1 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. Š. sa o d m i e t a. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok (ďalej aj „prvostupňový súd“) z 23. novembra 2016, sp. zn. 1T/80/2016, bol obvinený Y. Š. uznaný za vinného z prečinu podvodu
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že vystupujúc pod obchodným menom Y. Š. - L., so sídlom W. X. Y. XXX/X, U., IČO: XX XXX XXX, v úmysle vylákať finančné prostriedky dňa
1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu súd
1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a
1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
1 Trestného poriadku prvostupňový súd poškodeného U. V., nar. XX. L. XXXX, trvale bytom N. XXX, okres C., odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Krajský súd rozhodujúc o odvolaní obvineného Y. Š.U. proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu uznesením z 5. apríla 2017, sp. zn. 2To/9/2017, odvolanie obvineného Y. Š.
II. D o v o l a n i e a vyjadrenie k nemu Proti citovanému rozsudku Okresného súdu Ružomberok podal obvinený Y. Š. dovolanie prostredníctvom pre dovolacie konanie ustanoveného obhajcu JUDr. Petra Kovačeva písomným podaním z
obvineného naplnený nesprávnym posúdením skutkového stavu, čo sa prejavilo napríklad tým, že identické skutkové okolnosti, ako aj samotný skutkový dej boli v konaniach vedených na rôznych súdoch vyhodnotené a posúdené ako rôzne skutkové podstaty, teda úplne identické konanie obvineného považoval Okresný súd Ružomberok za trestný čin podvodu, ale Okresný súd Brezno takéto počínanie obvineného posúdil ako trestný čin sprenevery. Skutočnosť, že rovnaký skutkový dej a konanie páchateľa by mohlo byť považované za naplnenie skutkovej podstaty dvoch rôznych trestných činov by popierala predvídateľnosť a konkrétnosť trestného práva ako takého. Skutkovo identické konanie
obvineného nemôže byť subsumovateľné pod dve skutkové podstaty len pre to, že k nemu došlo v rôznych okresoch nachádzajúcim sa v rôznych krajoch. Najzásadnejšie pri posudzovaní konania obvineného je však
jeho názoru to, že jeho konanie nespadá ani pod jednu z týchto skutkových podstát ako ani pod žiadnu inú skutkovú podstatu uvedenú v Trestnom zákone, pretože nejde o trestný čin. Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok z 23. novembra 2016, sp. zn. 1T/80/2016, bolo rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, a to v neprospech Y. Š.. Rovnako tak obvinený navrhol, aby dovolací súd
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Ružomberok z 23. novembra 2016, sp. zn. 1T/80/2016, vo výroku o vine a treste a
1, ods. 2 Trestného poriadku prikázal prerokovať a rozhodnúť vec inému súdu toho istého stupňa. K dovolaniu obvineného sa podaním z 13. augusta 2019 vyjadrila námestníčka okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok (ďalej len „prokurátorka“), ktorá vo svojom vyjadrení poukázala na znenie § 369 ods. 2 Trestného poriadku, z ktorého je zrejmé [rovnako ako z § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného poriadku], že obvinený má právo podať dovolanie výlučne proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa.
prokurátorky je nesporné, že v dovolaní možno namietať chyby konania súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 3 Trestného poriadku), ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku, avšak dovolanie samotné musí v prípade obvineného vždy smerovať proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa, ktorým bola vec právoplatne skončená. Nakoľko dovolanie obvineného Y. Š. bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, prokurátorka navrhla, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky
f) Trestného poriadku odmietol. Na vyjadrenie prokurátorky reagoval obvinený podaním z
1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil, že uznesením Krajského súdu z
2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu z
1, ods. 2 Trestného poriadku prikázal prerokovať a rozhodnúť vec v potrebnom rozsahu. Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený
1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu
3 Trestného poriadku) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
1 písm.
1 Trestného zákona s poukazom na rozdielnu právnu kvalifikáciu jeho konania jednotlivými súdmi v rámci Slovenskej republiky, ako aj s poukazom na to, že daný skutok
jeho názoru nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu.
1 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
1 veta prvá škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Vychádzajúc z citovaných ustanovení možno konštatovať, že konanie obvineného Y. Š., tak ako je vymedzené v skutkovej vete rozsudku prvostupňového súdu, bolo konajúcimi súdmi správne právne kvalifikované ako prečin podvodu
1 Trestného zákona, keďže z neho jednoznačne vyplýva naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, konkrétne, že obvinený Y. Š. na škodu majetku poškodeného U. V. seba obohatil tým, že uviedol poškodeného U. V. do omylu, keď s poškodeným uzatvoril zmluvu o dielo, pričom už v čase uzatvorenia zmluvy konal s úmyslom predmetné dielo nezhotoviť a spôsobil tak na majetku poškodeného U. V. škodu 1 066,16 eur. Na uvedenom nič nemení ani obvineným namietané rozdielne právne posúdenie jeho konania rôznymi súdmi, keďže predmetom posudzovania dovolacieho súdu v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm.
c) Trestného poriadku odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.