f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), t. j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadla odporkyňa v tom, že súd prvej inštancie, ani odvolací súd, jej neposkytli dostatočné poučenie
1 C. s. p. V zmysle uvedeného ustanovenia, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť
1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
ustanovenia § 337 ods. 2 C. s. p. súd vo výroku uznesenia
odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
ustanovenia § 337 ods. 3 C. s. p. súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. Z obsahu rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu vyplýva, že ani jeden zo súdov nepoučil odporkyňu o právnych následkoch spojených s podaním žaloby vo veci samej. Odporkyňa poukázala na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 135/2017, v ktorom súd konštatoval, že neposkytnutím kvalifikovaného poučenia
p. žalovanej vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces a naplneniu vady v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci poučil odporkyňu iba o možnosti podať žalobu vo veci samej, ale z tohto poučenia nie je zrejmé, úpravy ktorých konkrétnych práv a povinností v súvislosti s užívaním bytu a akým spôsobom sa môže odporkyňa domáhať. Ak by bola odporkyňa so žalobou o úpravu práv a povinností v súvislosti s užívaním bytu úspešná, tak táto úprava nevyhnutne počíta s ďalším užívaním bytu navrhovateľmi. Zároveň, ak by sa v konaní o žalobe preukázalo, že navrhovatelia nemajú právo užívať byt, tak žaloba by musela byť zamietnutá a neviedla by k zrušeniu neodkladného opatrenia. V skutočnosti tak odporkyňa nemá k dispozícii žiadnu žalobu vo veci samej, ktorú by mohla podať. Odporkyňa ďalej namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Napadnuté rozhodnutie iba rekapituluje doterajší priebeh konania a konštatuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ďalšie dôvody na zdôraznenie jeho správnosti nedoplnil. Odvolací súd sa nevysporiadal ani s jedným z odvolacích dôvodov uplatnených odporkyňou. Odvolací súd mohol takto postupovať iba v prípade, ak by odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo tak výstižné, že by už obsahovalo odpovede na argumenty odporkyne. Odporkyňa preto navrhla najvyššiemu súdu, aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. K podanému dovolaniu sa vyjadril právny zástupca navrhovateľov. Vo svojom vyjadrení uviedol, že skutočnosť, že v uzneseniach súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu absentuje poučenie o právnych následkoch spojených s podaním žaloby vo veci samej, nie je možné považovať za vadu, ktorá by spôsobila porušenie práva na spravodlivý proces. Následky vyhovenia žalobe totiž vyplývajú priamo zo zákona, a to z ustanovenia § 337 ods. 3 C. s. p. Odporkyňa je navyše v konaní zastúpená advokátom, teda osobou, ktorá je odborne spôsobilá chrániť jej práva. Pokiaľ ide o poukaz na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 135/2017, nejde o totožný prípad s prejednávanou vecou, pretože vo veci sp. zn. 5 Cdo 135/2017 súdy nižšieho stupňa neposkytli dotknutej strane absolútne žiadne poučenie v zmysle § 337 C. s. p., zatiaľ čo v prejednávanej veci súd prvej inštancie odporkyňu poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej, určil jej predmet aj sporové strany. Poučenie súdu považuje právny zástupca navrhovateľov za dostatočné, komplexné a zrozumiteľné. Sú to strany, ktoré disponujú sporom a širšie vymedzenie predmetu sporu ponecháva strane viacero možností na uplatnenie práv. Úprava práv a povinností v súvislosti s užívaním bytu nemusí nevyhnutne rátať s užívaním bytu navrhovateľmi. Odporkyňa má k dispozícii určovaciu žalobu
c) C. s. p. tak, ako ju vymedzil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Poučovaciu povinnosť súdu nie je možné vykladať tak, že súd v rozhodnutí nadefinuje žalobný návrh. Táto povinnosť je splnená odkazom na spôsob usporiadania právneho vzťahu. Vyhovenie žalobe vo veci samej nie je jediným spôsobom, ktorým môže odporkyňa dosiahnuť zrušenie neodkladného opatrenia. Odporkyňa má k dispozícii aj ďalšie právne nástroje, ako je napríklad ustanovenie § 334 C. s. p. K namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia právny zástupca navrhovateľov uviedol, že osobitnej povahe inštitútu neodkladných opatrení zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Odporkyňa síce v odvolaní tvrdila, že nebolo dohodnuté, že by mali navrhovatelia byt užívať až do konca ich života, toto tvrdenie však nepodložila žiadnymi dôkazmi a ostatné dôvody nariadenia neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nevyvrátila, dokonca ich nerozporovala. Vzhľadom na to, že odporkyňa neposkytla žiadne relevantné argumenty, ktoré mohli mať za následok iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je možné napadnuté uznesenie považovať za nepreskúmateľné. Najvyššiemu súdu navrhol dovolanie zamietnuť. 5. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a na to oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), zastúpenou v zmysle § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné
c) C. s. p. odmietnuť.
