Obsah (6)

§ 419§ 421§ 432§ 428§ 440§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/4/2019 Identifikačné číslo spisu: 5715205748 Dátum vydania rozhodnutia: 13.12.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného rozhodnutia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 12.

§ 421ods.

1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 13.

§ 432ods.

1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 14.

§ 432ods.

2 CSP, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 15.

§ 428

CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 16.

§ 440CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

17. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ založil prípustnosť svojho dovolania na ustanovení § 421 ods. 1 písm.

1. a)a písm.
2. b)CSP. 18. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26.09.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8.06.2017). 19. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd a b/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018). Pokiaľ dovolateľ namieta aj nesprávne právne posúdenie právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), je povinný zároveň špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť. Právna otázka takto dovolateľom v dovolaní nenastolená a nekonkretizovaná, nemá relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ CSP. Z dovolania vyplýva, že žalovaný vytýka odvolaciemu súdu viacero nesprávností, sčasti namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je podložené náležitým zistením skutkových okolností významných pre správne právne posúdenie veci, kritizuje správnosť jeho právnych úvah, náhľadov a záverov, ako aj neopodstatnenosť niektorých jeho konštatovaní. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť zároveň riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie a musí ísť o otázku zásadného právneho významu. Prípustnosť dovolania nastáva vtedy, ak dovolací súd sám dospeje k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. ním riešená právna otázka po právnej stránke zásadný význam skutočne má. V tomto smere nie je relevantný subjektívny názor dovolateľa. Nesprávne právne posúdenie môže byť teda dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia. 20. Žalovaný podľa názoru dovolacieho súdu síce právne otázky náležite konkretizoval, avšak z obsahu dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie na žalovaným nastolených otázkach. Odvolací súd sa otázkou, či možno za doručenú druhej strane považovať písomnosť, ak ju adresát skutočne prevzal, prečítal ju ale odmietol potvrdiť jej prevzatie a pre nesúhlas s jej obsahom ju vrátil odosielateľovi, vôbec nezaoberal. Uvedená právna otázka súvisela s doručovaním výpovede žalovaného zo dňa 13. februára 2015 žalobcovi dňa 16. februára 2015. Dovolaním napadnutý rozsudok a ani rozsudok súdu prvej inštancie, s odôvodnením ktorého sa odvolací súd stotožnil, žalovaným nastolenú právnu otázku vôbec neriešil, keď obidva súdy, na základe vykonaného dokazovania, najmä rozporných tvrdení svedkov H. a M., ktorí mali predmetnú výpoveď doručovať, dospeli k záveru, že nebolo preukázané, že by výpoveď bola v tento deň vôbec doručovaná. Konaním bolo nepochybne preukázané, že výpoveď žalovaného zmluvy o nájme nebytových priestorov doručená bola a podľa názoru dovolacieho súdu, vzhľadom na žalobný návrh, posúdenie doručenia výpovede by nemalo za následok nesprávne rozhodnutie o tom, že výpoveď žalovaného z 13. februára 2015 je neplatná. So zreteľom na uvedené nedošlo ani k žalovaným tvrdenému odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe pri posudzovaní otázky, kedy sa písomný právny úkon považuje za doručený, aj keď sa druhá strana o ňom nedozvedela § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. 21. Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd nezaložil napadnuté rozhodnutie ani na druhej žalovaným vymedzenej právnej otázke. Žalovaným formulovaná právna otázka sa týkala porušenia povinnosti zabezpečiť nájomcovi nerušený výkon práv spojených s užívaním prenajatých nebytových priestorov. Odvolací súd ako aj súd prvej inštancie síce konštatovali, že hnuteľné veci zadržané boli, ale v priestoroch, ktoré neboli predmetom účastníkmi uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Súdy preto vyslovili názor, že aj keby predpoklady pre zadržanie vecí v zmysle § 151s Občianskeho zákonníka naplnené neboli, nemohol žalobca porušiť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, keďže priestory, v ktorých boli veci zadržané, neboli predmetom účastníkmi dňa 24. apríla 2012 uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Žalobca nemal zmluvnú povinnosť zabezpečiť žalovanému výkon práv spojených s užívaním priestorov, ktoré sú označené ako karosáreň. Vyriešenie dovolateľom vymedzenej otázky teda neviedlo k záverom uvedených v rozhodnutí odvolacieho súdu. 22. Dovolací súd záverom uzaviera, že prípustnosť dovolania žalovaného

§ 421ods.

10 písm. a/ a b/ CSP nie je procesne daná, v dôsledku čoho rozhodol tak, že dovolanie žalovaného

§ 447písm.

f/ CSP odmietol.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP).
2. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.