162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 55RM/2014-34-I zo dňa 30.12.2014, ktorým tento
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj len „správny poriadok“) a § 19 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“ alebo „ZSI“) zamietol odvolanie sťažovateľa zo dňa 14.12.2014 a potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.12.2014 sp. zn. Spr. 6264/14, ktorým bolo rozhodnuté o nevyhovení žiadosti sťažovateľa o poskytnutie informácie v celom rozsahu. 2. Žiadosťou zo dňa 22.08.2014 doručil žalobca prvostupňovému správnemu orgánu (Krajský súd v Bratislave) ako povinnej osobe žiadosť o sprístupnenie informácií
zákona o ZSI, v ktorej požadoval sprístupniť nasledovné informácie: 1. Či boli vo vzťahu k jeho osobe použité informačno-technické prostriedky (ďalej aj ITP)
ust. piatej hlavy prvej časti zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“) alebo ust. zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 166/2003 Z. z.“) a to v období od 01.01.2009 do dňa podania tejto žiadosti.
presvedčenia správneho súdu primeraná. 5. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005 a nález Ústavného súdu SR +sp. zn. I. ÚS 236/06, ktoré dôvodili, že správne odôvodňovanie súdnych rozhodnutí z hľadiska zachovania základného práva účastníka
čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (vzťahuje sa to aj na rozhodnutia správnych orgánov) sa nemôže chápať tak, že sa vyžaduje podrobná odpoveď na každý vznesený argument. V rámci odôvodnenia rozhodnutia sa vyžaduje, aby sa súd, resp. správny orgán jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne relevantné. 6. V prejednávanej veci je správny súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako žalovaný vyhodnotili vykonané dôkazy, pri použití akých právnych predpisov a k akým došiel záverom. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Skonštatoval, že nezistil žalobcom namietanú nezákonnosť (nepreskúmateľnosť) napadnutého rozhodnutia. So všetkými relevantnými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní sa žalovaný náležite zaoberal a v rozhodnutí patrične vysporiadal. Vzhľadom na uvedené krajský súd považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za súladné s § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými právne významnými dôvodmi odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí dostatočne presvedčivým spôsobom odôvodnil, prečo sú informácie požadované žalobcom zaradené do skupiny utajovaných, a to s poukazom na účel trestného konania pri niektorých trestných činoch charakterizovaných vysokou organizovanosťou a používaním konšpiračných metód práce, ktorými sa závažným spôsobom konania zasahuje do ústavných práv občanov. Preto vznesenej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
súdu nie je možné prisvedčiť. 7. K námietke žalobcu o neexistencií právne akceptovateľného argumentu na to, aby nedostal od povinnej osoby aspoň minimálnu odpoveď, či je orgánmi verejnej moci odpočúvaný alebo nie súd uviedol, že konanie začaté na základe žiadosti o sprístupnenie informácií nemožno zamieňať s konaním, ktorým sa chce žalobca brániť proti prípadnému oprávnenému, či neoprávnenému použitiu informačno-technických prostriedkov proti jeho osobe. Účelom zákona o ZSI je stanovenie podmienok a pravidiel ústavného práva na slobodný prístup k informáciám, nie však ochrana pred nelegálnym používaním informačno-technických prostriedkov. Preto ani povinné osoby pri svojej činnosti a konaní
zákona o ZSI nezohľadňujú skutočnosť, či žalobca, alebo ktorákoľvek iná osoba, má iný relevantný prostriedok pre zistenie, či voči jeho osobe boli v minulosti alebo sú v súčasnosti použité informačno-technické prostriedky zo strany orgánov štátu. Krajský súd prisvedčil žalovanému, že povinná osoba po prijatí žiadosti o informácie len vyhodnotí, či má požadovanú informáciu k dispozícii, a či neexistujú dôvody obmedzenia prístupu k požadovanej informácii. Akékoľvek iné právne úvahy sú pre povinné osoby neprípustné, nevedú totiž k dôslednej aplikácii zákona, ale k neprípustnej svojvôli, a teda k porušeniu zásady zákonnosti správneho konania.
názoru súdu dôvodné. Žalobca, tak v správnom konaní, ako aj po jeho právoplatnom skončení mal k dispozícií príslušné účinné právne prostriedky nápravy, ktoré aj riadne využil. Proti prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby podal opravný prostriedok (odvolanie), a to celkom tri krát a bolo o ňom vždy aj riadne odvolacím orgánom (žalovaným) rozhodnuté. Žalobca právoplatné rozhodnutie žalovaného podrobil súdnemu prieskumu, podal voči nemu žalobu, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Súd nemohol prisvedčiť ani námietke rozporu s čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR, nakoľko žalobcovi nebolo nijakým spôsobom bránené uplatniť svoje právo preskúmať vydané rozhodnutie žalovaného na správnom súde, čo aj využil, podaním predmetnej žaloby. 11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd
1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
2 SSP zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. 55RM/2014-34-I zo dňa 30.12.2014 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. Spr. 6264/14 zo dňa 01.12.2014 a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie.