1 C. s. p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi
povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
2 C. s. p. v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Vzhľadom na povahu prejednávanej právnej veci, ktorá spočíva predovšetkým v povinnosti odporkyne znášať užívanie bytu, a ktorá povinnosť je viazaná výlučne na osoby navrhovateľov, nepovažoval najvyšší súd za potrebné rozhodnúť o pokračovaní v konaní s dedičmi navrhovateľa 1/. Najvyšší súd tak v dovolacom konaní ďalej pokračoval na strane navrhovateľov už iba s navrhovateľkou 2/.
p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). 10. V danom prípade odporkyňa prípustnosť dovolania odvodila z § 420 písm. f) C. s. p. a porušenie práva na spravodlivý proces oprela o pochybenie súdov nižších stupňov spočívajúce v nedostatočnom poučení odporkyne
1 a 2 C. s. p. a v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 11. Aj vo vzťahu k § 420 písm.
právneho názoru dovolacieho súdu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od
1 a 2 C. s. p.
1 C. s. p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť
1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
2 C. s. p. súd vo výroku uznesenia
odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
3 C. s. p. súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. 17. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť
1 C. s. p. neuloží, je súčasne povinný poučiť strany vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených; jeho povinnosťou je teda okrem uvedenia možnosti podať žalobu vo veci samej aj uviesť strany a predmet konania žaloby vo veci samej.
odporkyne) porušili obligatórnu poučovaciu povinnosť stanovenú zákonom. K samotnému vymedzeniu predmetu sporu v poučení súdu prvej inštancie najvyšší súd uvádza, že súd prvej inštancie síce mohol poskytnúť bližšiu špecifikáciu predmetu sporu vo výrokovej časti rozhodnutia, avšak v bode
p. žalovanej vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces a naplneniu vady v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. Nejde však o vec totožnú s prejednávanou vecou. Vo veci prejednávanej najvyšším súdom pod sp. zn. 5 Cdo 135/2017 súd prvej inštancie v samostatnom výroku svojho rozhodnutia uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Odvolací súd uvedený výrok zmenil tak, že návrh zamietol, avšak do rozhodnutia nedoplnil výrok, ktorým by poučil žalobcu o možnosti podať žalobu vo veci samej
p. Nedošlo teda k žiadnemu poučeniu v zmysle uvedeného ustanovenia C. s. p. V aktuálne prejednávanej veci súd prvej inštancie odporkyňu o tejto možnosti kvalifikovane poučil, neuviedol iba poučenie o právnych následkoch podania žaloby vo veci samej. 21. Pokiaľ ide o námietku odporkyne, že nemá k dispozícii žiadnu žalobu vo veci samej, ktorou by mohla dosiahnuť zrušenie neodkladného opatrenia, najvyšší súd uvádza, že takouto žalobou by mohla byť žaloba
c) C. s. p. o určenie, že navrhovateľka 2/ nemá právo užívať byt alebo žaloba o určenie, že zmluva o výpožičke/dohoda o užívaní bytu uzatvorená medzi navrhovateľmi, ich nebohým synom a odporkyňou je neplatná. Do úvahy prichádza aj žaloba
názoru vec prejednávajúceho senátu konanie pred odvolacím súdom takouto vadou postihnuté nebolo. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádané uznesenie totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dovolateľka preto nedôvodne argumentovala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. 23. V súvislosti s nedôvodnou námietkou dovolateľky, že odvolací súd sa nezaoberal jej odvolacími argumentmi dôležitými pre rozhodné posúdenie veci, dovolací súd uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04 - www.concourt.sk). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). V prípade ako je tento, kedy sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už vo svojom prvostupňovom rozhodnutí, je na zváženie odvolacieho súdu uviesť ďalšie skutočnosti potvrdzujúce správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odvolacie argumenty odporkyne neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie v predmetnej veci. 24.
c) C. s. p. odmietol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.