Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžsk/152/2018 Identifikačné číslo spisu: 2013200724 Dátum vydania rozhodnutia: 11.12.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

čl. 13

čl. 16 odsek 4 vykonávacieho nariadenia. Krajský súd tiež poukázal na povinnosť žalovanej v odôvodnení rozhodnutia

§ 209ods.

4 zákona o sociálnom poistení uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a na základe ktorých právnych predpisov rozhodovala. Žalovaná ani pobočka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodovala v prvom stupni však v odôvodnení rozhodnutia neuviedli, že by dohoda medzi ňou a poľskou inštitúciou ZUS bola podkladom pre vydanie rozhodnutia.

1. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci, pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné, tiež nesie znaky porušenia základného práva účastníka na spravodlivý proces, nakoľko žalovaná sa nevysporiadala s odvolacími námietkami účastníka správneho konania, a preto ho zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.
2. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná (sťažovateľka). Nestotožnila sa s právnym názorom krajského súdu a má za to, že rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a po zhodnotení všetkých dostupných relevantných dôkazov. Uviedla, že je povinná poskytovať poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia ZUS potrebnú súčinnosť, ako aj všetky informácie a dokumenty nevyhnutné na správne určenie uplatniteľnej legislatívy. Na základe podnetov ZUS Sociálna poisťovňa vykonávala kontroly zamerané na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky a na preverenie splnenia kritérií registrovaného sídla zamestnávateľa. Sociálna poisťovňa zastáva názor, že splnenie kritérií registrovaného sídla alebo miesta podnikania je jedným z rozhodujúcich faktorov na určenie miesta výkonu činnosti, a teda aj posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom. V prejednávanom prípade však nemohlo dôjsť ku kontrole splnenia uvedených podmienok, pretože na adrese miesta podnikania zamestnávateľa sa nachádzal len neobývaný dom a taktiež vlastník predmetnej nehnuteľnosti odo dňa 30.05.2011 odvolal svoj súhlas so zápisom nehnuteľnosti ako miesta podnikania zamestnávateľa. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu má žalovaná za to, že zamestnávateľ nepreukázal existenciu registrovaného miesta podnikania. Sťažovateľka zastáva názor, že okrem nesplnenia podmienok registrovaného miesta podnikania, nebola preukázaná ani skutočnosť, že k reálnemu výkonu činnosti žalobkyne na území Slovenskej republiky skutočne došlo. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/30/2016 zo 04.07.2017 a uviedla, že formálne založenie pracovného vzťahu, t. j. pracovnou zmluvou ešte nezakladá právo na aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. Má za to, že žalovaná ako aj Sociálna poisťovňa, pobočka Senica si zabezpečila všetky dôkazy, ktoré bolo možné objektívne, vzhľadom na daný prípad, z ich strany získať. Poukázala aj na ďalšie rozsudky v obdobných veciach, ktoré boli vydané v prospech žalovanej. Navrhla, aby rozsudok krajského súdu zmenil kasačný súd tak, že žalobu zamieta alternatívne rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalobca považoval rozsudok krajského súdu po skutkovej aj právnej stránke za správny a mal za to, že kasačná sťažnosť žalovanej neobsahuje žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nevysporiadal v odôvodnení rozsudku.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd

§ 438ods.

2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť. 7.

čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. 8.

§ 440ods.

1 písm. e/ SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd. 9.

§ 453ods.

2 SSP kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada. 10.

§ 134ods.

2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci

§ 6ods.

2 písm. c/ , ak je žalobcom fyzická osoba. 11.

§ 6ods.

2 písm. c/ správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

1. Po preskúmaní spisu krajského súdu dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd.
2. Zo spisu krajského súdu (zápisnica o hlasovaní - č. l. 75, uznesenie prijaté pomerom hlasov 3:0 - č. l. 76, potvrdenie o pridelení spisu - č. l. 137) je zrejmé, že vec bola pridelená na rozhodnutie senátu. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.05.2018 kasačný súd zistil, že na pojednávaní vo veci bol prítomný iba sudca JUDr. Ľubomír Bundzel a asistentka. Ostatní členovia senátu ako prítomní sudcovia uvedení nie sú. Zápisnica je podpísaná sudcom JUDr. Bundzelom a nie je k nej pripojená zapečatená obálka so zápisnicou o porade a hlasovaní. Taktiež v záhlaví rozsudku krajského súdu je uvedené konanie pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom. Z uvedeného je zrejmé, že vo veci rozhodoval JUDr. Ľubomír Bundzel ako sudca samostatne.
3. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. US 212/2011,

ktorého: „Za senát zložený zo zákonných sudcov možno považovať len senát zložený zo sudcov príslušného súdu, ktorí tvorili tento senát v čase pridelenia veci.“ 15.

názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreného v náleze sp. zn. III. ÚS 116/06: „Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a napokon aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a rozhodnutie vydané v takomto konaní preto nemôže byť ústavne akceptovateľné.“ 16. Kasačný súd je toho názoru, že neodôvodnené zmeny v zložení súdu sú v rozpore s ústavnou zásadou neodňateľnosti zákonného sudcu, ktorá vyplýva zo základného práva na zákonného sudcu

čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie môže v zásade dôjsť len výnimočne. Skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy, pričom nová právna úprava v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach ustanovuje príslušnosť sudcu (§ 23 ods. 2 SSP), nie je v danom prípade dôvodom, aby vo veci namiesto senátu, ktorému bola vec pridelená v čase podania žaloby, rozhodoval sudca.

§ 23ods.

3 SSP môže senát krajského súdu uznesením preniesť rozhodovanie na sudcu vo veciach, o ktorých rozhodol veľký senát najvyššieho súdu, ako aj v už rozhodnutých hromadných veciach. V danom prípade sa však v spise krajského súdu takéto uznesenie nenachádza. Kasačný súd je preto toho názoru, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku krajského súdu.

1. Vzhľadom na uvedené kasačný súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/19/2015-170 zo 14.05.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní krajský súd v zákonnom zložení opätovne vec prejedná a rozhodne.
2. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
3. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:
4. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.