Obsah (9)

§ 250§ 167§ 455§ 449§ 6§ 459§ 489§ 467§ 171

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžk/21/2019 Identifikačné číslo spisu: 1015201307 Dátum vydania rozhodnutia: 14.01.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 250ods.

1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) uložil žalovanému povinnosť v lehote do 60 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia konať a rozhodnúť o návrhu žalobcov

1. a
2. zo dňa 18.novembra 2014 na povolenie zmeny v užívaní stavby- nebytového skladového priestoru č. X-XXX, X. P. bytového domu R. X/D, V., súpisné č. XXXX, na pozemkoch parcelné č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, katastrálne územie Y., V., na nebytový priestor „prechodné ubytovanie- apartmán“ a zároveň doručiť krajskému súdu predmetné rozhodnutie do 30 dní od jeho vydania. O trovách konania krajský súd rozhodol

§ 167ods.

1 SSP tak, že žalobcom

1. a
2. priznal voči žalovanému spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. Žalovaný podal proti uvedenému uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť zo dňa
4. októbra 2017 v ktorej žiadal, aby kasačný súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/193/2015-60 zo dňa
5. septembra 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Žalobcovia
7. a
8. sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadrili podaním zo dňa
9. augusta 2018, v ktorom navrhli, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného odmietol ako neprípustnú v zmysle § 459 písm. d/ a písm. e/ SSP, alternatívne, aby ju zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP. Žalobcovia zároveň požadovali, aby im kasačný súd priznal voči žalovanému plnú náhradu trov kasačného konania.
10. Dňa
11. decembra 2017 doručil žalovaný krajskému súdu rozhodnutie č. SU- 6970/4796/2017/Hr zo dňa
12. novembra 2017, ktorým rozhodol o návrhu žalobcov
13. a
14. na povolenie zmeny v užívaní stavby zo dňa
15. novembra
16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odstránil svoju nečinnosť a začal vo veci konať, krajský súd uznesením č. k. 5S/193/2015-121 zo dňa
17. apríla 2019 konanie v súlade s ustanovením § 251 ods. 2 SSP zastavil.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný v zmysle § 438 ods. 2 SSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania

§ 455

SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako neprípustnú odmietnuť v zmysle ustanovenia § 459 písm. d/ SSP. 6.

§ 449ods.

1 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. 7.

§ 449ods.

2 SSP, povinnosti

odseku 1 neplatia, ak

1. a)má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
2. b)ide o konania o správnej žalobe

§ 6ods.

2 písm.

1. c)a d),
2. c)je žalovaným Centrum právnej pomoci. 8.

§ 459písm.

d) SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak neboli splnené podmienky

§ 449

. 9.

§ 489

SSP, za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.

1. Vo všeobecnosti platí, že sťažovateľ musí byť v kasačnom konaní, obdobne ako v konaní pred krajským súdom, za účelom dosiahnutia profesionality konania, povinne zastúpený advokátom, pričom požiadavka obligatórneho právneho zastúpenia sa vzťahuje už na fázu podania kasačnej sťažnosti a jej samotné spísanie. Právne zastúpenie advokátom v konaniach o kasačnej sťažnosti je obligatórne s výnimkou, ak má kasačný sťažovateľ právnické vzdelanie sám, prípadne jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach či vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, resp. ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
2. Z obsahu spisu krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/193/2015-60 zo dňa
3. septembra 2017 o uložení povinnosti žalovanému rozhodnúť v stanovenej lehote o návrhu žalobcov bolo žalovanému doručené dňa
4. októbra 2017, pričom uznesenie obsahovalo riadne poučenie

§ 449ods.

1 a 2 SSP.