zoznamu utajovaných skutočností v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vydaného Smernicou č. 8/2004 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 12415/2004-31 zo dňa 25.08.2004 v platnom znení, sú spisy týkajúce sa rozhodovania o použití informačno-technických prostriedkov
zákona č. 166/2003 Z.z. označené stupňom utajenia „Vyhradené“ a „Dôverné“. Spisy obsahujúce rozhodnutie, návrhy, žiadosti a informácie o trestnom konaní v súvislosti s vyhotovovaním obrazových, zvukových alebo iných záznamov, záznamom z elektro-komunikačných činností sú označené stupňom utajenia „Vyhradené“. Poukázal, že v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne o zmene stupňa utajenia alebo zruší utajenie. Ak uplynula ustanovená lehota utajenia informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti, pôvodca rozhodne o predlžení lehoty alebo o zmene stupňa utajenia, alebo o zrušení stupňa utajenia. Informácie o použití informačno-technických prostriedkov sú v skutočnosti utajované iba do skončenia použitia informačno-technických prostriedkov a to výlučne z jediného logického dôvodu, že informačno-technické prostriedky vyžadujú utajovaný spôsobom ich použitia, aby dotknutá osoba nevedela, že proti nej sú takéto prostriedky použité. V opačnom prípade by použitie informačno-technických prostriedkov pochopiteľne nemalo zmysel. Súčasne utajovaním všetkých podkladových materiálov viažucich sa na použitie informačno-technických prostriedkov, vrátane príkazu príslušného sudcu pre prípravné konania, sa zabezpečuje, resp. minimalizuje prípadný únik informácií o použití informačno-technických prostriedkov. Po vykonaní policajnej akcie, resp. po skončení použitia informačno-technických prostriedkov neexistuje žiadny relevantný a logický dôvod ďalšieho utajovania podkladových materiálov a predovšetkým príkazu, či súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov. Preto by rozhodnutia - príkazy, či súhlasy príslušných sudcov mali byť odtajnené a následne doručené dotknutým osobám. Jedine takýmto spôsobom by bola aj reálne garantovaná ochrana pred nelegálnym použitím informačno-technických prostriedkov. Po doručení príkazu (rozhodnutia) by dotknutej osobe bolo reálne zabezpečené právo na ochranu pred prípadným nelegálnym použitím informačno-technických prostriedkov. Z uvedeného žalobcovi vyplýva, že ak boli vo vzťahu k jeho osobe v minulosti použité informačno-technické prostriedky s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., nič nebránilo tomu, aby po vykonaní policajnej akcie, resp. po ukončení použitia informačno-technických prostriedkov, príslušný sudca zrušil stupeň utajenia svojho rozhodnutia, ktorým povolil mocenským zložkám štátu použiť vo vzťahu k jeho osobe skryté odpočúvacie prístroje (tajné sledovanie). 16. Sťažovateľ uviedol, že nesprístupnením požadovaných informácií mu bolo znemožnené konkrétne argumentovať na podopretie presvedčenia, že vo vzťahu k jeho osobe boli použité informačno-technické prostriedky jednak vyžiadané a jednak povolené s vyvarovaním sa všetkých pochybení, ktoré príslušným orgánom dôvodne vytýka viacero rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky i Európskym súdom pre ľudské práva (pozri rozhodnutia I. ÚS 274/05, III. ÚS 80/08, I. ÚS 117/2007, Kruslin proti Francúzsku, Huvig proti Francúzsku, Amann proti Švajčiarsku a podobne). 17. Odôvodnenie rozhodnutia o nesprístupnení informácií nemôže obsahovať len konštatovanie, že informácie sú chránené a sú utajovanou skutočnosťou. Povinná osoba mala dostatočne vysvetliť, v ktorej časti sú požadované informácie utajovanou skutočnosťou a akými úvahami sa pritom riadila. Pri informáciách, kde musí byť pre ich nesprístupnenie splnených súčasne viacero podmienok, musí povinná osoba uviesť, prečo považuje za splnené všetky tieto podmienky (dve podmienky utajovania informácie). Povinná osoba musí takto zdôvodniť nesprístupnenie každej konkrétnej požadovanej informácie, resp. každého konkrétneho druhu požadovaných informácií. Nestačí, ak povinná osoba v rozhodnutí skonštatuje, že požadované informácie sú utajovanou skutočnosťou
internej smernice.
