlivé predstieranie splnenia podmienok na takýto nárok, a teda uvádzaním správcu dane do omylu. Obligatórnym znakom skutkovej podstaty tohto trestného činu je aj motív vyjadrený právnou konštrukciou - v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Z hľadiska objektívnej stránky k spáchaniu trestného činu došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obvineného X. D., ktoré spočívalo v predložení falošných dokladov (zmluvy o nájme a poštových poukazov) daňovému úradu, ktoré mali preukazovať oprávnenosť vratky nadmerného odpočtu DPH. Z hľadiska subjektívnej stránky obvinený konal v priamom úmysle. Závažnosť konania bola daná trestným následkom, ktorým je výška uplatneného nároku na vrátenie DPH. Pohnútkou obvineného bola snaha získania majetkového prospechu. Trestný čin daňového podvodu je koncipovaný ako predčasne dokonaný trestný čin. Na dokonanie trestného činu daňového podvodu postačí len to, že páchateľ si neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie DPH u príslušného správcu dane v daňovom priznaní s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech. Na dokonanie činu sa nevyžaduje, aby bol uplatnený nárok na vrátenie DPH a je štátom reálne daňovému subjektu vyplatený. Dovolacou námietkou obvineného bolo, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nie je trestným činom a nezodpovedá právnej kvalifikácii. V naznačenom rozsahu obvinený teda namieta pochybenia v skutkových zisteniach ustálených vo veci skôr činnými súdmi a v nimi vykonanom hodnotení dôkazov. Domáha sa podstatnej zmeny skutkových záverov, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že stíhaný skutok nespáchal tak, ako je ustálený a popísaný v skutkovej vete rozsudku. Na tomto mieste musí najvyšší súd jednoznačne konštatovať, že tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd určenie právnej kvalifikácie skutku ako zločinu daňového podvodu
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona správne právne skutok posúdili. Argumenty obvineného o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku v ním predkladanej podobe dovolacích námietok v spojení s namietanými chybami teda najvyšší súd v spojení s vyššie citovanými právnymi úvahami nemohol akceptovať. V súhrne najvyšší súd uzatvára, že obvinený vyjadrením nesúhlasu s hodnotením vykonaného dokazovania v rámci rozhodnutí súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v otázke ustálenia tých skutkových okolností, ktoré sú vyjadrením jeho konania ustáleného v skutkovej vete v podstate len napáda spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a tieto zároveň sám hodnotí zo svojho uhla pohľadu, opakujúc argumentáciu prakticky obsahovo totožnú s námietkami, ktoré predniesol v konaní pred odvolacím súdom. Najvyšší súd musí znovu zdôrazniť, že kompetencie najvyššieho súdu v rámci prieskumného konania vyvolaného dovolaním týmto končia, nakoľko najvyšší súd nie je oprávnený preskúmavať ani meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku. V trestnom konaní treba dokázať, najmä či sa stal skutok a či má znaky trestného činu. V posudzovanej veci okresný a krajský súd zistili uvedený skutkový stav, ktorý obvinený subjektívne nepovažoval za preukázaný. Hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, však nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku; ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) hodnotené v jeho prospech. Dovolací súd opakovane zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. Najvyšší súd konštatuje, že v posudzovanej veci skutková veta, tak ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že dovolací dôvod
i) Trestného poriadku nebol naplnený; preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie obvineného
c) Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.