1. Žalovaný podal proti uvedenému uzneseniu kasačnú sťažnosť zo dňa
2. októbra 2017, ktorá bola podpísaná RNDr. U. K., starostom mestskej časti Bratislava- Dúbravka. V hlavičke kasačnej sťažnosti v kolónke „vybavuje“ je uvedené meno JUDr. X., pri ktorom sa však nenachádza podpis menovanej. Z obsahu kasačnej sťažnosti pritom nie je zrejmé, že by ju uvedená zamestnankyňa žalovaného spísala a podpísala. Žalovaný taktiež opomenul spolu s kasačnou sťažnosťou predložiť krajskému súdu poverenie udelené konkrétnemu zamestnancovi, vzťahujúce sa na spísanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie žalovaného v konaní o kasačnej sťažnosti, ako aj doklad preukazujúci dosiahnutie požadovaného vzdelania daným zamestnancom (napr. diplom o absolvovaní vysokoškolského štúdia druhého stupňa v odbore právo na právnickej fakulte a o priznaní akademického titulu magister).
3. Z dôvodu absencie vyššie špecifikovaných náležitostí krajský súd uznesením č. k. 5S/193/2015-83 zo dňa
4. januára 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
5. júla 2018, vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia doplnil kasačnú sťažnosť tak, že predloží potvrdenie (poverenie, vysokoškolský diplom), že zamestnanec žalovaného, ktorý za neho na správnom súde koná a zastupuje ho, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Krajský súd zároveň poučil žalovaného o možnosti odmietnutia kasačnej sťažnosti ako neprípustnej (§ 459 písm. d/ SSP).
6. Dňa
7. júla 2018 bolo krajskému súdu doručené podanie žalovaného zo dňa
8. júla 2018, v ktorom uviedol, že kasačnú sťažnosť dopĺňa o potvrdenie (vysokoškolský diplom) zamestnanca žalovaného. Prílohu tohto podania tvorila fotokópia vysokoškolského diplomu, potvrdzujúceho dosiahnutie vysokoškolského právnického vzdelania JUDr. R. X., pričom v podaní absentoval doklad o poverení konkrétneho zamestnanca konať v konaní o kasačnej sťažnosti v mene žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva v tejto súvislosti taktiež do pozornosti, že vysokoškolský diplom, preukazujúci dosiahnutie zákonom požadovaného vzdelania povereným zamestnancom, bol predložený iba vo forme fotokópie, bez príslušného úradného overenia.
9. V zmysle § 449 ods. 1 v spojení s § 449 ods. 2 písm. a/ SSP sa vyžaduje, aby kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa boli spísané advokátom, resp. jeho členom alebo zamestnancom, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný v prejednávanej veci tieto skutočnosti nepreukázal, keď nielen že na výzvu krajského súdu nepredložil doklad o poverení konkrétneho zamestnanca konať za žalovaného v konaní o kasačnej sťažnosti, ale taktiež jednoznačne a nesporne nepreukázal, že kasačná sťažnosť bola spísaná jeho, na tento účel povereným zamestnancom s príslušným právnickým vzdelaním.

1. Z hľadiska sudcovských limitov pri sudcovskej tvorbe práva ohľadne výkladu ustanovenia § 449 ods. 1 a 2 SSP je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak je kasačným sťažovateľom orgán verejnej správy, musí taktiež spĺňať procesnú požiadavku zákonodarcu, aby kasačná sťažnosť bola spísaná osobou s právnickým vzdelaním, ktorou je v danom prípade zamestnanec žalovaného, pretože pri opačnom výklade tohto ustanovenia by sa vytvorilo diskriminačné prostredie vo vzťahu ku správnym orgánom, ktoré nezamestnávajú osobu s právnickým vzdelaním druhého stupňa.
2. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky

§ 449

SSP, a to napriek riadnemu poučeniu žalovaného o povinnosti

§ 449ods.

1 a 2 SSP. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, kasačnú sťažnosť žalovaného

§ 459písm.

d/ SSP ako neprípustnú odmietol. Záverom kasačný súd dodáva, že v tomto štádiu konania, keď žalovaný odstránil vzniknutú nečinnosť vydaním (aj keď zamietajúceho) rozhodnutia zo dňa

1. novembra 2017, by i v prípade meritórneho prejednania kasačnej sťažnosti žalovaného kasačným súdom, nebolo možné dospieť k inému právnemu záveru ako je zamietnutie kasačnej sťažnosti.
2. Žalovaný procesne zavinil odmietnutie kasačnej sťažnosti, keď napriek riadnemu poučeniu nesplnil povinnosti

§ 449SSP.

Z uvedeného dôvodu kasačný súd

§ 467ods.

1 SSP a analogicky

§ 171ods.

1 SSP a § 167 ods. 1 SSP rozhodol tak, že žalobcom

1. a
2. priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.