Obsah (7)

§ 461§ 452§ 99§ 98§ 25§ 35§ 419

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sdo/7/2018 Identifikačné číslo spisu: 3016200118 Dátum vydania rozhodnutia: 12.12.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 461zákona č.

162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.“) zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 13S/6/2016-39 zo dňa 10.1.

1. Účastníkom s poukazom na § 170 písm. a) v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
2. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal dovolanie.
3. Predmetným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/21/2017 zo dňa 1.8.2018 bolo právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného

ustanovení Správneho súdneho poriadku. 4.

§ 452ods.

1 S.s.p., na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 5.

§ 99písm.

b) S.s.p., správny súd konanie zastaví, ak zistí taký nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby

§ 98ods.

1 S.s.p. 6.

§ 25

S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane

základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 7.

§ 35zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), o dovolaní rozhoduje najvyšší súd. 8.

§ 419

C.s.p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 9. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom

štvrtej časti tretej hlavy Civilného sporového poriadku. Súčasne zo žiadneho ustanovenia Správneho súdneho poriadku ustanovujúceho správne súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať. 10. Nový procesný predpis, Správny súdny poriadok, ktorý upravuje správne súdnictvo, sa v žiadnom zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o mimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu správneho súdu. V zmysle Správneho súdneho poriadku sú opravnými prostriedkami v správnom súdnictve iba kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania. Žiadny iný riadny či mimoriadny opravný prostriedok Správny súdny poriadok neupravuje. V § 25 S.s.p. je síce daný vzťah subsidiarity medzi S.s.p. a C.s.p., avšak predmetná subsidiarita sa obmedzuje len na prvú a druhú časť C.s.p., zatiaľ čo dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je upravený v štvrtej časti C.s.p.. Aj na základe uvedeného je

názoru najvyššieho súdu absolútne a nesporne vylúčená prípustnosť dovolania v správnom súdnictve.

1. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom.
2. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 99 písm. b) S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p. konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver,

ktorého „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS 87/09, IV. ÚS 208/08).

1. Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS 208/08).
2. S poukazom na vyššie uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru o nutnosti konanie pre nedostatok podmienok konania zastaviť.
3. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.
4. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
5. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.