Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/97/2019 Identifikačné číslo spisu: 1011899993 Dátum vydania rozhodnutia: 11.12.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1011899993.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Patria I., spol. s r.o., so sídlom Vápenická 8, 971 01 Prievidza, IČO: 30 223 563, zastúpeného Mgr. Jana Eibner, advokátka, so sídlom Sklenárova 1, 821 09 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: prom. filol. D. U., nar. XX. G. XXXX, bytom G., zastúpeného JUDr. Peter Škultéty, so sídlom Na vŕšku 8, P. O. BOX 302, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 5 181,85 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20Cb/180/2002, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
- júna 2018, č. k. 1Cob/68/2017-449, takto rozhodol: I. Dovolanie odmieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo
- júna 2018, č. k. 1Cob/68/2017-449 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie“) z
- septembra 2016, č. k. 20Cb/180/2002-403, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 1.
- V odôvodnení rozhodnutia aj s poukazom na svoje skoršie rozhodnutie - uznesenie z
- apríla 2015, č. k. 1Cob/171/2013-363 uviedol, že je zrejmý právny záver konajúcich súdov vyplývajúci z ustanovenia § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nároky z vád v rozsahu, v ktorom mohli a mali byť vysporiadané ujmou vzniknutou vadným plnením, sú z náhrady škody vylúčené. Preto nie je možné požadovať z titulu náhrady škody reparáciu reklamovanej vady, ktorá je jedným z nárokov vád z tovaru. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého sa mal žalobca uspokojiť riadnym uplatnením vád diela a pokiaľ tak neurobil, nie je možné mu priznať plnenie titulom náhrady škody ako reparácie vád diela.
- Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dňa
- novembra 2018 dovolanie, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a ktorého prípustnosť mala byť daná podľa § 420 písm. f/ C.s.p. 2.
- Namietanú vadu zmätočnosti videl dovolateľ v tom, že odvolací súd nedal špecifickú odpoveď na jeho kľúčovú argumentáciu, a to, že v odvolaní vytýkal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého nemal odstúpiť od zmluvy. Rovnako tak poukázal na to, že Obchodný zákonník pre odstúpenie od zmluvy neurčuje žiadne osobitné náležitosti, pričom v dovolaní podrobne rozoberal výklad jeho prejavu vôle. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný nepoprel jeho skutkové tvrdenie o odstúpení od zmluvy, preto ho mali súdy považovať za nesporné s odkazom na znenie § 151 ods. 1 C.s.p.
- Žalovaný vo vyjadrení z
- mája 2019 navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací [podľa § 35 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“)], po zistení, že dovolanie žalobca zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
- Vo vzťahu k tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu konštatuje, že predmetná námietka nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p. automaticky v každom jednom prípade, keď sa neúspešná strana nestotožní s rozhodnutím odvolacieho súdu (prípadne aj súdu prvej inštancie). 5.
- Naopak k posudzovaniu prípustnosti dovolania pri uplatnení námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu treba pristupovať individuálne s prihliadnutím na konkrétnu rozhodovanú vec. Na mieste je tak reštriktívny prístup a rovnako tak platí, že nie je možné posudzovať odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu izolovane, ale v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže obidve rozhodnutia tvoria jeden celok. Uvedené platí osobitne v prípadoch, ak odvolací súd pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie postupuje podľa § 387 ods. 2 C.s.p. 5.
- Prípustnosť dovolania na základe tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia môže byť daná v prípadoch, ak odvolací súd nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia znemožní strane v dovolaní uplatniť dovolací dôvod podľa § 432 C.s.p., t. j. namietať nesprávne právne posúdenie veci (rovnako aj 3Obdo/42/2019); ak odvolací súd uskutoční výklad právneho predpisu na zistený skutkový stav veci, ktorý je ústavne nesúladný, svojvoľný a bez presvedčivého a racionálneho logického odôvodnenia (viď aj 3Obdo/72/2016 a 3Obdo/10/2017), alebo ak sa odvolací súd nevysporiada so skutočnosťou, ktorá je kľúčová pre rozhodovaný spor a má podstatný vplyv na výsledok konania (viď aj 3Obdo/93/2019).
