názoru súdu prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že dané plnomocenstvo je neplatným právnym úkonom
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, čo následne spôsobuje, že ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom oprávňujúcim viesť voči povinnému nútený výkon povinnosti vymedzenej v exekučnom titule. S poukazom na to, že v predmetnej exekúcii sa vyskytol dôvod znemožňujúci pokračovať v jej vykonávaní, súd rozhodol v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil. 2 Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd") uznesením č. k. 6CoE/58/2013-58 z 27. júna 2013 uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej aj „Občiansky súdny poriadok" alebo „OSP"). Osobitným výrokom odvolací súd zamietol návrhy oprávnenej na prerušenie konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je to, či splnomocnenie a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, keďže ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. Pre nariadenie výkonu rozhodnutia
takejto notárskej zápisnice je podstatné, či obsahuje všetky náležitosti ustanovené pre jej vykonateľnosť. Exekučný poriadok v ust. § 41 ods. 2 písm. c/ výslovne uvádza, že notárska zápisnica je exekučným titulom, ak povinná osoba v nej s vykonateľnosťou súhlasila. Odvolací súd poukázal na to, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu bolo súčasťou zmluvy o úvere, aj s výberom konkrétneho advokáta (I.. U. Y.), teda bez možnosti výberu povinným. Odvolaciemu súdu je z vlastnej úradnej činnosti známe, že I.. Y. vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom je poskytovanie úverov. Je vysoko pravdepodobné, že vzhľadom na formulárový charakter zmluvy písaný neprehľadne malými písmenami, povinný pri uzatváraní zmluvy ani netušil, že niekoho splnomocnil na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je bez ďalšieho exekučným titulom a také konanie bolo zo strany oprávnenej v rozpore s dobrými mravmi a zo strany zástupcu I.. U. Y. v rozpore so zákonom o advokácii. V danej súvislosti odvolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 5/2000 z 13. júla 2000, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 21Cdo/267/2000 z 10. októbra 2000. Keďže sa jednalo o osobu známu oprávnenej a ňou vybranú, splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere advokátovi, konajúcemu v prospech oprávnenej za účelom uznania dlhu, je pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného neplatným právnym úkonom. Uznanie dlhu na základe takéhoto splnomocnenia je tiež absolútne neplatným právnym úkonom. Na základe zistenia, že pre neplatné splnomocnenie nie je notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom
2 písm. c/ Exekučného poriadku, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Návrhy oprávnenej na prerušenie odvolacieho konania
1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
1 písm. c/ OSP a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Zo spisu vyplýva, že dovolanie oprávnenej bolo doručené súdu prvej inštancie elektronicky dňa
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde
predpisov účinných do
1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd"), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka exekučného konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), následne skúmal, či je dôvodný návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania
1 písm. c/ OSP. 6 V zmysle návrhu oprávnenej mal dovolací súd predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie prejudiciálne otázky nasledovného znenia: „1./ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2./ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni reálnej vymožiteľnosti existujúcej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“ Svoj návrh na prerušenie dovolacieho konania oprávnená odôvodnila tým, že Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť, posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníci konania boli zbavení právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Obligatórne prerušenie konania na účely podania prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie upravuje aj Civilný sporový poriadok, a to v ustanovení § 162 ods. 1 písm. c/,
ktorého súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
medzinárodnej zmluvy, t. j.
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva).
1 CSP je toto ustanovenie možné primerane aplikovať aj v dovolacom konaní. K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je možné uviesť uznesenia z
1 písm. c/ CSP, má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP časť vety pred bodkočiarkou) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP,
ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania oprávnenej posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
ktorého dovolanie
1 OSP nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní
Exekučného poriadku. Dovolací súd napriek absencii prechodného ustanovenia k úpravám účinným od
c/ CSP odmietol dovolanie oprávnenej ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Povinnému ako úspešnému účastníkovi dovolacieho konania vznikol voči oprávnenej nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však
obsahu spisu povinnému v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.