zákon č. 215/2004 Z. z. stupňom utajenia „Vyhradené“ sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. Požadované minimálne informácie o ktoré žiadal nijako nemohli zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.
zákona o slobode informácií, - žiadne ustanovenie platného Trestného poriadku nevylučuje aplikáciu zákona o slobode informácií a nie je prekážkou sprístupnenia informácií zo spisu, - ustanovenie § 16 ods. 9 zákona o ZSI osobitne zdôrazňuje, že na základe zákona o slobode informácií je možné sprístupniť aj informácie, ktoré sa nachádzajú v akomkoľvek spise alebo dokumentácii, - iba samotné označenie informácie za utajovanú skutočnosť bez ďalšieho nie je dôvodom na nesprístupnenie informácie
zákona o slobode informácií, - dostatočne nevysvetlil, ako môže táto minimálna informácia spôsobiť ujmu Slovenskej republike, resp. mohla byť nevýhodná pre záujmy Slovenskej republiky, - nie každá informácia, ktorá je obsahom utajovaného písomného dokumentu je utajovaná, a preto nemožno len mechanický odkázať na § 8 až 11 zákona o ZSI, tak ako to urobil krajský súd v napadnutom rozhodnutí, pričom toto mechanické odkázanie na citované ustanovenie bolo nosným dôvodom zamietnutia žaloby, - len ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal, má právomoc a kompetenciu odpovedať na sťažovateľom položenú otázku, či sa namietané príkazy vzťahujú na jeho osobu alebo nie. 22. Nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom je aj v neaplikácii ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.,
ktorého, ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne o zmene stupňa utajenia alebo zrušení utajenia. Ak uplynula ustanovená lehota utajenia informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti, pôvodca rozhodne o predlžení lehoty alebo o zmene stupňa utajenia alebo o zrušení stupňa utajenia. Krajský súd vo svojom rozhodnutí dané ustanovenie zákona č. 215/2004 Z. z. iba citoval. Je v rozpore so spravodlivým procesom, ak účastník konania si má domýšľať, prečo krajský súd neaplikoval a neinterpretoval ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z k okolnostiam daného prípadu. 3. 23. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril. 4. 24. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúc ako kasačný súd (§438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3ods. 9 zákona č. 757/2004 Zb.) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia po zverejnení na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.01.2020 (§137 ods. 2 SSP). 25.
1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. V preskúmavanej veci predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu ktorý zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného č. 55RM/2014-34-I zo dňa 30.12.2014, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Krajského súdu v Bratislave č. Spr. 6264/14 zo dňa 1.12.2014 o nevyhovení žiadosti sťažovateľa o poskytnutie informácie v celom rozsahu, preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 27.
1, 3, zákona o ZSI každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 28.
1 zákona o ZSI, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť
osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva
osobitného tajomstva, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju sprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 29.
zákona o ZSI ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 30.
a) zákona č. 215/2004 Z. z. utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. 31.
a) zákona č. 215/2004 Z. z. utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci. 32.
1 zákona č. 215/2004 Z. z., ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne o zmene stupňa utajenia alebo zrušení utajenia. Ak uplynula ustanovená lehota utajenia informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti, pôvodca rozhodne o predĺžení lehoty alebo o zmene stupňa utajenia, alebo o zrušení stupňa utajenia. 33.
j) nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z.z. utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti používania informačno-technických prostriedkov a informačno-operatívnych prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. 34.
1 nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z. vedúci vymedzí
tohto nariadenia utajované skutočnosti vznikajúce v právnickej osobe v rámci pôsobnosti ustanovenej
osobitného predpisu. Určené utajované skutočnosti vedúci zaraďuje do zoznamu utajovaných skutočností právnickej osoby. 35.
čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností. 36.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 37.
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 38.
3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 39.
