Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Szak/8/2019 Identifikačné číslo spisu: 1019201422 Dátum vydania rozhodnutia: 27.12.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Berthotyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 88aods.

1 písm. a/ zák. č. 404/2011 Z.z. Na položenú otázku poverená pracovníčka zástupcu žalobcu/sťažovateľa uviedla, že na podanej žalobe trvá.

1. Na základe uvedeného bolo zrejmé, že sťažovateľ sa domáhal podanou žalobou svojho prepustenia zo zaistenia, k zaisteniu ktorého došlo na základe rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP-BB4-60-022/2017-AV zo dňa 10.07.2019 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ „zák. č. 404/2011 Z.z.“ na účel výkonu administratívneho vyhostenia.
2. Na tejto žalobe zotrval žalobca/sťažovateľ aj po otázke, ktorú mu krajský súd pred otvorením pojednávania položil, pričom zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.10.2019 nevyplýva, že by zástupca žalobcu/sťažovateľa požiadal o zmenu žaloby, a táto mu nebola umožnená, ako tvrdí zástupkyňa sťažovateľa v podanej kasačnej sťažnosti.
3. Preto kasačnú námietku sťažovateľa, že na pojednávaní pred krajským súdom nebolo právnej zástupkyni umožnené predniesť zmenu žalobného návrhu s prípadnou argumentáciou ku konaniu správnych orgánov, ktoré sťažovateľ označil za šikanózne, vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú. Pokiaľ totiž, samotná zástupkyňa sťažovateľa krajskému súdu predložila dňa 28.10.2019 rozhodnutie o zaistení sťažovateľa č. PPZ-HCP-ME-114-005/2019-U z 24.10.2019, z ktorého výroku je zrejmé, že žalobca /sťažovateľ bol dňom 24.10.

§ 88aods.

1 písm. a/ zák. č. 404/2011 Z.z., mala možnosť prípadnú zmenu žaloby iniciovať už pri predložení takéhoto rozhodnutia, čo však neučinila. Prípadnú zmenu žaloby nemodifikovala dokonca ani v kasačnej sťažnosti.

1. Kasačnú námietku sťažovateľa, že krajský súd mal o veci rozhodnúť meritórne, kasačný súd vyhodnotil za nedôvodnú, pretože žalobca/sťažovateľ takémuto rozhodnutiu - preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia o jeho zaistení zabránil sám, pretože nepodal správnu žalobu podľa § 221 ods. 1 S.s.p., ale podal žalobu o prepustenie zo zaistenia, na ktorej zotrval aj po položenej otázke zo strany krajského súdu. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že zastupovaním sťažovateľa v konaní pred krajským súdom, rovnako tak pred kasačným súdom bola na základe plnej moci žalobcu/sťažovateľa na to splnomocnená zástupkyňa občianskeho združenia - Ligy za ľudské práva, ktoré sa špecializuje okrem iného na prípady zaistenia cudzincov.
2. Kasačný súd na základe vyššie uvedených dôvodov preto uzavrel, že pokiaľ krajský súd zastavil konanie o podanej žalobe o prepustenie zo zaistenia podľa § 98 písm. g) S.s.p. rozhodol vecne správne a námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia o zastavení konania. Bolo totiž nepochybné, že v čase rozhodovania krajského súdu (dňa 30.10.2019) o podanej žalobe, zaistenie sťažovateľa bolo realizované na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-ME-114-005/2019-U z 24.10.2019 z ktorého výroku je zrejmé, že žalobca/sťažovateľ bol dňom 24.10.

§ 88aods.

1 písm. a/ zák. č. 404/2011 Z.z. Preto pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní o podanej žalobe a konanie zastavil podľa § 98 písm.

1. g)S.s.p., s jeho záverom sa kasačný súd stotožnil a námietkam sťažovateľa nevyhovel. 22. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že v konaní pred krajským súdom boli splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 99 písm.
2. g)S.s.p. a preto, kasačnú sťažnosť proti jeho rozhodnutiu zamietol ako nedôvodnú § 461 ods. 1 v S.s.p. 23. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.