- V rozhodovanom spore podľa názoru dovolacieho súdu nešlo o žiadnu z výnimiek uvedených vyššie, ktorá by mohla založiť prípustnosť dovolania. 6.
- Pre bližšie odôvodnenie predmetného záveru dovolací súd poukazuje na závery vyslovené v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu, v rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj v skoršom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, z ktorých plynie jednoznačný záver, že žalobca nebol oprávnený požadovať od žalovaného nárok na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka spôsobenej dodaním diela s vadami, nakoľko v prípade vád diela bol žalobca ako objednávateľ povinný uplatniť si u žalovaného ako zhotoviteľa nároky podľa § 560 a nasl. Obchodného zákonníka (v spojení s § 436 a § 437 Obchodného zákonníka). Ak objednávateľ predmetným spôsobom nepostupoval, nebolo možné obísť predmetnú špeciálnu úpravu o nárokoch z vadného dodania diela uplatnením nároku na náhradu škody podľa všeobecnej úpravy Obchodného zákonníka obsiahnutej v ustanoveniach § 373 a nasl. 6.
- Podľa dovolacieho súdu je vzhľadom na predmetnú argumentáciu súdov nižšej inštancie zrejmé, že na nej nemohlo zmeniť nič ani posúdenie, či žalobca svojim listom z
- marca 2002 odstúpil alebo neodstúpil od časti zmluvy o dielo, nakoľko ani prípadné odstúpenie od zmluvy s odkazom na všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka nemohlo založiť nárok žalobcu na náhradu škody, pokiaľ nepostupoval spôsobom upraveným pre uplatňovanie nárokov z vadného dodania diela. Táto skutočnosť je pre rozhodnutie dovolacieho súdu významná, nakoľko právo na súdnu ochranu ako aj právo na spravodlivý proces sú právami výsledkovými, a záver o ich prípadnom porušení možno vyvodiť len na tom, či konanie ako celok (nie prípadná časť konania) bolo spravodlivé.
- Obstáť nemôže ani tvrdenie dovolateľa, že žalovaný nepoprel jeho skutkové tvrdenie o odstúpení od zmluvy, a preto túto skutočnosť mali mať súdy nižšej inštancie za nespornú. 7.
- Dovolací súd len v stručnosti poukazuje na to, že žalobca uviedol skutkové tvrdenie, že jeho list z
- marca 2002 má predstavovať čiastočné odstúpenie od zmluvy, prvýkrát až vo vyjadrení z
- novembra 2015 (t. j. po viac ako 13 rokoch sporu), teda v čase, keď žalovaný v spore dlhodobo spochybnil žalovaný nárok na náhradu škody, a keď z kasačného uznesenia odvolacieho súdu vyplynul záver o nedôvodnosti jeho nároku na náhradu škody.
- Dovolací súd záverom len ako poznámku uvádza, že z obsahu dovolania vyplýva predovšetkým nespokojnosť žalobcu s právnymi závermi súdov nižšej inštancie. V prebiehajúcom spore pritom mohol dovolateľ uplatniť aj dovolací dôvod podľa § 432 C.s.p. (t. j. nesprávne právne posúdenie), keď mu k jeho uplatneniu okrem zvýšených kvalitatívnych požiadaviek na advokáta spisujúceho dovolanie uvedených v ustanovení § 432 ods. 2 C.s.p. nebránila žiadna iná skutočnosť. Preto je vylúčené, aby mohol dovolací súd v predmetnej veci skúmať prípadnú nesprávnosť vyslovených právnych záverov, s ktorými žalobca nesúhlasí.
- Nakoľko konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ C.s.p., najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.