SSP pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo sprístupnenie informácii, si môže správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel poverenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho spisu, ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní. 40. Rozsah a podmienky k prístupu k informáciám upravuje zákon o ZSI,
ktorého má každý právo na prístup k informáciám ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 cit. zákona.). Osobami povinnými
tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§2 ods. 1). Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácii po vylúčení tých informácii, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§12 cit. zákona). 41. Zákon o ZSI nedefinuje pojem informácia. Nepriamo je použiteľná definícia s § 2 písm. b/ zákona č. 215/2004 Z.z. Utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem SR treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda SR svojím nariadením. Kasačný súd je názoru, že pri sprístupňovaní informácii je vždy potrebné vyhodnotiť, či neexistuje aj implicitné obmedzenie prístupu k informáciám vyplývajúce z iných právnych predpisov, na ktoré zákon o ZSI výslovne neodkazuje. Manipulácia s utajovanou písomnosťou je tvorba, príjem, evidencia, preprava, prenášanie, ukladanie, rozmnožovanie, vyraďovanie, uschovávanie a akékoľvek iné nakladanie s utajovanou písomnosťou (ďalej aj manipulácia), ktorá sa zaznamenáva v administratívnej pomôcke (§ 2 ods. 1 Vyhlášky č. 453/2007 Zb.). Kasačný súd je tiež názoru, že samotné označenie informácií za utajovanú skutočnosť bez ďalšieho, nie je dôvodom na nepreskúmanie informácie
zákona o ZSI. 42. Právo na informácie je základné ústavné právo, ktoré ustanovuje Ústava SR a tiež Listina základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.).
článku 26 Ústavy SR je zaručená sloboda prejavu a právo na informácie.
ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR z čl. 26 ústavy vyplýva každému právo na prístup k informáciám, ktoré sú k dispozícii k štátnym orgánom a orgánom verejnej moci. Orgán verejnej moci je povinný strpieť právo na informácie, pokiaľ je riadne uplatnené a to na základe žiadosti. Zákon o ZSI vymedzuje subjekty, ktoré sú povinné sprístupňovať informácie. Ide o tzv. povinné osoby (§ 2 zák. č. 211/2000 Zb.). Základným pilierom, na ktorom je zákon o ZSI založený je princíp,
ktorého musia byť sprístupnené všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje (§ 8-11). Medzi takéto informácie patria aj utajované skutočnosti. Utajovanými skutočnosťami sú informácie, v ktorých sprístupnenie by mohlo štátu spôsobiť ujmu. Utajovaná skutočnosť musí spĺňať dve základné podmienky a to materiálnu a formálnu. Materiálnou podmienkou sa rozumie charakter požadovanej informácie, pri ktorej existuje potreba jej ochrany v záujme SR. To znamená, že jej sprístupnením by došlo alebo mohlo dôjsť k ujme na záujmoch štátu. Formálnou podmienkou sa rozumie zákonný rámec utajovaných skutočností. To znamená, že oblasť, do ktorých môžu spadať jednotlivé utajované skutočnosti, stanovuje všeobecne záväzný právny predpis. V tomto prípade sa jedná o zákon č. 215/2004 Z.z. a nariadenie vlády SR č. 216/2004 Z.z.
1 zákona č. 215/2004 Zz. ochranu utajovaných skutočností je povinný zabezpečiť v štátnom orgáne štatutárny orgán. Inými slovami, štatutárny orgán štátneho orgánu zabezpečuje označenie informácie za utajovanú. Iba samotné označenie informácie za utajovanú však samo o sebe nie je dôvodom na jej nesprístupnenie
zákona o ZSI. Aby utajovanú informáciu nebolo možné sprístupniť, musia byť splnené vyššie uvedené materiálne a formálne predpoklady. Okrem toho takáto informácia nesmie spadať do kategórie zákazu utajovania informácii a zároveň jej nesmie uplynúť lehota utajenia. 43. Rozhodnutie, ktorým by povinná osoba nesprístupnila požadovanú informáciu z dôvodu jej utajenia, musí spĺňať prísne požiadavky. Jeho odôvodnenie musí obsahovať zdôvodnenie, prečo je naplnená materiálna podmienka (prečo skutočne existuje potreba chrániť požadovanú informáciu v záujme SR) a tiež formálna podmienka (zaradenie tejto informácie pod konkrétnu položku v oblasti utajenia). V danom prípade bola žiadosť žalobcu zamietnutá z dôvodu, že požadované informácie ich pôvodca - rozdielny subjekt povinnej osoby (prvostupňový správny orgán) určil do kategórie utajovaných informácii
a/ zákona č. 215/2004 Z.z. so stupňom utajenia „dôverné“. Čiže pôvodcom utajovaných skutočností nebola povinná osoba - Krajský súd v Bratislave, ale orgán, ktorý požiadal o súhlas na použitie IPP a o ktorej žiadosti rozhodol Krajský súd v Bratislave. Žalobcom požadované rozhodnutia vydané v označených veciach boli vykonané na základe iných - prvotných utajovaných skutočností, ktorých pôvodcom bol orgán, ktorý požiadal o súhlas na použitie IPP. Pôvodcom týchto utajovaných skutočností bol orgán, ktorý o súhlas na ich použite adresoval Krajskému súdu v Bratislave. Pôvodca utajovanej skutočnosti má povinnosť priebežne zisťovať potrebu jej utajenia aj v prípade, ak takáto potreba pominie, musí rozhodnúť o zmene stupňa utajenia alebo o jeho zrušení a túto skutočnosť oznámiť povinnej osobe. V danom prípade ani s odstupom času, ktorý uplynul od stanovenia stupňa utajenia pôvodcu utajovanej skutočnosti stanovený stupeň utajenia v čase podania žiadosti žalobcu a vydania preskúmavaných rozhodnutí nebol pôvodcom utajovanej skutočnosti zmenení, resp. zrušený. Povinná osoba a aj žalovaný boli rozhodnutím pôvodcu utajovanej skutočnosti o tom, že sa jedná o utajovanú skutočnosť s určeným stupňom utajenia viazaný a nebolo v ich kompetencii posudzovanie trvanie potreby ochrany utajovanej skutočnosti. Keďže povinná osoba nebola pôvodcom utajovaných skutočností tvoriacich súčasť žalobcom žiadaných rozhodnutí, nemohla sama rozhodnúť o zrušení stupňa utajenia. Všeobecne súd uznáva úlohu telefonického odpočúvania v trestnom kontexte, keď je v súlade s právom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, okrem iného pre verejnú bezpečnosť alebo pre prevenciu porúch alebo trestných činov. Takéto opatrenia pomáhajú polícii a súdom pri ich prevencii a trestaní. Štát však musí zorganizovať ich praktické vykonávanie takým spôsobom, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužitiu alebo svojvoľnosti.
zákona o ZSI. Ak ide o žalobu proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta sprístupnenie dokumentu, správny súd si môže dotknuté dokumenty vyžiadať, neuloží ho do súdneho spisu a ani ho nedoručí protistrane. Použije ho iba nato, aby vedel overiť tvrdenia žalovaného o aplikácii konkrétnej výnimky z povinnosti sprístupnenia, pretože na takéto posúdenie potrebuje poznať obsah dokumentu. Poskytnutú informáciu, ktorá sa nestane súčasťou spisového materiálu, správny súd vráti tomu, kto ju predložil V ďalšom konaní správny súd sa bude riadiť predmetným ustanovením, vyžiada si od povinného dotknutý dokument a zaujme stanovisko, ktoré náležite odôvodní s poukazom na vyššie uvedené závery kasačného súdu. Na tomto mieste považuje najvyšší súd za dôležité zdôrazniť, že v správnej žalobe vo veciach preskúmavania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím o nevyhovení žiadosti sťažovateľa o poskytnutie informácie v celom rozsahu treba nájsť rovnováhu medzi dvoma legitímnymi, avšak navzájom protichodnými záujmami - záujmom na zabezpečenie spravodlivého procesu pre toho, ktorý požadované informácie žiada a záujmom na utajenie informácií potrebných na ochranu verejného záujmu. Túto rovnováhu nemožno dosiahnuť bez účinnej súdnej kontroly. Preto musí mať súd v rámci súdneho preskúmania prístup ku všetkým informáciám, na základe ktorých sa rozhodlo v bezpečnostnom riadení. Súd je v takom prípade vo zvýšenej miere než pri „bežnom“ súdnom konaní, v ktorom účastník má k dispozícii rovnaké informácie ako súd, garantom práva na spravodlivý proces (čl. 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd), čo vyžaduje aj zvýšenú aktivitu súdu voči postupu verejnej správy. Účastník konania nemôže efektívne namietať nezákonnosť určitých zistení, nevie ani čo je ich obsahom. V tejto špecifickej situácii to naopak musí byť súd, ktorý „supluje“ aktivitu účastníka konania a preskúma relevantnosť utajovaných informácií zo všetkých hľadísk, ktoré sa vzhľadom na povahu veci javia byť dôležitými. 46. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami žalobcu sa krajský súd v rozhodnutí riadne nevysporiadal a nevyjadril sa k zásadným právnym a skutkovým otázkam uvedenými vyššie. Kasačnú sťažnosť vyhodnotil Najvyšší súd SR na podklade uvedeného ako dôvodnú v zmysle § 462 ods. 1 SSP. 47. O náhrade trov konania na krajskom súde a náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd SR tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, ich náhradu priznal (§ 467 od.s 1.2 SSP a analogicky
1 SSP). V zmysle ustanovenia § 467 ods. 1,2 SSP a analogicky
2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 48. Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP). . Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.